Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Karel Hirman

Energetická bilancia

09.03.2012 | Karel Hirman

Dlhodobo takmer najvyššie ceny elektriny v EÚ ohrozujú konkurencieschopnosť firiem a zamestnanosť

  • Tlačiť
  • 0

Problémy energetickej bezpečnosti či dostupných cien energií boli významnou témou aj počas končiacej sa vlády Ivety Radičovej a nesporne budú musieť byť aj jednou z priorít nasledujúcej vlády.

Pre rozhodnutia Bratislavy boli a ešte viac budú limitujúce vonkajšie procesy, predovšetkým na úrovni EÚ, ale aj vývoj v Perzskom zálive či v Rusku a na Ukrajine. Okrem záväznej legislatívy sa čoraz dôležitejším aspektom vnútroúnijného formovania energetickej politiky stávajú enviromentálne a etické faktory, ktoré sa stali dominantnými už pri diskusii okolo problému globálnych klimatických zmien. Po tragických udalostiach v Japonsku nadobudli tieto faktory ešte viac na dôležitosti, ako ukázali následné rozhodnutia týkajúce sa jadrových elektrární v Nemecku a niektorých ďalších krajinách EÚ a Švajčiarska. Aj keď stále platí, že formovanie energetického mixu, teda zdrojov výroby energií, spadá do kompetencie národných štátov, bolo by naivné sa domnievať, že po rozhodnutí Berlína nebude dochádzať k zmenám. Hlavne sa to týka jadrovej energetiky, čo je z pohľadu Slovenska strategicky citlivá téma, keďže až polovica našej produkcie elektrickej energie je práve z nukleárnych elektrární. Končiaca vláda pocítila tieto zmeny už pri diskusii s eurokomisárom pre energetiku a hlavne pri formovaní podmienok stress testov jadrových elektrární po Fukušime. Nová vláda bude musieť okamžite vyvinúť veľa diplomatického a politického úsilia spolu s partnerskými „projadrovými“ štátmi pri finálnom vyhodnocovaní výsledkov stress testov a hlavne vyvodzovaní následných politických rozhodnutí na úrovni EÚ. A to všetko v kontexte aktuálnych konaní zo strany EK voči schvaľovaciemu procesu na dostavbu Mochoviec. Tieto otázky už definitívne nie sú v únii len záležitosťou odborných inštitúcií ako sú úrady jadrového dozoru, ale čoraz viac sa presúvajú do politickej a administratívnej roviny medzi EK, Radu a národné vlády. Nedôsledné podchytenie týchto trendov sa môže negatívne odraziť nielen na procese dostavby a spúšťania Mochoviec, ale aj na blížiacom sa predĺžení prevádzkovej licencie na V2 v Jaslovských Bohuniciach. Bez vyriešenia týchto prioritných otázok bude veľmi ťažké pokročiť v plánoch na prípadnú výstavbu nového reaktora.

Veľmi horúcou výzvou pre novú vládu bude aj legislatívna implementácia tretieho energetického balíčka a v súvislosti s ním politické rozhodnutie o riešení situácie okolo skupiny SPP. Na základe doterajších vyjadrení volebných lídrov sa zdá, že nový kabinet bude s najväčšou pravdepodobnosťou vychádzať z pozície, že nielen ministerstvo hospodárstva, ale vláda bude musieť definovať v prvom rade záujmy a priority štátu vo vzťahu k ďalšiemu fungovaniu skupiny SPP, a to nielen čo sa týka manažérskej kontroly, ale aj možnému vlastníckemu rozčleneniu. To bezprostredne súvisí s avizovanými zmenami v akcionárskej štruktúre, pričom sa bude musieť riešiť aj problém arbitráží. Až potom môže prísť na rad príslušná legislatíva. Vláda pri svojom rozhodovaní bude musieť mať na zreteli dôležité plynárenské strategické projekty, ktoré sa výrazne rozbehli za posledné mesiace v rámci severo-južného energetického koridoru medzi krajinami V4 a ich susedmi. Kvôli napojeniu na plánované nové plynovody na juhu Európy a posilnenia konkurencieschopnosti a tranzitného postavenia slovenského plynárenstva je kľúčová výstavba plynovodného prepojenia s Maďarskom v zmysle dohody, podpísanej medzi Radičovou a Orbánom. Druhou strategickou úlohou pre vládu a plynárov je dosiahnutie dohody o výstavbe podobného prepojenia s Poľskom.

Ako ukazujú praktické skúsenosti z prípravy podobného projektu, ropovodu Bratislava-Schwechat, záujmy nadnárodných koncernov, ktoré sú prítomné v danej branži na Slovensku, nie sú vždy v súlade so záujmami štátu a jeho firiem. Aj pri realizácii tohto významného projektu odchádzajúca vláda vytvorila dobré podmienky tak, aby spĺňal prísne ekologické kritériá, hlavne čo sa týka ochrany podzemných vôd, a súčasne sa presadili záujmy štátu a jeho ropovodnej spoločnosti v oblasti zachovania čo najväčšieho objemu dodávok a tranzitu ropy cez územie Slovenska. Nemenej dôležitá bude aj výstavba potrebných prepojení elektrických sietí smerom na Maďarsko. Už aj vzhľadom na blížiace sa spustenie Mochoviec a nutnosť vyvedenia výkonu z nových reaktorov.

Rozvoj výroby energií z obnoviteľných zdrojov, alebo aj procesy zlepšovania energetickej efektívnosti a úspor, musia byť riešené komplexne. Nevyhnutnou podmienkou nie je len výrazné zlepšenie a hlavne odpolitizovanie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, čo sa dosiaľ nepodarilo. Štátna politika nemôže ďalej ignorovať, že konkurencieschopnosť priemyslu na území SR a už aj stovky pracovných miest sú čoraz viac ohrozované dlhodobo jednou z najvyšších cien elektrickej energie v EÚ, čo je dôsledok zlého systému regulácie a neúmernej podpory obnoviteľných zdrojov, hlavne solárnej energie. A tiež musí mať na zreteli, že náklady slovenských domácností na energie sú veľmi veľkou, a teda sociálne citlivou položkou. Riešením sú premyslené, systémové a hlavne merateľné mechanizmy a programy zamerané na zníženie spotreby energií v domácnostiach, či na ekologicky udržateľné a ekonomicky zmysluplné využitie domácich obnoviteľných zdrojov nielen v domácnostiach, ale aj u producentov. Takéto programy by súčasne predstavovali účinný stimul pre rozvoj malého podnikania a tvorby lokálnych pracovných miest, pri zachovaní fiškálnych priorít štátneho rozpočtu.

 

  • Tlačiť
  • 0

Karel Hirman

  • Počet článkov: 45
  • Priemerná čítanosť: 3523
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

K energetike som sa dostal vďaka štúdiu na vysokej škole. V spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a vďaka Trendu, kde som vtedy pôsobil ako reportér, som sa snažil túto tému koncom 90-tych rokov rozšíriť aj medzi širšiu odbornú verejnosť i v súvislosti s medzinárodnou politikou a bezpečnostnými aspektami. V roku 1999 sme organizovali v Bratislave ako prví konferenciu o význame kaspickej ropy a plynu pre strednú Európu. Diskusiu o energetickej bezpečnosti považujem za veľmi dôležitú, a preto som využil ponuku svojej bývalej redakcie, aby som sa vo svojom blogu venoval hlavne tejto téme.

Karel Hirman

  • Počet článkov: 45
  • Priemerná čítanosť: 3523
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

K energetike som sa dostal vďaka štúdiu na vysokej škole. V spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a vďaka Trendu, kde som vtedy pôsobil ako reportér, som sa snažil túto tému koncom 90-tych rokov rozšíriť aj medzi širšiu odbornú verejnosť i v súvislosti s medzinárodnou politikou a bezpečnostnými aspektami. V roku 1999 sme organizovali v Bratislave ako prví konferenciu o význame kaspickej ropy a plynu pre strednú Európu. Diskusiu o energetickej bezpečnosti považujem za veľmi dôležitú, a preto som využil ponuku svojej bývalej redakcie, aby som sa vo svojom blogu venoval hlavne tejto téme.

Kalendár sa načítava...