Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Karel Hirman

"Odpískal" Cyprus existenciu únie?

10.07.2012 | Karel Hirman

Historické paralely naznačujú, že rozhodnutie Cypru hľadať pomoc mimo EÚ môže znamenať jej koniec.

  • Tlačiť
  • 24

Historické paralely bývajú často veľmi zavádzajúce až nebezpečné. Ale napriek tomu sú nevyhnutné, lebo z poučení na základe historických overených udalostí môžeme aspoň približne odhadnúť budúce dôsledky našich súčasných rozhodnutí a udalostí. Takáto paralela ma napadla v týchto hektických dňoch a týždňoch prehlbujúcej sa krízy našej únie po rozhodnutí jednej z jej členských vlád. Po oznámení, že vláda Cypru nakoniec by mala uprednostniť päťmiliardovú záchrannú pôžičku od Ruska namiesto finančnej pomoci jej partnerov, a teda aj Slovenska, som si spomenul na dve podobné udalosti v minulosti.

Prvá sa stala v zložitom povojnovom období, keď sa demoralizovaná a zničená Európa delila na dva geopolitické, vojenské a ideologicko-hospodárske bloky. Vtedajšia vláda ešte demokratického Československa sa spočiatku prihlásila k programu finančnej pomoci USA pre Európu pod známym názvom Marshallov plán. Nakoniec sa však vtedy Praha (a teda aj Bratislava) pod tlakom Moskvy rozhodla nezaradiť do tohto programu a uprednostnila iné formy pomoci zo strany Sovietskeho zväzu. Po pár mesiacoch nasledoval tzv.Víťazný február 1948 a naša krajina sa ocitla na pár dlhých desaťročí na východnej strane Železnej opony. A tak, s istou dávkou zjednodušenia môžeme povedať, že rozhodnutie československej vlády neprijať Marshallov plán rozhodlo, alebo výrazne napomohlo k definitívnemu geopolitickému povojnovému začleneniu krajiny.

Druhou podobnou udalosťou boli kroky vlády Maďarska na konci 80-tych rokov, teda presne na druhom „konci“ éry rozdelenej Európy 20.storočia. Vláda v Budapešti boriaca sa s narastajúcimi finančnými problémami namiesto rôznych finančných fondov vtedajšej Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) založených na tzv.prevoditeľnom rubli začala najprv v prísnej tajnosti za chrbtom Moskvy a ostatných svojich spojencov rokovať s Medzinárodným menovým fondom. Keď to vyšlo najavo, bol už zjavný proces rozpadu celého systému RVHP spolu so Sovietskym impériom a Železná opona sa rozpadala ako domček z karát.

Samozrejme, že obe tieto udalosti sa odohrali v inom historickom kontexte a reáliách. EÚ nie je ideologicko-mocenským impériom nedemokratických diktatúr a dnešné Rusko nevedie studenú vojnu. Ale ide jednoducho o princíp. Ak hoci jeden a najslabší člen nejakého politicko-obchodno-menového zoskupenia uprednostní finančnú pomoc zvonka, a to ešte s odôvodnením nielen lepších úrokových podmienok, ale hlavne tým, že podmienky pomoci nie sú také prísne, ako mu kladú členovia jeho únie, pričom on sám svojimi krokmi a svojou finančnou situáciou zjavne podkopáva nielen seba ale menovú stabilitu celého zoskupenia a prosperitu ostatných jeho členov, tak môže takáto únia (zoskupenie) prežiť?

Rozhodnutie vlády Cypru, ktorá navyše práve v tomto polroku paradoxne predsedá celej EÚ, tak môže v spätnom pohľade budúcnosti sa javiť rovnakým signálom prelomových zmien v Európe, akými boli spomínané rozhodnutia vlád Československa a Maďarska. Aj keď v čase ich prijímania sa to ani vtedajším aktérom tak vôbec nezdalo.

 

  • Tlačiť
  • 24

Karel Hirman

  • Počet článkov: 45
  • Priemerná čítanosť: 3523
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

K energetike som sa dostal vďaka štúdiu na vysokej škole. V spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a vďaka Trendu, kde som vtedy pôsobil ako reportér, som sa snažil túto tému koncom 90-tych rokov rozšíriť aj medzi širšiu odbornú verejnosť i v súvislosti s medzinárodnou politikou a bezpečnostnými aspektami. V roku 1999 sme organizovali v Bratislave ako prví konferenciu o význame kaspickej ropy a plynu pre strednú Európu. Diskusiu o energetickej bezpečnosti považujem za veľmi dôležitú, a preto som využil ponuku svojej bývalej redakcie, aby som sa vo svojom blogu venoval hlavne tejto téme.

Karel Hirman

  • Počet článkov: 45
  • Priemerná čítanosť: 3523
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

K energetike som sa dostal vďaka štúdiu na vysokej škole. V spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a vďaka Trendu, kde som vtedy pôsobil ako reportér, som sa snažil túto tému koncom 90-tych rokov rozšíriť aj medzi širšiu odbornú verejnosť i v súvislosti s medzinárodnou politikou a bezpečnostnými aspektami. V roku 1999 sme organizovali v Bratislave ako prví konferenciu o význame kaspickej ropy a plynu pre strednú Európu. Diskusiu o energetickej bezpečnosti považujem za veľmi dôležitú, a preto som využil ponuku svojej bývalej redakcie, aby som sa vo svojom blogu venoval hlavne tejto téme.

Kalendár sa načítava...