Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Zlé správy z Moskvy

19.11.2009 | Karel Hirman

Diskusia (6 reakcií)

19.11.2009 | motik

Chybal za tym akurat nejaky uceleny zaver, ktory si sice inteligentny citatel urobi sam, ale je lepsie ak to bije do oci.

Moj osobny nazor je ten, ze SPP a ich zamestnanci, Eustream ci SK stat budu este velmi nariekat ak sa co i len jeden z tychto bodov naplni. Ak sa naplnia vsetky styri tak to bude celkom slusna rana pod pas pre SK (povedal by som rana do rozkroku). Ostava dufat, ze sa na aspon tri zmienene projekty nenajdu dostatocne financie (South Stream, ten lacny nebude vzhladom na hlbku mora, sirokorozchodna-> snad bez PPP, ci ropovod )...kiezby ta kriza trvala aspon 5 rokov, mozno by to stacilo na zmenu spravania sa vsetkych akterov...

19.11.2009 | Juraj Mašláni

Karči, nikde som nečítal nič jasnejsie a komplexnejšie na temu Fico v Moskve.
Ale, aby som ťa vyprovokoval: o dva-tri týždne minister zahraničných vecí predloží do vlády materiál s názvom Informácia o výsledkoch oficiálnej návštevy predsedu vlády SR Roberta Fica v Ruskej federácii dňa 16. novembra 2009. A v nej sa dozvieš, ako hlboko sa mýliš! :-) Nie je napríklad nereálne predpokladať, že tam bude napísané: „Vytvorenie spoločného podniku s OAO Gazprom povedie k zvýšeniu energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky a konkurencie na slovenskom trhu v oblasti predaja zemného plynu s pozitívnym dopadom na ceny pre podniky i domácnosti...“
Ale teraz vážne: Myslím, že pri výpočte zlých správ z Moskvy treba v súvislosti s vpustením Gazpromu do zásobníkov a na domáci trh s plynom pripomenúť aj bezpečnostné hľadisko. V mnohých európskych krajinách (Veľkej Británii, v Španielsku, ale dokonca aj v Nemecku, Taliansku či Srbsku) si to politické špičky uvedomujú: Gazprom, ovládaný Kremľom, nie je len taký obyčajný energetický gigant. Vladimir Putin ho pasoval na nástroj na presadzovanie ruských geopolitických záujmov v Európe. A nielen v nej. A keby to niekto nechápal, V. Putin mu to vysvetlí tak ako bývalému gréckemu premiérovi Kostasovi Karamanlisovi vlani v apríli: „Energetické projekty... majú politický odtieň, pretože vedú k rastu úlohy tej či onej krajiny v energetickej politike Európy, zvyšujú jej autoritu, jej význam.“
Nepoznám európsku krajinu, ktorá by Gazprom pri plnení úlohy (vyplývajúcej z geopolitických záujmov Moskvy) v jeho snahe preniknúť do domácich sietí, predaja plynu pre firmy a domácnosti a do zásobníkov plynu vítala. Aj Srbsko sa dlho a úporne bránilo. Jedinou výnimkou je Slovensko. Naša krajinka si dokonca ústami ministra prof. Jahnátka dovolila vyjadriť miernu podráždenosť, že to (Gazpromu) tak dlho trvá.

19.11.2009 | milanmm

Stretavam sa s Rusmi ktori robia pre ruske plynovody a ropovody. Silne z nich citit, ze dodavky plynu a ropy a nasa zavislost na nich je pre nich imperialnou satisfakciou a prilezitostou nas v buducnosti zas drzat pod krkom a celu EU.
Zaujimal by ma Vas nazor na projekt, ktoreho nacrt ktosi prezentoval v TV pri prvej plynovej krize. Bol to projekt plynovodu kvapalneho LPG, akejsi priecky na ose cca Gdansk-Terst, Koper. Mal prechadzat cez PL-GER,CZ,SK,AT,HU,SLO-HR-IT... Terminaly na precerpavanie kvapalneho LPG z tankerov mali byt hviezdicovo prepojene z viacerych pristavov PL az do Nemecka a na juhu tiez.
Moj rusky priatel bol zhrozeny, tvrdil, ze prepravovat LPG na tieto vzdialenosti je nemozne...

20.11.2009 | motik

snad len jeden poznatok, ze pravdepodobne ste chceli rozpravat o LNG a nie LPG...LPG sa v lodiach nevozi...

PS: O takomto projekte som osobne nepocul, a ani dnes o nom nepocut...

20.11.2009 | milanmm

asi mate pravdu LNG, sorry. Aj ked pre Norgas prave taketo univerzalne plavidlo uviedli do prevadzky 15.11.Zaujima ma skor technicka realizovatelnost takehoto projektu na prepravu LNG na dlhe trasy.

20.11.2009 | Karel Hirman

1) Prenikanie Gazpromu na európske trhy je prirodzená a logická vec. Zásobník stavia napr.v Rakúsku, Holandsku, získava zaujímavé kontrakty v Taliansku, Nemecku, obchoduje s plynom v Británii. Nezabúdajme, že v prípade Slovenska tu mal od roku 1997 spoločný podnik Slovrusgas a bol členom víťazného konzorcia v privatizácii SPP. To, že tieto možnosti Gazprom nevyužil a neprenikol na Slovensko, bolo jeho rozhodnutie, opreté asi do značnej miery o trhové faktory. Návrh spoločného podniku s výstavbou zásobníka musí preto vychádzať v prvom rade z ekonomických reálií a záujmov štátu ako akcionára SPP. Mimochodom práve vyšla správa, že minister Jahnátek ponúkal rovnaký spoločný podnik aj so zásobníkom teraz v Brazílii, takže asi z podobného pohľadu a logiky treba pozerať aj na ponuku Gazpromu.
2) V prípade LNG asi došlo k nedorozumeniu. Spomínaná úvaha sa totiž odvíjala od plánov na výstavbu LNG terminálov v Poľsku a Chorvátsku (Omišajl) a o následnej zmysluplnosti severo-južného plynovodného prepojenia sietí, ktoré neexistuje. Je ale jasné, že nejde o prepravu LNG potrubím, čo je nezmysel. Mimochodom plánované prepojenie s Maďarskom je práve v intenciách týchto pokrízových plánov.

Karel Hirman

  • Počet článkov: 45
  • Priemerná čítanosť: 3523
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

K energetike som sa dostal vďaka štúdiu na vysokej škole. V spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a vďaka Trendu, kde som vtedy pôsobil ako reportér, som sa snažil túto tému koncom 90-tych rokov rozšíriť aj medzi širšiu odbornú verejnosť i v súvislosti s medzinárodnou politikou a bezpečnostnými aspektami. V roku 1999 sme organizovali v Bratislave ako prví konferenciu o význame kaspickej ropy a plynu pre strednú Európu. Diskusiu o energetickej bezpečnosti považujem za veľmi dôležitú, a preto som využil ponuku svojej bývalej redakcie, aby som sa vo svojom blogu venoval hlavne tejto téme.