Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Nie Nord Stream, ale zmluvy

09.11.2011 | Karel Hirman

Diskusia (7 reakcií)

09.11.2011 | Patok

"Ruské médiá v týchto slávnostných dňoch priniesli nenápadné vyjadrenie člena vedenia spoločnosti Nord Stream Dirka von Amelna, že zatiaľ by mal plynovod denne prepraviť 1 mil.kubíkov plynu. Ak je táto správa presná, znamenalo by to, že ročný objem prepravy by mal presiahnuť 8 mld.kubických metrov, čo je však len necelá tretina celkovej kapacity prvej línie."

čo dodať...

10.11.2011 | Veronika2

Mne sa zda, ze cela koncepcia energetickej bezpecnosti Slovenska je postavena na tranzite. A kedze sa tato zaruka postupne rozplyva, konci aj slovenska strategia. Otazka je ci sa pracuje na novych moznostiach alebo sa len pasivne prizerame zmenam okolo nas. Cesi a Poliaci mi v tomto pridu omnoho aktivnejsi, pritom je ich pozicia vzhladom na bepecnost dodavok omnoho lepsia.
Mala by som ale otazku, pan Hirman, hovorite o potrebe modernizovat tranzitnu siet na Ukrajine? Kto je za to zodpovedny, spolocnost ktora plynovod prevadzkuje alebo stat? A kto dostava vobec tranzitne poplatky, opat, je to stat alebo sukromna spolocnost. Lebo to je dalsia casto spominana tema, zisky z tranzitnych poplatkov..ale kto vlastne plati tieto poplatky a komu (ziskava stat priamo, alebo z dani...co v pripade ze spolocnsot preavdzkujuca plynovod je zo zahranicia? idu poplatky potom inej krajine?) Nemali by byt teda tieto poplatky podmienene zavazkom reinvestovania ich casti do infrastruktury?
Dakujem za vasu pripadnu reakciu

10.11.2011 | Patok

Veronika, ak si pročítaš môj predchádzajúci príspevok, rýchlo pochopíš, prečo Ti K. Hirman nebude vedieť odpovedať...

12.11.2011 | Karel Hirman

Vážená Veronika, ďakujem za konštruktívnu poznámku a zároveň sa ospravedlňujem za oneskorenú odpoveď. Áno, máte pravdu, že dlho bol pocit (lebo koncepcia ani veľmi nebola) energetickej bezpečnosti SR postavená na tom, že sme tranzitná krajina pre plyn a do sitej miery aj ropu. Lenže ja som už pred rokmi upozorňoval, že to nestačí, že princípom každej takejto bezpečnosti je v prvom rade pre krajinu závislú 100% na dovoze energetických surovín diverzifikácia zásobovacích trás a nákupných kontraktov. Až január 2009 znamenal, myslím si, definitívne precitnutie nás všetkých a definitívne popretie tézy o tranzite ako garantovi bezpečnosti. Myslím si, že odvtedy SR a príslušné firmy urobili celý balík nevyhnutných opatrení a dnes sme na tom oveľa lepšie (reverz plynu z ČR a Rakúska, príprava výstavby prepojenia s Maďarskom, diskusia na túto tému s Poliakmi, príprava generálnej opravy a rozšírenia ropovodu Adria, príprava výstavby prepokjenia BA-Schwechatm, nové kontrakty SPP, rozšírenie zásobníkových kapacít na plyn aj ropu, výrazná liberalizácia trhu s plynom vrátane domácností). Takže aj keď nám tranzit poklesne, paradoxne naša energetická bezpečnosť bude na tom výrazne lepšie. Čo sa týka tranzitných poplatkov (resp.poplatkov za prepravu suroviny) vždy ich inkasuje spoločnosť vlastniaca potrubie, prípadne jej operátor na základe dohôd so tými, kto vlastnia prepravovanú surovinu. A je potom na akcionároch ako si prípadný zisk rozdelia na dividendách a pod. Samozrejme, ak je v akcionárskej štruktúre prítomný štát, tak aj ten má podiel na dividendách (ak nejaké sú), inak len na klasických daňových odvodoch, vrátane dani zo zisku (ak nejaký spoločnosť vykáže).

11.11.2011 | parlare

Citujem: "Ukrajinci sa obávali, že stratou kontroly v prospech Gazpromu výrazne obmedzia svoju čerstvo nadobudnutú politickú a ekonomickú nezávislosť."
- Ak by bola kontrola v prospech Gazpromu stratou nezávislosti, tak SR už svoju "čerstvo nadobudnutún nezávislosť" dávno stratila privatizáciou, hoci ju nestratila v prospech iných subjektov, nie Ruska. Zaujímavé, že nad slovenskou stratou nezávislosti sa neviedli podobné úvahy s tragickým scenárom...

Problémom, ktorý v tejto súvislosti treba spomenúť, je aj neúnosne vysoká ukrajinská spotreba, ktorú si Ukrajina na rozdiel od Ruska nedokáže ani pokryť ani financovať. Napriek istému poklesu spotreby pod vplyvom plynových kríz, ukrajinská vláda urobila na tomto poli veľmi málo.

Je pravda, že Gazprom má rôzne spory s inými subjektami, ale aj ďlašie koncerny majúm vysoký počet arbitráží a súdnych sporov. Čo sa týka energetiky a vnútroštátnych podnikateľov v energetike, tak je jasné, že harmonické vzťahy dodávateľov s odberateľmi pre ostatných hráčov v sektore tiež nie sú pravidlom, skôr výnimkou. Všade tam, kde sa bojuje o zisk, vznikajú prirodzene spory - má ich aj Gazprom. Len Ukrajinci stále miesto racionálnej úvahy špekulovali o zlovoľných politických dôvodoch. Aj táto snaha Ukrajiny hľadať
za každou krízou politické dôvody viedla k poklesu dôvery Gazpromu v ukrajinských partnerov.

12.11.2011 | Karel Hirman

Vďaka za zaujímavú reakciu. Ja nepíšem, či obavy Ukrajiny boli a sú oprávnené, len to konštatujem ako (mimochodom všeobecne známy) fakt. Ak to porovnávam so SR predsa si len dovolím pripomenúť, že spolu s Nemeckom a Francúzskom, odkiaľ pochádzajú aktuálni majitelia 49% akcií sme v jednom politickom, bezpečnostnom a hlavne právne-obchodno-colnom priestore, kým v prípade UKR a RF to neplatí. Ďalším podstatným rozdielom je to, že investori v SPP nie sú jeho strategickými dodávateľmi plynu, ako je to v prípade Gazpromu a Naftohazu, ba ani jeho priamymi obchodnými partnermi pre tranzit (opäť podstatný rozdiel, lebo Gazprom je jediným pre UKR). Plus si dovolím pripomenúť, že predsa len vzťahy UKR a RF sú výrazne ovplyvnené doteraz spoločnou minulosťou v ZSSR a turbulentným vývojom v SNŠ po jeho rozpade. Nemyslím si, že je objektívne správne z týchto všetkých hľadísk porovnávať situáciu v SR a UKR. Skôr by som to porovnal s ČR, kde len pripomínam, že štát predal celý podiel v Transgase nemeckej RWE a nikdy som nezachytil, žeby z toho mal český štát závažný problém. Naopak, na rozdiel od SR ich január 2009 zasiahol oveľa menej, bez nutnosti regulácie dodávok, lebo ešte do privatizácie podpísali kontrakt s Nórmi a potom RWE urobil ďalšie opatrenia, ktoré nakoniec pomohli aj SR v oblasti reverzu plynu v sústave Transgasu.

14.11.2011 | parlare

Mrzí ma, že reagujem až dnes, ale napriek tomu zopár poznámok:

Pokiaľ ide o fakt, že SR a Francúzsko či Nemecko sú v jednom politickom, bezpečnostnom či právno-obchodno-colnom priestore, práve tieto fakty potvrdzujú, že SR stratila svoju nezávislosť v oveľa zásadnejšom rozsahu než Ukrajina. Stratu nezávislosti môžno hodnotiť rôzne, niekto ju môže považovať za dobrú, iný za zlú, ale ide o stratu nezávislosti. Podobne, je tiež veľa Ukrajincov, ktorí by privítali užšiu politickú a ekon. integráciu s RF, hoci iní to považujú za hrozbu...

Navyše, s tým vzdaním sa nezávislosti to tiež nebolo ani vyjadrením vôle občanov. O privatizácii SPP sa rozhodlo pochybným spôsobom, stačí si spomenúť, ako všetky politické strany, snáď až na jednu, pri referende o strategických podnikoch ubezpečovali občanov, že referendum je zbytočné, lebo nikto tú privatizáciu nechce. Lenže v SR sú podmienky pre referendum neastavené nedemokraticky. Na zvolenie parlamentu, ktorý rozhoduje o stovkách vecí, nepotrebujete nadpolovičnú účasť, pre referendum potrebujete. Keby fungovali v SR demokratické pravidlá pre referendum, tak k tej privatizácii nepríde a nepríde možno ani k vstupu do NATO.

Vzťahy RF a Ukr. sú síce komplikované, ale to platí aj o Maďarsku a Slovensku, napriek tomu, že sme spolu v akejsi forme politickej či ekonomickej jednoty. Tie vzťahy sú veľmi turbulentné, a ani EÚ a NATO či privatizácia Slovnaftu Maďarmi ich nevyriešili. Dominantná pozícia maďaskeých olejárov na Slovesnku bola už problémom, ale nerobili sa také histerické vyhlásenia o politickej nezávislosti ako v prípade krajiny...

ČR a SR ako štáty nemali také výrazné problémy s plynom hlavne preto, že nemajú takú spotrebu ako Ukrajina. Ukrajina má HDP menšie než ČR, ale mnohonásobne väčšiu spotrebu plynu. Preto platby za plyn nepredstavujú pre Prahu
tak zásadný problém ako na Ukrajine. Keby SR alebo ČR v pomere k svojmu HDP odoberali porovnateľne plynu ako Ujkrajina, tak by konflikty s vlastníkmi boli ďaleko ostrejšie.

Na druhej strane, dá sa diskutovať, či občania SR a ČR s privatizáciou plynu problém mali. Ten nárast cien by asi nebol, resp. bez privatizácie bol by pravdepodobne nižší. A Úrad pre reguláciu stojí stále podozrením, že plní viac záujmy konkrétnej firmy než záujmy občanov. Hoci ide o štátny orgán, určite o strate jeho nezávislosti diskutovať možno.

Karel Hirman

  • Počet článkov: 45
  • Priemerná čítanosť: 3523
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

K energetike som sa dostal vďaka štúdiu na vysokej škole. V spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a vďaka Trendu, kde som vtedy pôsobil ako reportér, som sa snažil túto tému koncom 90-tych rokov rozšíriť aj medzi širšiu odbornú verejnosť i v súvislosti s medzinárodnou politikou a bezpečnostnými aspektami. V roku 1999 sme organizovali v Bratislave ako prví konferenciu o význame kaspickej ropy a plynu pre strednú Európu. Diskusiu o energetickej bezpečnosti považujem za veľmi dôležitú, a preto som využil ponuku svojej bývalej redakcie, aby som sa vo svojom blogu venoval hlavne tejto téme.