Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG KIosk

Naozaj Ficova vláda nemôže zverejňovať viac?

08.03.2018 | Konzervatívny inštitút

Je to ako čakanie na Godota...

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Dušan Sloboda

Prečo ešte stále nie sú niektoré podstatné informácie o eurofondoch a agrodotáciách dostupné vo forme otvorených dát, hoci sa o tom píše vo vládnych dokumentoch, vyhláseniach ba už i v príslušných zákonoch?

 

Tesať do kameňa

„Má existovať verejný portál ITMS, kde sa majú zverejňovať, pokiaľ možno, všetky informácie s výnimkou, samozrejme, osobných údajov, alebo nejakých zákonom chránených údajov, v tejto chvíli existuje niečo, čo sa tvári ako verejný portál ITMS, ale je to taká potemkinovská dedina.“

 

Ivan Kuhn
analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika
pre Noviny TV JOJ | 12. 2. 2018

Aby sme nezabudli, tretia Ficova vláda vo svojom programovom vyhlásení uviedla, že „bude dôsledne uplatňovať princípy otvoreného vládnutia v záujme vytvárania priestoru pre participáciu občanov na tvorbe verejnej politiky a zvyšovania transparentnosti procesov rozhodovania verejnej správy, čím sa zvyšuje priestor pre verejnú kontrolu a zužuje priestor pre korupciu.“

 

Oplatí sa

Oplatí sa aktívne sa zapájať do tvorby zákonov. Vďaka hromadným pripomienkam k návrhom zákonov týkajúcich sa prerozdeľovania eurofondov a agrodotácií, ktoré sme počas tretej vlády Roberta Fica iniciovali, vďaka ich podpore u verejnosti, a v neposlednom rade aj vďaka ochote Úradu podpredsedu vlády SR pre informatizáciu a investície načúvať, sa podarilo presadiť, že v rámci minulý rok schválených noviel príslušných zákonov by od 1. januára 2018 malo byť o eurofondoch zverejňovaných viac informácií než doteraz.

Požadovali sme, aby informácie z informačných systémov týkajúcich sa čerpania fondov EÚ boli zverejňované spôsobom umožňujúcim hromadný prístup, čiže prostredníctvom internetu, v súlade s príslušnými ustanoveniami infozákona.

Z tohto dôvodu je pochopiteľne potrebné rozčleniť informačné systémy na verejnú a neverejnú časť. Neverejnú časť by mali tvoriť tie údaje a informácie, ktoré nemožno zverejniť, lebo sú chránené podľa osobitných predpisov – či už ide o osobné údaje, obchodné tajomstvo, daňové tajomstvo a pod. Všetky ostatné informácie by mali tvoriť verejnú časť a mali by byť zverejňované na internete.

„Transparentnosť vidíme najmä vo zverejňovaní čo najväčšieho množstva informácií. To sú najlepšie opatrenia, lebo dochádza k samokontrole. Ten, kto vie, že sa na jeho konanie môže hocikto hocikedy pozrieť, si dáva podstatne väčší pozor,“ nechal sa na jeseň počuť Peter Pellegrini (SMER-SD), podpredseda vlády pre investície a informatizáciu.

Avšak, viac svetla do neraz temných zákutí najväčších dotačných schém na posúvanie verejných zdrojov od štátu ku domnelým či skutočným konečným „prijímateľom“ má jedno kľúčové ale...

 

Funkcionalita stále nedostupná?

Od 1. januára 2018 by malo byť o eurofondoch zverejňovaných viac informácií než doteraz. A to vďaka novému zneniu § 48 ods. (8), na ktorom sme sa s úradom v rámci rozporového konania dohodli ako na kompromise:

„Centrálny koordinačný orgán zverejňuje údaje evidované podľa § 49 ods. 2 a 3 automaticky prostredníctvom informačného monitorovacieho systému elektronicky, spôsobom umožňujúcim hromadný prístup,117a) a to v rozsahu dostupnej funkcionality informačného monitorovacieho systému podľa § 49 ods. 1; to neplatí pre údaje a informácie, ktoré sú chránené podľa osobitných predpisov.117b)

Ale, ako sme predpokladali, kľúčovým sa stalo ono slovné spojenie „v rozsahu dostupnej funkcionality“.

To zafungovalo, a chráni Pellegriniho úrad, ktorý v eurofondoch plní úlohy Centrálneho koordinačného orgánu (CKO), aby si sám mohol určiť tempo, ktoré nastolí v zverejňovaní ďalších informácií o prerozdeľovaní a čerpaní eurofondov. Úrad sa teda môže sám rozhodnúť, kedy bude môcť alebo chcieť zverejňovať viac. Úrad sa rozhodne, ktorá funkcionalita dostupná je a ktorá nie je. A zatiaľ viac podstatných informácií dostupných nie je, svojim spôsobom ich bude možno aj menej, keďže napr. o hodnotiteľoch sa budeme dozvedať menej, než doteraz. Ale za to nemôže funkcionalita ITMS, ale rozhodnutie Pellegriniho.

 

Otvorené dáta o agrodotáciách? Neslýchali

Od 1. januára 2018 by malo byť zverejňovaných viac informácií než doteraz aj o agrodotáciách. Najprv to tak nevyzeralo, keďže ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením Gabriely Matečnej (nom. SNS) malo pre rozšírenie zverejňovania informácií o agrodotáciách oveľa menej pochopenia, než úrad vedený Pellegrinim.

V rozporovom konaní k našej hromadnej pripomienke sme síce neuspeli, avšak naše požiadavky na vnesenie viac svetla do rozdeľovania dotácií (aspoň tých projektových) v pôdohospodárstve nakoniec našli podporu v rámci parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo, ktorý ich zahrnul do návrhu zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ktorým sa menil aj zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Zodpovednosť za agroeurofondy na Slovensku má Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA), teda tá, ktorá sa v poslednom článku zavraždeného investigatívneho novinára Jána Kuciaka spomína ako zdroj živobytia „biznismenov“ presťahovaných z Kalábrie na náš východ viac než často.

Ako to PPA, ktorej skratku kolegovia z Nadácie Zastavme korupciu dešifrovali ako Pekelne Podplácaná Agentúra, poňala, sa môžete presvedčiť sami tu. Žiadne otvorené dáta v podobe tzv. API, žiadne datasety

Oni to na PPA robiť nevedia, alebo skôr nechcú? Čo tak využiť ITMS na zverejnenie informácií o projektoch týkajúcich sa rozvoja vidieka?  Nič také!

Nehovoriac o tom, ako vyzerá zverejňovanie informácií o tzv. priamych podporách pre farmárov. Len absolútne minimum informácií, len za dva predchádzajúce roky. Opäť žiadne otvorené dáta v podobe tzv. API, žiadne datasety. Len minimum, ktoré požaduje Európska komisia, nič viac.

V krajine, ktorá je právnym štátom nielen na papieri, ale naozaj, by to možno stačilo. Ale v krajine, kde sme vzhľadom na príliš často zažívanú nečinnosť úradov, polície, prokuratúry a súdov nútení spoliehať sa na poctivú prácu novinárov či mimovládneho sektora, to nestačí. Preto v tejto krajine musíme ísť vo zverejňovaní otvorených dát podstatne ďalej. Táto cesta zďaleka nie je na konci.

 

Opäť rýchlo a zbesilo

V medzititulku je odpoveď na otázku, ako sa budú čerpať eurofondy na Slovensku koncom aktuálneho programovacieho obdobia po roku 2020.

Ku koncu roka 2017, teda ku koncu štvrtého roka realizácie aktuálneho programovacieho obdobia 2014-2020, bolo čerpanie na úrovni 11,28 percent. Na porovnanie, ku koncu roka 2010, teda ku koncu štvrtého roka realizácie predošlého programovacieho obdobia 2007-2013, bolo čerpanie na úrovni 13,42 percent.

Inak povedané, v tej istej fáze programovacieho cyklu v predošlom období bolo čerpanie o niečo vyššie, než v období aktuálnom. Predošlé obdobie však, ako si ešte pamätáme, bolo vo svojom závere poznamenané priam horúčkovitou snahou druhej Ficovej vlády rýchlo, akokoľvek a na čokoľvek tie zdroje vyčerpať. Hlavne vyčerpať. Čo sa nakoniec podarilo takmer na 100 percent.

Zatiaľ sa teda javí, že podobné „preteky v čerpaní“ eurofondov nás čakajú aj koncom tohto cyklu po roku 2020, čo nie je dobrý výhľad. Nehovoriac o tom, že dôsledkom výmeny vlády je vždy spomalenie tempa zazmluvňovania a čerpania eurofondov.

Viac informácií o projektoch a prijímateľoch eurofondov, a to za všetky programovacie obdobia od nášho pristúpenia k EÚ v roku 2004, nájdete na našom webovom portáli, ktorý sme tento týždeň spustili.

Ako ukazuje graf Európskej komisie nižšie, Slovensko aktuálne čerpá eurofondy o niečo pomalším tempom, než zvyšné krajiny V4.

 

Infograf na zdieľanie

Powered by Socrata

 

Po jednej vete nielen na okraj

/ Napriek našej nespokojnosti s obsahom verejne dostupnej časti ITMS portálu platí, že v minulých programovacích obdobiach bolo dostupných informácií ešte oveľa menej, a o otvorených dátach vo forme API nebolo ani vidu, ani slychu;

+ Ak sa v ITMS neviete zorientovať, vyskúšajte web kolegov z Nadácie Zastavme korupciu, ktorý sa taktiež venuje smerovaniu eurofondov v aktuálnom období 2014-2020;

- „V najbližších týždňoch budú zverejnené datasety o využívaní eurofondov v programovom období 2007 až 2013,“ ohlasoval Pellegriniho úrad v lete 2017, pokiaľ je nám známe, dodnes sa tak nestalo;

+ Spúšťame web monitoringfondov.sk, na ktorom na jednom mieste nájdete základné informácie o projektoch a prijímateľoch eurofondov, a to za všetky programovacie obdobia od nášho pristúpenia k EÚ v roku 2004, v blízkej budúcnosti pribudnú nielen ďalšie typy informácií, ale i mobilná aplikácia pre iOS a Android;

+ Informácie nielen o eurofondoch, ale i o „domácich“ dotačných schémach, nájdete už niekoľko rokov na SKMonitor;

+ S portálmi o eurofondoch sa roztrhlo vrece, konsolidované dáta o dotáciách, pokročilé analytické nástroje, vizualizácie, reporting a ukazovatele dôveryhodnosti subjektov ponúka Openstat;

? Čo možno čakať od kontroly zameranej na eurofondy a agrodotácie, ktorú nadväzne na zistenia zavraždeného investigatívneho novinára Jána Kuciaka ohlásil eurokomisár pre rozpočet Günther H. Oettinger?

✞ Nemôžete zabiť pravdu #AllForJan

 

Namiesto bodky na záver ešte 1 Vec

+ Tento blog by nevznikol bez podpory Fondu pre transparentné Slovensko v Nadácii Pontis, vďaka ktorému realizujeme projekt Eurofondy otvorene | Vizualizácia a monitoring fondov EU.

Editor vydania: Dušan Sloboda | www.monitoringfondov.sk

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Dušan Sloboda

Diskusia (0 reakcií)

KIosk

KIosk
  • Počet článkov: 49
  • Priemerná čítanosť: 2114
  • Priemerná diskutovanosť: 6
  • RSS blogu

O blogu

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI) je mimovládny, neziskový a nezávislý think tank, založený v roku 1999. Spoločným menovateľom aktivít KI je ich hodnotové vymedzenie, teda konzervatívny pohľad na spoločnosť a liberálny prístup k ekonomike.







V našom KIosku ponúkame náš pohľad na ekonomiku a spoločnosť, ctiac si najmä nasledovné princípy:







* Sloboda







* Osobná zodpovednosť







* Súkromné vlastníctvo







* Trh







* Pravidlá







Viac nájdete na našej pravidelne aktualizovanej webstránke.

KIosk

KIosk
  • Počet článkov: 49
  • Priemerná čítanosť: 2114
  • Priemerná diskutovanosť: 6
  • RSS blogu

O blogu

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI) je mimovládny, neziskový a nezávislý think tank, založený v roku 1999. Spoločným menovateľom aktivít KI je ich hodnotové vymedzenie, teda konzervatívny pohľad na spoločnosť a liberálny prístup k ekonomike.







V našom KIosku ponúkame náš pohľad na ekonomiku a spoločnosť, ctiac si najmä nasledovné princípy:







* Sloboda







* Osobná zodpovednosť







* Súkromné vlastníctvo







* Trh







* Pravidlá







Viac nájdete na našej pravidelne aktualizovanej webstránke.

Kalendár sa načítava...