Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG KIosk

Odkaz Ficovej vláde: znižujte konečne daňové bremeno!

16.08.2017 | Konzervatívny inštitút

Zatiaľ čo Robert Fico sa hrdí priaznivými makroekonomickými ukazovateľmi, ľudia na Slovensku sú čoraz viac daňovo preťažení.

  • Tlačiť
  • 34

Robert Fico sa v ostatnom čase rád hrdí priaznivými makroekonomickými ukazovateľmi a s ich pomocou vyvoláva vo verejnosti ilúziu bezproblémového ekonomického vývoja. Ako „posol dobrých správ“ občanom napríklad odkázal: „Prvomájové stretnutie s občanmi v historickej Nitre bolo jasným odkazom pre tých, ktorí šíria na Slovensku skepsu a „blbú“ náladu. Slovensku sa darí, dosahuje historické ekonomické čísla...(..) Vláda dnes stojí pred zásadnou úlohou. Ako presadiť tieto výborné makroekonomické ukazovatele do konkrétnej peňaženky občanov Slovenska, aby pocítili rast životnej úrovne v bežnom živote.

 

Daňové bremeno sa vyšplhalo na takmer 62 % 

Bez šírenia nepodloženej skepsy a „blbej nálady,“ na základe reálnych údajov, môžeme premiérovi Ficovi odkázať, že ostatný vývoj daňového zaťaženia, tým aj „peňaženiek a životnej úrovne“ občanov Slovenska, je nepriaznivý.       

Podľa najnovších výsledkov prepočtov European Investment Centre (EIC) a Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI) totiž celkové daňové bremeno slovenského občana v minulom roku vzrástlo až na 61,86 % k priemerným nákladom práce, teda k priemernej hrubej odmene patriacej zamestnancovi. Oproti roku 2015 ide o nárast o 0,8 percentuálneho bodu a oproti roku 2014 až o 1,5 percentuálneho bodu (pozri graf nižšie). 

 

Zamestnancovi s priemernou hrubou mzdou vo výške 912 eur na mesiac tak po zaplatení všetkých daní (z príjmu, majetku, spotreby a podnikania) ostalo v roku 2016 iba 484 eur na mesiac, čo predstavuje 38,14 % z celkových nákladov práce (približne 1269 eur mesačne). O väčšine zarobených peňazí ľudí tak rozhoduje za nich niekto iný, zvyčajne politik. 

Zamestnanec s priemernou mzdou pracoval v roku 2016 na zaplatenie všetkých daní  takmer 226 dní a až od 227. dňa začal zarábať pre seba a svoju rodinu. Vychádzajúc z týchto údajov by deň daňového odbremenia v tomto roku na Slovensku pripadol 15. augusta. Symbolický deň daňového odbremenenia, odkedy by zamestnanec už neplatil nijaké dane a zarábal na seba a svoju rodinu, sa tak posunul z minuloročného 12. augusta o 3 dni neskôr.   

Z priemernej odmeny patriacej zamestnancovi na Slovensku odkrojili v roku 2016 sociálne a zdravotné odvody až takmer 35 %, zatiaľ čo napríklad DPH 8,6 %, daň z príjmov fyzických osôb 6,5 % a spotrebné dane 3,8 %  (pozri graf nižšie).

 

K metodike výpočtu celkového daňového bremena na Slovensku 

Použitá metodika komplexne (komplexnejšie ako iné metodiky) zarátava bremeno platieb občanov, ktoré majú formu de facto dane, teda administratívne vynútenej platby verejnému alebo súkromného subjektu. Preto do celkového daňového zaťaženia zahŕňame a od priemerných nákladov práce odpočítavame až 54 takýchto platieb (viď tabuľka: Celkové daňové zaťaženie občana v roku 2016). 

Celkové daňové bremeno vyjadruje podiel všetkých významných daní v ich ekonomickej podstate z priemernej hrubej odmeny patriacej zamestnancovi, teda priemerných nákladov práce.

Priemerné náklady práce zahŕňajú priemernú hrubú mzdu, sociálne a zdravotné odvody  zamestnávateľa a jeho povinný príspevok na stravovanie zamestnanca. Toto zamestnávateľ reálne vyčleňuje na zamestnanca s priemernou hrubou mzdou a preto to považujeme za de facto celkovú odmenu patriacu takémuto zamestnancovi.      

Z takejto odmeny patriacej zamestnancovi (nákladov práce) treba najskôr odpočítať zdanenie príjmu v podobe povinnej platby na stravovanie, sociálnych a zdravotných odvodov a dane z príjmov fyzických osôb. Ostane mu tak čistá mzda. 

Tým sa však daňový prievan v peňaženkách ľudí ani zďaleka nekončí. Na rade sú rôzne poplatky a iné dane z majetku, nevzťahujúce sa na DPH (miestne dane, koncesionársky poplatok, povinné zmluvné poistenie a pod.), potom DPH, spotrebné dane, distribučné poplatky pri sieťových odvetviach a iné dane súvisiace so spotrebou, ktoré sú nabalené v cenách tovarov a služieb a nakoniec clo, poplatky, odvody a iné dane podnikateľov, ktoré prostredníctvom vyšších cien tovarov a služieb nakoniec platia spotrebitelia, vrátane zamestnancov. 

Metodika, ktorú používame, je oproti iným metodikám bližšia realite daňového zaťaženia ľudí, aj keď je ilustračne vykazovaná na príklade zamestnanca s priemernou mzdou (čo na druhej strane do budúcnosti umožňuje medzinárodnú porovnateľnosť).

Iné metodiky využívajú makroekonomické ukazovatele, ktoré sú vzdialené reálnym príjmom ľudí, napríklad Nadácia Friedricha Hayeka (NFAH) pri výpočte dňa daňovej slobody pomer verejných výdavkov k HDP a Ministerstvo financií SR (MF SR) pri výpočte daňovej kvóty pomer daňových a odvodových  príjmov k HDP.

Výsledky prepočtov podľa metodiky NFAH preto primárne vypovedajú o miere prerozdeľovania verejnou správou v ekonomike a výsledky podľa metodiky MF SR o výnosoch z daní a odvodov, v oboch prípadoch k celkovému produktu v krajine, meraného HDP.

Celkové daňové bremeno podľa nami prezentovanej metodiky poskytuje ľuďom prehľad, koľko ich stojí správa, prevádzka a ingerencia celého verejného sektora.

 

Enormné daňové bremeno okrem iného výrazne znižuje disponibilné finančné prostriedky ľudí 

Odkaz premiérovi Ficovi a jeho vláde preto znie: Ak skutočne chcete prispieť k tomu, aby ľuďom pribudlo v peňaženkách, resp. mali celkovo viac peňazí k dispozícii a pocítili rast životnej úrovne v živote, tak znižujte dane, odvody a celkové daňové bremeno a zároveň zmenšujte verejné výdavky a deregulujte.    

Očakávať takýto smer od vlády s dominantným SMERom však nie je reálne ani realistické. Vykazovanie celkového daňového bremena v obdobnej komplexnej má preto najmä edukatívny význam. Mohlo by prispievať k dlhodobejšiemu tlaku verejnosti a médií na zmenšovanie daňového bremena a rozsahu a regulácií štátu. 

Peter Gonda

Autor je riaditeľ a ekonóm KI.

  • Tlačiť
  • 34

KIosk

KIosk
  • Počet článkov: 49
  • Priemerná čítanosť: 2115
  • Priemerná diskutovanosť: 6
  • RSS blogu

O blogu

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI) je mimovládny, neziskový a nezávislý think tank, založený v roku 1999. Spoločným menovateľom aktivít KI je ich hodnotové vymedzenie, teda konzervatívny pohľad na spoločnosť a liberálny prístup k ekonomike.







V našom KIosku ponúkame náš pohľad na ekonomiku a spoločnosť, ctiac si najmä nasledovné princípy:







* Sloboda







* Osobná zodpovednosť







* Súkromné vlastníctvo







* Trh







* Pravidlá







Viac nájdete na našej pravidelne aktualizovanej webstránke.

KIosk

KIosk
  • Počet článkov: 49
  • Priemerná čítanosť: 2115
  • Priemerná diskutovanosť: 6
  • RSS blogu

O blogu

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI) je mimovládny, neziskový a nezávislý think tank, založený v roku 1999. Spoločným menovateľom aktivít KI je ich hodnotové vymedzenie, teda konzervatívny pohľad na spoločnosť a liberálny prístup k ekonomike.







V našom KIosku ponúkame náš pohľad na ekonomiku a spoločnosť, ctiac si najmä nasledovné princípy:







* Sloboda







* Osobná zodpovednosť







* Súkromné vlastníctvo







* Trh







* Pravidlá







Viac nájdete na našej pravidelne aktualizovanej webstránke.

Kalendár sa načítava...