Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Knihožrútov blog

Keď opice píšu recenzie

28.02.2008 | Cyril Knihožrút

Čítanie pre profesionálov - Andrew Keen: The Cult of the Amateur

  • Tlačiť
  • 0

Teória „nekonečnej opice“ je založená na tvrdení, že ak necháte opicu časovo neobmedzene búchať do písacieho stroja, raz sa dopracuje ku kompletnému dielu Shakespeara. Americký autor Andrew Keen si tento paradoxne znejúci postulát z teórie pravdepodobnosti zvolil ako odrazový mostík pre svoju knihu The Cult of the Amateur.

Jej ústredná téma je vplyv dnešného internetu, ktorý umožňuje vytvárať obsah komukoľvek, na stav našej kultúry. V Keenovom aplikovaní matematickej tézy na digitálnu dobu sú opicami používatelia internetu. A hodnota ich aktivít na webe má zodpovedať produkcii spomínaných vyšších primátov za písacími strojmi. Už z tohto príkreho porovnania možno vytušiť, že A. Keen je konzervatívny mediálny pesimista, ktorý kriticky sumarizuje negatívne dôsledky digitálnej revolúcie prebiehajúcej pod hlavičkou web 2.0.

Súperi optimisti

0802/keen.jpg width=198>
Andrew Keen: The Cult of the Amateur. How Today’s Internet is Killing Our Culture. Doubleday (2007), 228 s.

Napriek nevyberanému paušálnemu postoju voči používateľom internetu si Keenov hlas primárne zaslúži pozornosť. Na každú diskusiu sú totiž potrebné minimálne dve polemizujúce stanoviská. V aktuálnom rozmýšľaní a písaní o internete vládne až prílišné unisono. Prím hrajú digitálni optimisti, ktorí s otvorenou náručou vítajú internetom podnietené zmeny v komunikačnej, sociálnej i biznisovej oblasti.

K dnes už notorickým pojmom novátorského slovníka webu patrí napríklad takzvaný dlhý chvost (long tail) novinára Chrisa Andersona. Základná premisa konceptu hovorí, že neobmedzený priestor internetu vytvára podmienky na biznis modely založené na predaji malých množstiev tovarov pri takmer neobmedzene širokej ponuke. Takýto distribučný systém nepodporuje len kasové trháky, ale dáva v súťaži šancu menšinovým artiklom.

Nový svet webu inšpiroval aj myšlienku o múdrosti más, ktorú spopularizoval predovšetkým James Surowiecki. Podľa tohto konceptu kumulácia vedomostí bežných používateľov internetu (vzor Wikipédia) môže suplovať profesionálne produkované a katalogizované vedenie.

Tretí výrazný pojem súvisiaci s participačným webom 2.0 je občianska žurnalistika. Jej usilovný propagátor je autor Dan Gillmor, ktorý v amatérskej žurnalistike vidí flexibilnú alternatívu ku klasickému profesionálnemu novinárstvu. Všetky spomenuté koncepty spája pozitívny postoj k možnostiam a schopnostiam neprofesionálnych tvorcov, pre ktorých sa internet stal dôležitým komunikačným a distribučným nástrojom.

Hrozba internet

Práve týmto internetovým myšlienkovým projektom vyhlasuje Andrew Keen vojnu. Euforicky vítané zmeny v komunikačných štruktúrach a hromadný nástup amatérov nielenže nepovažuje za pozitívny jav, ale vidí v nich prejav degradácie kultúry a jej inštitúcií. Jeho postoj je úzko previazaný s klasickým mediálnym modelom, ktorého podstatou je kontrolovaná distribúcia autorského obsahu smerom k masám. Prednosť tohto systému spočíva podľa Keena v tom, že do spoločenského obehu sa dostane editorsky vyselektovaná a upravená kvalita. Obsah médií tu tvoria kanonizované diela, ktoré boli kompetentnými orgánmi označené za vhodné na verejné publikovanie.

Hrozbou pre tento osvedčený spôsob komunikácie je otvorené médium internet, ktoré publiku umožňuje obsah nielen konzumovať, ale aj vytvárať. Na webe sa z každého amatéra stáva autor, ktorý sa môže vyjadrovať k čomukoľvek pred celým svetom. Hlavný problém takto nastaveného systému je podľa Keena v tom, že sa v ňom vytvára neprehľadná spleť hlasov, v ktorej je ťažké sa orientovať a odlíšiť balast od umeleckej, informačnej či tovarovej kvality. Demokratizácia médií, ktorú pozitívne naladená internetová generácia víta s nadšením, stelesňuje pre Keena nebezpečné ohrozenie základných pilierov civilizácie a kultúry.

V tradícii skeptikov

Kultúrny pesimizmus kombinovaný s kritikou médií nie je objav A. Keena. No autor Kultu amatérov do tejto tradície vnáša zvláštny obrat. Svojím postojom sa na prvý pohľad zaraďuje do zástupu skeptikov protestujúcich proti názoru, že technologický a mediálny pokrok so sebou nutne prináša kultúrne benefity. Podľa dnes už klasického konzervatívneho názoru sú to práve rozmáhajúce sa masové médiá, ktoré kvalitatívne nízkou ponukou otupujú intelekt publika a degenerujú hodnoty.

Vzhľadom na jednosmernú štruktúru tieto médiá navyše nie sú odolné proti informačnej manipulácii a neumožňujú vzájomnú komunikáciu verejnosti. A je to práve internet, ktorý do týchto zaužíných mediálnych štruktúr vnáša čerstvý vzduch. Na webe si každý používateľ môže vybrať obsah podľa vlastných preferencií. Vzájomnej spoločenskej komunikácii sú na webe brány otvorené dokorán. Je evidentné, že Keenov postoj je s touto pozíciou napriek podobným východiskám nezlučiteľný.

V Keenovom ponímaní internet nie je riešenie, ale príčina kultúrneho úpadku. No na to, aby autor čitateľa presvedčil, že neprodukuje len prázdnu antitechno propagandu, sú potrebné úderné argumenty. A tu sa začínajú problémy.

Silné slabiny

Keenovu pozíciu v diskusnom ringu oslabujú argumentačné prešľapy. Jedna z jeho slabín je spôsob kritiky situácie v spravodajských médiách. Tvrdí, že amatérski novinári znižujú kredibilitu profesionálneho spravodajstva. Ich príspevky nespĺňajú kritériá žurnalistickej práce, šíria neoverené informácie a tým degenerujú mediálnu sféru. Dôsledok rozmáhajúceho sa amatérstva vo sfére spravodajských médií je vytláčanie profesionálnej žurnalistiky na okraj záujmu.

A. Keen prehliada, že problém nie je sám amatérsky obsah, ale mediálna gramotnosť používateľov internetu. Ak si niečo zaslúži pozornosť, tak je to podpora orientácie v spleti internetových formátov. Dnes už schopnosť rozlíšiť blogy od profesionálnych médií našťastie patrí k elementárnej výbave väčšiny surferov. A. Keen navyše neberie do úvahy, že každý čitateľ si zo záplavy amatérskych publicistov môže slobodne vybrať toho svojho, ktorý ho informačne obohatí alebo pobaví presne podľa jeho predstáv.

Argumentácia škrípe aj pri hodnotení situácie v hudobnom biznise. Autor smúti za obľúbeným obchodom s cédečkami a ako vinníkov označuje internetové veľkoobchody s hudbou a surferov sťahujúcich hudbu z webu. Je zrejmé, že nepochopil zmeny v distribúcii, z ktorých profitujú poslucháči aj interpreti. Jeho fixácia na kamenné obchody a oplakávanie hudobných vydavateľstiev ako nositeľov kvality svedčí o neznalosti faktu, že hudobnú kultúru posúva vpred práve zbavovanie sa neefektívnych či parazitujúcich článkov v rámci biznisového reťazca. Ak „dlhý chvost“ hudobnej produkcie potápa doterajšie hviezdy a vyzdvihuje amatérov, je to len potvrdenie toho, že v rovnako nastavených podmienkach rozhoduje schopnosť zaujať publikum, a nie zmluva s nahrávacou veľkofirmou.

Nedostatočnosť argumentácie sa prejavuje aj v tom, že úhlavný nepriateľ – amatérsky používateľ internetu – sa v priebehu deja z nepochopiteľných príčin z knihy vytráca. Namiesto neho sa autorovým terčom kritiky stávajú problémy internetovej kriminality, online gamblerstva, plagiátorstva či pornografie. Všetky tieto neduhy nie sú špecialita internetu a obviňovať z nich amatérov je prinajmenšom nelogické.

Vďaka Amazonu

Ironickou pointou nekompaktnej Keenovej argumentácie je skutočnosť, že v konečnom dôsledku sám autor z nového prostredia digitálnej doby profituje. Možnosť zasiahnuť publikáciou široké publikum mu zabezpečuje virtuálne kníhkupectvo Amazon. V tejto nekonečnej knižnici sa Keenova kniha stáva súčasťou ním kritizovaného „dlhého chvosta“ a získava možnosť osloviť čitateľov hoci aj na Slovensku.

Amazon navyše dáva Keenovi možnosť na webe kníhkupectva publikovať blogposty. Stránka prezentujúca knihu ponúka názory recenzentov z rešpektovaných periodík. A na Amazone si potenciálny zákazník môže prečítať aj takmer stovku čitateľských postrehov a hodnotení Kultu amatéra. Hoci amatéri by sa vzhľadom na kritickú dikciu knihy na recenzovanie tohto titulu mali vykašľať. Nehovoriac o tom, že ako opice by vlastne vôbec nemali vedieť písať.

    Andrew Keen je publicista a bývalý podnikateľ v Silicon Valley. Počas prvej internetovej bubliny založil a riadil spoločnosť Audiocafe.com. Dnes spolupracuje s diskusným serverom AfterTV.com, píše o médiách, kultúre a technológiách. Publikácia The Cult of the Amateur je jeho knižná prvotina.
    > Hlasuj za tento článok na Hlasuj za tento článok na vybrali.sme.sk
  • Tlačiť
  • 0

Tagy marketing, internet

Knihožrútov blog

  • Počet článkov: 180
  • Priemerná čítanosť: 3680
  • Priemerná diskutovanosť: 12
  • RSS blogu

O blogu

Konzumujem knihy. Dáte si tiež?

Knihožrútov blog

  • Počet článkov: 180
  • Priemerná čítanosť: 3680
  • Priemerná diskutovanosť: 12
  • RSS blogu

O blogu

Konzumujem knihy. Dáte si tiež?

Kalendár sa načítava...