Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Globalizačný provokatér

18.09.2008 | Cyril Knihožrút

Diskusia (2 reakcie)

20.09.2008 | ac2

Vyzerá to, že recenzovaná kniha ide podľa osvedčenej linky. Zoberieme aktuálnu tému, striktne odmietneme známe riešenia, a potom ponúkneme vlastné idey. Síce s chabým odôvodnením no s o to bombastickejším a šokujúcejším obsahom.

Recenzia je fajn aj preto, že na tieto nedostatky opakovane poukazuje. Je trochu škoda, že v závere rezignuje a označí nosné myšlienky knihy za správne. Pozrime sa na to podrobnejšie:

1. Problémovosť jednoduchých receptov

Žiadaným a hľadaným býva taký recept, ktorý vedie k želanému výsledku. Úspešné môžu byť aj jednoduché recepty (Gordický uzol, Kolumbovo vajce), a v prípade dvoch postupov s rovnocenným výsledkom dávame prednosť jednoduchšiemu (Occamova britva). Naša daňová reforma je príkladom toho, že niekedy jednoduchosť môže byť priamo nutným predpokladom úspechu.

Pokiaľ sa teda chceme baviť poctivo, tak o vhodnosti a nevhodnosti receptov rozhoduje nakoľko nás priblížili k zamýšľanému výsledku, a nie miera ich zložitosti. Použitie "prílišnej jednoduchosti" naznačuje možný nedostatok skutočných argumentov.

2. Potreba second-best riešení

Ponúkaná logická reťaz vskutočnosti hovorí nie o riešeniach, ale o cieľoch: pôvodný cieľ je dobrý - pokus o jeho dosiahnutie zlyhal - musíme nájsť iný cieľ.

Logický skok je v poslednej časti, kde bez zjavného dôvodu zavrhneme pôvodný cieľ, s ktorým sme na začiatku akože súhlasili.

Ak zlyhal pokus o dosiahnutie cieľa, je naozaj možné, že sme išli za preludom, čo ale treba podložiť. Tak je to v prípade socializmu, o ktorom sa od roku 1922 vie, že trpí principiálnymi nedostatkami, brániacimi dosiahnutiu deklarovaného cieľa. Tieto ekonomické výhrady hutne zhŕňa heslo "Socialism Can't Calculate".

Často však k zlyhaniu dochádza zlým odhadom a plánovaním, či dokonca náhodou, a niekto schopnejší, vytrvalejší či s väčšou dávkou šťastia ten istý cieľ dosiahne. Skôr než zavrhneme pôvodné ciele, je preto vhodné preskúmať príčiny zlyhania, najmä ak stále súhlasíme že ten pôvodný cieľ je ok.

Dnes je pokrytecké hovoriť o zlyhaní "kapitalistického balíka" -- kombinácie vlády zákona, osobnej slobody, súkromného vlastníctva, voľného trhu, zodpovednosti, úspor, investícií, inovácií a podnikavosti -- v situácii, keď takéto usporiadanie nefunguje nikde na svete. Takisto je nepoctivé odmietnuť celý balík na základe prípadov, v ktorých sa implementovala len istá časť a preto nebola ani teoretická šanca že by to mohlo fungovať. Vo väčšine prípadov pritom šlo len o slovne deklarované pokusy, skutočné činy hovorili skôr o klamstve, korupcii, moci atď.

Dá sa vysledovať že miesta, ktoré sa k ideálnemu "kapitalistickému balíku" blížia, sú na tom lepšie. A že krízy a utrpenie majú príčiny v odchýlkach od tohto ideálu. (Zrovna máme opäť raz možnosť sledovať čo dokážu spôsobiť centrálne ovládané peniaze - koncept, ktorý s kapitalistickým balíkom nemá nič spoločné, naopak je prekážkou jeho správneho fungovania.)


Podtrženo sečteno: kniha zrejme štandard, recenzia fajn, s hlavnými myšlienkami súhlasiť nemôžem.

20.09.2008 | Roháč

Aby som tu na chvíľu robil diablovho advokáta, tak poviem nasledujúce:

Rodrik nekritizuje jednoduchosť samotnú ani "kapitalistický balík." Asi aj on by povedal, že Vami charakterizovaný "kapitalistický balík" je dobrá vec a malo by sa k nemu smerovať. Čo on tvrdí, je trošku subtílnejšie. A totiž že "kapitalistický balík" nevedie k jednoznačne určenému druhu politiky, nezávislému od inštitucionálneho a kultúrneho kontextu.

Ak by reformátor bol pánboh, tak by mohol zaviesť celý "kapitalistický balík" naraz a všetko by fungovalo. Reformátori ale čelia obmedzeniam, v každej krajine spravidla iným. Čiže akékoľvek reformy sú nutne čiastkové. Potom veľmi záleží na tom, akým spôsobom sa urobia tieto čiastkové reformy, aby sa predišlo neželaným interakciám s tými inštitucionálnymi obmedzeniami. Opatrenia, ktoré by fungovali ako súčasť komplexnej first-best reformy zavádzajúcej onen "kapitalistický balík" nemusia fungovať vôbec alebo môžu viesť k perverzným výsledkom, ak sa zavedú v izolácii.

Ak by ste Vy - alebo ja - boli vševedúci benevolentný diktátor, zaviedli by sme istotne lepšiu daňovú reformu než tú, ktorá sa urobila. A ešte balík iných prudko reformných vecí, ktoré by nás priviedli ku kapitalistickému ideálu. Ak sa ale nedá urobiť všetko naraz - a to sa naozaj nedá - môže byť second-best riešením jednoduché zavedenie jednej sadzby na daň z príjmu, ako sa to urobilo u nás. U nás to zrejme pomohlo naštartovať rast, inde by nemuselo. A niekde by dvadsaťpercentná rovná daň mohla možno i uškodiť. Toto nie je relativizmus, iba konštatovanie toho, že binding constraints pre hospodársky rozvoj môžu byť v každej krajine iné.

Toto je Rodrikova nosná téza a ja ju považujem v princípe za správnu. Jej problém je samozrejme v tom, že sa opäť predpokladá, že politik vie dobredu, že sú tie binding constraints pre ekonomický rozvoj a že sa správne rozhodne. Zvyčajne je také veci vidno až ex post. S tým súvisí ešte vážnejšia vec a to tá, že ten reformátor samotný by mal byť súčasťou toho problému - jeho motivácie totiž obmedzujú riešenia, z ktorých si vyberá.

Knihožrútov blog

  • Počet článkov: 180
  • Priemerná čítanosť: 3682
  • Priemerná diskutovanosť: 12
  • RSS blogu

O blogu

Konzumujem knihy. Dáte si tiež?