Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Katarína Fašiangová

Komu vadí znižovanie plytvania potravinami a potravinová pomoc chudobným?

13.10.2016 | Katarína Fašiangová

Zavádzanie slovenskej verejnosti vo vnímaní trvanlivých potravín

  • Tlačiť
  • 30

Tí, ktorí vytvorili tento týždeň v parlamente silnú opozíciu voči možnosti darovať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti charite, ktorú tam prišla prezentovať pani ministerka pôdohospodárstva Matečná v rámci návrhu novely zákona o potravinách, zjavne nemajú jasno v tom, čo je to trvanlivá potravina.

Trvanlivá potravina nie je iba konzerva s polročnou, ročnou, dvojročnou, či viacročnou trvanlivosťou. Do tejto kategórie spadajú aj takmer všetky sypké potraviny ako sú múka, pudingy, pochutiny, káva, čaj a mnohé ďalšie, všetky suché cestoviny, všetky druhy strukovín a ryže, všetky nápoje vrátane minerálok okrem čerstvých štiav, všetky trvanlivé pečivá vrátane mnohých druhov chleba, všetky čokoládové cukrovinky, teda čokolády, dezerty a čokoládové cukríky, všetky nečokoládové cukrovinky ako cukríky a nečokoládové výrobky, takmer všetky mrazené potraviny a tiež množstvo trvanlivých mäsových výrobkov typu uhorský salám, či napr. Čabajská klobása, ako aj množstvo trvanlivých mliečnych výrobkov, medzi ktoré patria napr. syry, okrem iného aj parmezán. Napriek tomu, že sú to všetko trvanlivé potraviny, jednotlivo môžu mať niekoľko týždňovú až niekoľkoročnú trvanlivosť. Musela som ich tu väčšinu vymenovať, aby čitatelia mali predstavu, aký široký je vejár potravín, ktoré do kategórie trvanlivých potravín spadajú, a to som určite ešte niektoré nevymenovala.  

Tí, ktorí vzniesli tento týždeň v parlamente voči p. ministerkou Matečnou prezentovanému návrhu novely zákona o potravinách silnú opozíciu voči darovaniu trvanlivých potravín po dátume minimálnej trvanlivosti charite, zjavne nemajú jasno ani v tom, čo znamená dátum minimálnej trvanlivosti a čo dátum spotreby na potravinách a aký je medzi nimi rozdiel.

Dátum spotreby je údaj, ktorý uvádza, dokedy je potrebné potravinu bezpečne SPOTREBOVAŤ. Dátum minimálnej trvanlivosti je údaj, ktorý uvádza, dokedy je bezpečná potravina MINIMÁLNE TRVANLIVÁ. Ak má teda niečo dátum spotreby, teoreticky aj prakticky mu sekundu po polnoci tohto dátumu končí spotreba. Ak má niečo dátum minimálnej trvanlivosti, teoreticky, ale aj prakticky mu sekundu po polnoci tohto dátumu končí minimálna trvanlivosť.

Ak je tomu inak, učili nás v škole nesprávne a spokojne všetci absolventi potravinárskych škôl vracajme diplomy. Dva kodifikované termíny, dlhoročne jasné vo všetkých členských štátoch EÚ. Ak v tom na Slovensku nemáme jasno, možno by stálo za to položiť otázku priamo Európskej komisii, čo je to vlastne dátum minimálnej trvanlivosti? Odpoveď z EÚ by bola možno rozpačitá, alebo by, naopak, Komisia  položila otázku nám: kde ste boli a čo ste robili doteraz? Pretože podľa spomínaných oponentov, stále hovoríme o trvanlivých potravinách po dátume minimálnej trvanlivosti ako o nebezpečných potravinách.

Urobme si krátky exkurz, ako vlastne pojem „dátum minimálnej trvanlivosti“ vznikol? V minulosti, keď si ľudia potraviny ešte sami dorábali, nebalili ich. Odkladali si ich do drevených, sklenených, či plechových nádob alebo zabalili do ľanových obrúskov, či papiera. Pred konzumáciou ich vždy ovoňali, pozreli ich vzhľad, farbu a konzistenciu. Ak sa im niečo nezdalo, nejedli ich. Čas rozmachu balenia potravín vyvrcholil ich označovaním a v roku 1985 bol do našej legislatívy prevzatý údaj „dátum spotreby“. Označené boli takto vtedy úplne všetky potraviny. Verejnosť sa začala pri konzumácii balených potravín spoliehať iba na tento údaj, čo spustilo proces veľkého plytvania s potravinami. V roku 1990 boli preto trvanlivé potraviny z tohto označenia vyčlenené a označené pre potreby spotrebiteľov novým údajom „dátum minimálnej trvanlivosti“.

Tvrdenie, že trvanlivá potravina je po dátume minimálnej trvanlivosti nebezpečná, je neodborné a nepravdivé zavádzanie našej verejnosti. Ak chceme potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti darovať charite, predpokladáme, že poslúžia ľuďom v núdzi, ergo ľuďom, ktorí ich nebudú dni, týždne, mesiace, či roky skladovať, ale ich zjedia, aby nehladovali. Nehovorím tu o ľuďoch druhej kategórie, pretože tieto potraviny sú vhodné nielen pre charitu, ale aj ostatnú verejnosť. Ak teda niekto prezentuje obavu, že po darovaní budú tieto potraviny ďalej mesiace skladované, zavádza verejnosť.

Tí, ktorí pomohli do zákona o potravinách dostať 1 až 5 miliónové pokuty obchodníkom za ojedinelý, neúmyselný nález trvanlivej potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti, bohužiaľ spôsobili aj veľmi negatívny vedľajší efekt, a to citeľný nárast plytvania s potravinami na Slovensku. Verejnosť roky masírovaná informáciami z médií o udeľovaní miliónových pokút za ojedinelý predaj potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti prirodzene postupne zneistela v presvedčení, že takéto potraviny sú naozaj životu nebezpečné a začala ich v domácnostiach jednoducho vyhadzovať.

Mám osobné skúsenosti so zákazníkmi, často dôchodcami, ktorí napriek núdzi, no zo strachu po medializácii vysokých pokút za náhodne nájdenú potravinu po dátume trvanlivosti v obchode ich doma vyhadzujú v ďaleko vyššej miere, ako v minulosti. Aj preto obchod poukazuje na neúmerné plytvanie potravinami u nás, hoci obchod je práve tým, ktorý vďaka precíznemu manažmentu zásob prispieva k tvorbe potravinového odpadu najmenej. Neraz som sa na túto veľkú tému rozprávala s kolegami, ľuďmi z charitatívnych organizácií, s verejnosťou aj politikmi. Hovorili sme aj o konkrétnych číslach, o tom, že Slovensko napríklad plytvá dvakrát viac ako ČR a štyrikrát viac ako Maďarsko.

Takže vyhadzujme v domácnostiach zo strachu a v obchodoch zo zákona trvanlivé potraviny hneď na druhý deň po uplynutí dátumu ich minimálnej trvanlivosti pokojne aj naďalej. Napriek tomu, že mnohé mamy nie iba na Orave či východe našej krajiny nemajú za čo kúpiť čokoládu a napriek tomu, že mnohí, nie iba politici pri pohľade na čísla za SR konštatujú: niekedy a niekde na Slovensku by pomohlo aj jedno jabĺčko.

  • Tlačiť
  • 30

Katarína Fašiangová

Katarína Fašiangová
  • Počet článkov: 16
  • Priemerná čítanosť: 1725
  • Priemerná diskutovanosť: 5
  • RSS blogu

O blogu

Odborníčka s dlhoročnými skúsenosťami z oblasti riadenia a kontroly kvality a bezpečnosti potravín, členka hodnotiacich komisií pre kvalitu potravín. V súčasnosti predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO).

Katarína Fašiangová

Katarína Fašiangová
  • Počet článkov: 16
  • Priemerná čítanosť: 1725
  • Priemerná diskutovanosť: 5
  • RSS blogu

O blogu

Odborníčka s dlhoročnými skúsenosťami z oblasti riadenia a kontroly kvality a bezpečnosti potravín, členka hodnotiacich komisií pre kvalitu potravín. V súčasnosti predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO).

Kalendár sa načítava...