Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Karel Hirman

USA čihi, Európa hota

13.01.2012 | Karel Hirman

Aj vďaka lacnejšiemu plynu sa americká ekonomika zotavuje lepšie ako európska

  • Tlačiť
  • 7

Cena zemného plynu dosiahla nový rekord. Tentoraz v USA a na prekvapenie Európana, tento rekord predstavuje najnižšiu úroveň za posledné dva roky. Rečou čísel to znamená, že kým v Európe sa cena zemného plynu pohybuje na najvyšších úrovniach, a osciluje okolo 400 dolárov za tisíc kubických metrov, v USA sa znížila pod magickú úroveň 100 USD.

Dôvody sú viaceré. Tým hlavným a kľúčovým je fakt, že v USA aj naďalej prudko stúpa ťažba plynu, a to vďaka zvládnutiu technológie jeho ťažby z bridlíc. Plus narastá jeho ťažba ako sprievodný jav pri ťažbe ropy. V dôsledku toho sa USA stávajú vôbec najväčším producentom plynu na svete a predstihujú tak v poslednom období aj Rusko, kde naopak aj v dôsledku štátom garantovaného monopolu Gazpromu musia ropné spoločnosti sprievodný plyn pri ťažbe ropy jednoducho páliť na horákoch priamo na ložisku. Prebytok plynovej produkcie však zatiaľ nevedia americké spoločnosti umiestniť na trhu. Podiel plynu v doprave je v USA prakticky nulový a aj pri vykurovaní stále dominujú ropné oleje a uhlie. Export v podobe skvapalneného plynu (LNG) je zatiaľ veľmi obmedzený, pretože až doteraz boli terminály stavané na jeho príjem. Ešte pred necelými piatimi rokmi sa v rôznych analýzach sebavedomo tvrdilo, že USA bude čoraz viac závislé od importu LNG. Dnes je opak pravdou a kým sa aspoň niektoré terminály prebudujú na export, chvíľu to potrvá. Avšak prvé tankery s LNG z Mexického zálivu do Európy už dorazili v minulom roku a dá sa očakávať, že tieto dodávky aj vďaka spomínanému cenovému rozdielu budú len narastať.

V Európe máme presne opačné problémy. Cena plynu nám rastie do rekordných výšok, keďže platné dlhoročné kontrakty typu take or pay na jeho nákup s ohraničeným počtom strategických dodávateľov (Nórsko, Rusko, Alžírsko) sú naviazané na ceny ropy a ropných produktov. Navyše v poslednom období sa prudko oslabilo euro voči doláru, čo tiež prispieva k nárastu ceny, lebo všetky nákupné kontrakty sú v dolároch.

Príklad USA je pre Európu zatiaľ veľmi poučný. Ukazuje, ako sa dá inovatívnymi technológiami, aj v tak na prvý pohľad konzervatívnom biznise ako je ťažba plynu, dospieť k radikálnym skokom, čo sa následne z pohľadu ekonomiky a kupujúceho odzrkadlí pozitívne na cene produktu. Nárast domácej produkcie prináša pre USA aj nemalý bezpečnostno-politický význam, keďže sa znižuje závislosť od dovozu z problematických oblastí sveta.

Aktuálna kríza okolo Iránu a jeho hrozby zablokovať Hormúzsky prieplav tak aj v tomto kontexte nadobúda z pohľadu Washingtonu iný rozmer. A len viac zdôrazňuje v Európe málo vnímaný a chápaný aspekt angažovanosti USA v Perzskom zálive, ktorý spočíva prioritne v ochrane exportu ropy na svetové trhy – čím sú myslené Ďaleký východ (Japonsko, Tchaj-wan, Južná Kórea a v posledných rokoch aj Čína) a Európa. USA už dávno dovážajú z tohto priestoru minimálne objemy a vďaka bridlicovému plynu úplne vynulovali aj import LNG z Kataru. Inak povedané, vďaka morskej flotile v Perzskom zálive paradoxne narastá závislosť EÚ ale aj Japonska či Číny od USA. A aj to je dôvod, prečo Číňania v poslednom období prudko zvýšili prieskum bridlicového plynu u seba doma.

Ak sa vrátime k ekonomike a do Európy, tak cena plynu je pre európsku ekonomiku ešte citlivejšia záležitosť ako pre USA. Ak prognózy pre USA hovoria v nasledujúcich „doviditeľných“ dvoch-troch rokoch o ďalšom poklese, u nás v lepšom prípade o stagnácii a v tom horšom o ďalšom náraste, tak prirodzené ekonomické ale aj spomínané bezpečnostné tlaky nás budú prirodzene nútiť hľadať riešenia podobné tým severoamerickým. Ale už dnes nemalou mierou ekonomicky profitujeme z americkej invenčnosti, pretože cenový rozdiel medzi plynom z dlhodobých kontraktov a na swapovom trhu s LNG je aj v EÚ čoraz zreteľnejší.

 

  • Tlačiť
  • 7

Karel Hirman

  • Počet článkov: 45
  • Priemerná čítanosť: 3523
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

K energetike som sa dostal vďaka štúdiu na vysokej škole. V spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a vďaka Trendu, kde som vtedy pôsobil ako reportér, som sa snažil túto tému koncom 90-tych rokov rozšíriť aj medzi širšiu odbornú verejnosť i v súvislosti s medzinárodnou politikou a bezpečnostnými aspektami. V roku 1999 sme organizovali v Bratislave ako prví konferenciu o význame kaspickej ropy a plynu pre strednú Európu. Diskusiu o energetickej bezpečnosti považujem za veľmi dôležitú, a preto som využil ponuku svojej bývalej redakcie, aby som sa vo svojom blogu venoval hlavne tejto téme.

Karel Hirman

  • Počet článkov: 45
  • Priemerná čítanosť: 3523
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

K energetike som sa dostal vďaka štúdiu na vysokej škole. V spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a vďaka Trendu, kde som vtedy pôsobil ako reportér, som sa snažil túto tému koncom 90-tych rokov rozšíriť aj medzi širšiu odbornú verejnosť i v súvislosti s medzinárodnou politikou a bezpečnostnými aspektami. V roku 1999 sme organizovali v Bratislave ako prví konferenciu o význame kaspickej ropy a plynu pre strednú Európu. Diskusiu o energetickej bezpečnosti považujem za veľmi dôležitú, a preto som využil ponuku svojej bývalej redakcie, aby som sa vo svojom blogu venoval hlavne tejto téme.

Kalendár sa načítava...