Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG KIosk

Aké bude smerovanie vlády vo verejných financiách?

05.05.2016 | Konzervatívny inštitút

Z programového vyhlásenia tretej Ficovej vlády vyplýva rozpočtová nezodpovednosť

  • Tlačiť
  • 3

Rubrika

Peter Gonda

Čo čakať od tretej Ficovej vlády v ekonomickej a finančnej oblasti? Jej smerovanie sa dá odhadnúť z  programového vyhlásenia, hoci konkrétnejšie záväzky v ňom treba hľadať ako „ihly v kope sena“ a realita môže byť iná. Vyplýva z neho kontinuita, posilnenie vplyvu štátu a vo verejných financiách hospodárenie na sekeru, zvyšovanie dlhu, nešetrenie a pretrvávanie nadmernej daňovej záťaže.

Zatíňanie ďalších rozpočtových sekier    

Vláda v programovom vyhlásení sľúbila vyrovnaný rozpočet verejnej správy do roku 2020, teda o dva roky neskôr ako to sľubovala predchádzajúca vláda. To nesvedčí o rozpočtovo zodpovednom prístupe „vlády štátotvornej dohody,“ o to viac, že ho neplánuje dosiahnuť šetrením.

Zámer vyrovnať rozpočet na konci volebného obdobia neznie ani realisticky. Vlády zvyčajne uskutočňujú čiastočné úsporné a nepopulárnejšie opatrenia na začiatku volebného obdobia, kým na konci viac zvyknú poskytovať „výdavkové darčeky“ a realizovať pre voličov iné populárne opatrenia.

Takto sformulovaný sľub novej vlády je navyše de facto preneseným záväzkom na ďalšiu vládu, keďže rok 2020 bude z väčšej časti rokom jej pôsobenia.   

Vládni politici majú pritom podľa nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Jamesa Buchanana systémový sklon k deficitnému financovaniu. Majú totiž motivácie poskytovať čo najviac verejných výdavkov pri menšom aktuálnom zdanení, tým získavať politické body na úkor daňovníkov a voličov v budúcnosti.

Vlády eurozóny okrem toho vedia, že sa im oplatí prenášať financovanie časti ich programov cez deficit a štátne dlhopisy na iných: na držiteľov eura, daňovníkov a voličov v eurozóne mimo ich krajiny. Neplnenie vlastných kritérií, napríklad deficitu 3 % HDP, nie je v eurozóne ani sankcionované.

A realita býva neraz iná ako sľubujú politici. Potvrdzujú to aj väčšie deficity v rokoch 2014 a 2015 ako sľubovala predchádzajúca slovenská vláda, a to navyše počas reálneho ekonomického rastu, vyšších daňových príjmov a pri nižších úrokových sadzbách štátnych dlhopisov.      

Reálne tak môžeme očakávať počas celého volebného obdobia novej vlády zatíňanie rozpočtových sekier a ich negatívne dôsledky.

Zvyšovanie zadlženia    

Deficitné hospodárenie verejnej správy bude tlačiť na rast verejného dlhu a napriek nízkym úrokom na vyššie náklady na jeho obsluhu, tým aj na vyššie verejné výdavky a dodatočné náklady daňovníkov.

Z tohto dôvodu, ako aj napríklad z dôvodu rozhodnutia vlády neprivatizovať možno predpokladať zvyšovanie verejného dlhu, minimálne v absolútnom vyjadrení. Ten pritom už v roku 2015 dosiahol 40,3 mld. eur, resp. približne 53% HDP, zatiaľ čo v roku 2008 zodpovedal iba 28 % HDP.

Z vládneho programového vyhlásenia vyplýva riziko „otvárania dvierok“ pre zvyšovanie  verejného dlhu z dôvodu možností revidovania dlhovej brzdy. Vláda napríklad deklaruje záujem o „zohľadnenie strategických verejných investícií pri uplatňovaní sankcií a nastavenie parametrov sankčných pásiem podporujúcich hospodársky rozvoj Slovenska“. Na takéto zmeny by potrebovala v parlamente podporu trojpätinovej väčšiny. Tým, že otvára možnosti pre zmäkčenie dlhovej brzdy, však vysiela negatívny signál pre finančné trhy a potvrdzuje, že je vládou rozpočtovej nezodpovednosti.

Nešetrenie a väčšie štátne intervencie

Dlh bude rásť v značnej miere preto, že vláda nemá ambíciu šetriť a škrtať verejné výdavky. Neavizuje ani snahu naštartovať štrukturálne výdavkové reformy a znižovať vplyv a zasahovanie štátu. Z jej programového vyhlásenia vyplýva opak: zvyšovanie výdavkov a nárast štátnych intervencií.  

Príkladom sú ďalšie „podpory“ subjektov v hospodárstve, deformujúce  podnikanie a obmedzujúce aj spotrebiteľov. Pôjde o podporu obnoviteľných zdrojov na vidieku, dotácie energeticky náročným odvetviam, či subvencie v duchu ekonomického nacionalizmu ako „podpory zvýšenia potravinovej bezpečnosti SR, slovenských potravinárskych výrobkov z domácich surovín na spotrebiteľskom trhu a predaja poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov vyrobených na Slovensku“.

Tlaky na rast verejných výdavkov bez náznaku systémových reforiem vyplynú zo zámerov v školstve a sociálnej a zdravotnej sfére. Do školstva chce napríklad vláda takto naliať 2 mld. eur. Chce tiež podporiť výstavbu nájomných bytov v menej rozvinutých regiónoch a opätovne zvýšiť nesystémový  vianočný príspevok dôchodcom. Priaznivý zámer vlády sprísniť podmienky pri poskytovaní sociálnych dávok pre osoby odmietajúce pracovať nepreváži celkové tlaky na vyššie výdavky v sociálnej sfére.

Ďalšími príkladmi sú ekonomicky nezdôvodniteľné transfery typu podpory výstavby Národného futbalového štadióna a dotácie do štátnych spoločností, napríklad prostredníctvom podpory modernizácie vozňového parku osobnej železničnej siete a železničných tratí. Vláda chce okrem toho vytvoriť nové inštitúcie, napríklad Radu vlády SR pre šport a Fond na podporu športu.

Ponechanie veľkého daňového bremena

Na základe schváleného programového vyhlásenia vlády dôjde v daniach iba ku kozmetických zmenám. Nadmerné celkové daňové bremeno sa viditeľnejšie nepohne.

Daňové zaťaženie mierne klesne z dôvodu zníženia dane z príjmu právnických osôb na 21 %. Je to však nepatrné a nedostatočné zníženie na úroveň, ktorá je vyššia ako sadzba pred zvýšením druhou Ficovou vládou a ako napríklad sadzby v ostatných krajinách V4. Pozitívom je tiež zrušenie daňových licencií (hoci až v roku 2018) a zvýšenie limitov na uplatňovanie paušálnych výdavkov pre živnostníkov.

Negatívny vplyv na daňové zaťaženie však bude mať zvýšenie koncesionárskych poplatkov, zvýšenie spotrebnej dane z tabaku a zavedenie osobitných odvodov pre veľké obchodné systémy a poisťovne.

Vláda plánuje “pokračovanie osobitných odvodov v regulovaných odvetviach s možnosťou ich rozšírenia“, hoci boli zavedené ako dočasné. Tým potvrdzuje slová nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Miltona Friedmana, že „nič nie je také trvalé ako dočasný vládny program“, ktorý rozšírila a ešte si otvorila „dvierka“ pre selektívne zavádzanie takýchto odvodov ďalším subjektom.

Vláda vôbec nezníži sociálne a zdravotné odvody a daň z príjmu fyzických osôb. Enormné odvodové zaťaženie (36 % mzdových nákladov) a daňovo-odvodové náklady práce (na úrovni 43 %) sa tak nezmenia. Viditeľnejšie sa nezmení ani celkové daňové bremeno, ktoré podľa EIC a KI dosahuje až 60 % mzdových nákladov.  

Alternatíva: rozpočtovo zodpovednejšia vláda

Programové vyhlásenie vlády naznačuje rozpočtovo nezodpovedný smer novej vlády. Aká je alternatíva a aký smer by mala rozpočtovo zodpovednejšia vláda? 

Rozpočtovo zodpovednejšia vláda by čím skôr dosiahla vyrovnaný rozpočet verejných financií bez zvýšenia záťaže daňovníkov. Ekonomicky zdôvodniteľné a pre daňovníkov akceptovateľné je iba vyrovnané alebo prebytkové hospodárenie vlády s prostriedkami daňovníkov, dosiahnuté bez zvýšenia alebo zavedenia nových daní, či odvodov. Naopak, ekonomicky opodstatnené je dosahovať ho pri znižovaní daňového zaťaženia.

Verejný dlh by znižovala, aj v absolútnom vyjadrení. Ako zdroje  financovania verejného dlhu a i dlhového bremena dôchodkového systému by použila aj výnosy z (do)privatizácie.

Striktnosť kritérií dlhovej brzdy by posilňovala, nie zjemňovala. Presadzovala by tiež podmienky na dlhodobé udržiavanie vyrovnaného alebo prebytkového hospodárenia (bez zvyšovania záťaže daňovníkov) a na znižovanie  verejného dlhu.

Realizovala by úspory a škrty vo verejných výdavkoch, napríklad v podobe výdavkovej diéty. Redukovala a rušila by nafúknuté a zbytočné inštitúcie (nie vytvárala nové), odbúravala by „podporu“ subjektov na trhu (nie zavádzala ďalšie), redukovala a zadresnila by transfery v sociálnej sfére (vrátane zrušenia vianočných dôchodkov) a znižovala by iné transfery (napríklad by z daní nepodporovala  výstavbu futbalových štadiónov).

Znižovala by štátne regulácie a uskutočňovala systémové zmeny vo verejných výdavkoch, najmä tých, ktoré majú v sebe zabudované riziká ich zvyšovania do budúcnosti.

Zároveň by výraznejšie znižovala celkové zaťaženie daňovníkov (počnúc odvodmi), tým by im ponechala viac disponibilných zdrojov a podporila tak podnikanie, prosperitu a produktívne zamestnávanie na Slovensku.  

Rozpočtovo zodpovednejšia vláda by sa mohla opierať o v mnohom stále aktuálne Programové vyhlásenie reformnej vlády.

Peter Gonda

Autor je riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika

  • Tlačiť
  • 3

Rubrika Peter Gonda

KIosk

KIosk
  • Počet článkov: 48
  • Priemerná čítanosť: 2149
  • Priemerná diskutovanosť: 5
  • RSS blogu

O blogu

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI) je mimovládny, neziskový a nezávislý think tank, založený v roku 1999. Spoločným menovateľom aktivít KI je ich hodnotové vymedzenie, teda konzervatívny pohľad na spoločnosť a liberálny prístup k ekonomike.







V našom KIosku ponúkame náš pohľad na ekonomiku a spoločnosť, ctiac si najmä nasledovné princípy:







* Sloboda







* Osobná zodpovednosť







* Súkromné vlastníctvo







* Trh







* Pravidlá







Viac nájdete na našej pravidelne aktualizovanej webstránke.

KIosk

KIosk
  • Počet článkov: 48
  • Priemerná čítanosť: 2149
  • Priemerná diskutovanosť: 5
  • RSS blogu

O blogu

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI) je mimovládny, neziskový a nezávislý think tank, založený v roku 1999. Spoločným menovateľom aktivít KI je ich hodnotové vymedzenie, teda konzervatívny pohľad na spoločnosť a liberálny prístup k ekonomike.







V našom KIosku ponúkame náš pohľad na ekonomiku a spoločnosť, ctiac si najmä nasledovné princípy:







* Sloboda







* Osobná zodpovednosť







* Súkromné vlastníctvo







* Trh







* Pravidlá







Viac nájdete na našej pravidelne aktualizovanej webstránke.

Kalendár sa načítava...