Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Juraj Stepanov

Sever proti Juhu – Boj za slobodu

03.09.2012 | bavlniak

Budú bohatí bohatšími a chudobní chudobnejšími?

  • Tlačiť
  • 5

Po druhej svetovej vojne industrializovaný svet s úľavou prijal nový spôsob boja – cez peniaze, konkrétne prostredníctvom celosvetovej komoditnej meny krajiny víťazov. Priame vojenské operácie boli nahradené ekonomickými vojnami a ich následky – verejný dlh krajín – sa stal všeobecne akceptovaným, ba dokonca stavaným do pozitívneho svetla axiómou, že verejný dlh je spôsobený investíciami do budúcnosti krajiny.

Hymna o tom, že modrá je dobrá (ako tá obloha) a vždy lepšia ako tá červená (diktátori sú úplní pekelníci) zámerne neobsahuje neviditeľné, no stále viac citeľné jarmo dlhu a z toho vyplývajúcu menšiu mieru slobody jednotlivcov v danom štáte (danú rastúcou mierou zdaňovania) a hlavne menší rozsah i kvalitu verejných služieb, čiže služieb, v ktorých by mali byť citeľné úspory z rozsahu (občana jednotlivca stoja verejné služby len zlomok toho, čo by platil priamo za osobného lekára, ochrankára, učiteľa, trénera, apod. z nezdanených príjmov).

Gladiátori na scénu !

Pokúsim sa na niekoľkých príkladoch a grafoch ukázať, že ekonomická vojna v Európe (čítaj produkcia a jej speňažovanie) vrhá väčšinu obyvateľstva do chudoby a ekonomického nevoľníctva. Budeme porovnávať troch predstaviteľov Juhu (Španielsko, Portugalsko a Grécko, celkovo s 68,6 miliónmi obyvateľov) a troch predstaviteľov Severu (Nemecko, Holandsko a Fínsko, spolu so 103,3 miliónmi obyvateľov).

Príbeh Talianska v tomto hodnotení zámerne vynechávam, pretože situácia v Taliansku je neporovnateľná s uvedenými tromi „južanmi“ z viacerých dôvodov - jedným z nich sú aj 4. najväčšie zlaté zásoby na svete (aj keď ich predajom by údajne vyplatili len cca 6 % svojho verejného dlhu) ale tiež vzhľadom na silné priemyselné zázemie na Severe krajiny a existenciu veľkých štátnych podnikov.

Španielsko, Portugalsko a Grécko boli do rokov 1974/1975 považované za diktatúry s autoritárskymi režimami („Estado Novo“ v Portugalsku, vojenská vláda v Grécku či Francisco Franco v Španielsku), podobne ako tomu bolo doteraz napríklad v Egypte. Hrozný život to bol v takých diktatúrach, tak sa pozrime aké boli ich vybrané ekonomické ukazovatele v roku 1980, potom 1990 (všetci v EÚ), v 1995 (pred eurom), v 2005 (s eurom) a 2011.

HDP/obyvateľa cez paritu kúpnej sily (v bežných cenách USD)

HDP per capita

Všimnime si, že čerstvo post- totalitní Španieli v r. 1980 mali životnú úroveň na 73% porovnateľnú s úrovňou Nemecka a diktatúrou utláčaní Gréci dosahovali úroveň 86% vtedajšieho Nemecka. V roku 2011 to už bolo 80% v Španielsku a 73% v Grécku. Modrá zóna sa Južanom teda vcelku oplatila, ale ako to dosiahli - poviete si - a potom sa vynorí miera verejného dlhu:

Verejný dlh ako % HDP

public debt

Ale to nie, veď to je skreslené vnímanie vecí, povie si čitateľ, chýba tu súkromný sektor – ten je ťahúňom jednotlivých ekonomík, nie štát. Predstavujem vám teda ďalší ukazovateľ – externý dlh per capita (t.j. súkromný + verejný dlh na obyvateľa voči nerezidentom skúmanej krajiny – v USD, prepočítané cez výmenné kurzy) vyjadrujúci zadlženosť danej krajiny voči zahraničným veriteľom:

Externý dlh na obyvateľa ($ per capita)

external debt

Tu sa odkrýva slabé miesto rozvinutejšieho Severu a čiastočne to dáva odpoveď na otázku ako to dosiahli (v Holandsku to vyzerá na extrémnu vonkajšiu zadlženosť, ktorú ťažko vysvetliť – možno hypotéky s jednorazovou splátkou celej istiny po 30 tich rokoch).  Zdá sa však, že život a podnikanie za „cudzie“ im stále prináša viac osohu ako Južanom.

Nevadí, milí južania  - poctivou prácou sa všetko skôr či neskôr napraví a ľudia budú zase slobodnejší, no pri pohľade na nezamestnanosť a z toho vyplývajúci tlak na verejné rozpočty a dlh sa optimizmus rýchlo začne strácať:

Miera nezamestnanosti v %

unemployment

K máju 2012 je v Grécku nezamestnanosť 23,1 %

(Všetky údaje v uvedených grafoch sú z www.indexmundi.com)

Koho by zaujímala celá tematika podrobnejšie, odporúčam svetový materiál od MMF na stiahnutie:

Pri pohľade na pokrok v demokracii a voľnom obchode našej južanskej trojice za cca 30 rokov je vidieť, že ukazovatele sa nijak nezlepšujú. Naopak, keby južania nič na svojom stave v 70-tych rokoch nemenili a snažili sa zachovať stav z roku 1980, žili by porovnateľne dobre z pohľadu kúpnej sily, avšak s minimálnymi verejnými i súkromnými dlhmi a teda slobodne a teda s väčšími možnosťami. Rast HDP na dlh alebo cez priame zahraničné investície v zjednodušenom preklade znamená život na úkor budúcich generácií a práca pre nadnárodné spoločnosti ako investorov (s častokrát malým záujmom o dlhodobý rozvoj konkrétnej hostiteľskej krajiny) nepredstavuje formu udržateľného sociálno-ekonomického rozvoja. Navyše akú rokovaciu pozíciu by mal národný štát voči miestnemu súkromnému vlastníkovi a akú voči nadnárodnej korporácii s finančnou silou neraz presahujúcou aj 10-násobok HDP danej krajiny ?

Človek by povedal, že takéto krajiny sa vlastne chváli cudzím perím, keď sa oháňajú údajmi o magicky sústavnom povinnom raste HDP. Je však zrejmé, že rastúca dlhová služba znamená pre krajinu vyššie dane pre ľudí, okresávanie rozsahu i kvality verejných služieb a tiež predaj národného – rozumej spoločného - majetku do súkromného vlastníctva, takmer vždy nadnárodného. Máte problém v malej malebnej krajine s nejakou nadnárodnou spoločnosťou ? Môžete im napísať do centrály alebo nechať telefonický odkaz.

Koho by zaujímala podrobná štruktúra dlhov krajín, odporúčam dobre vizualizovaný prehľad tu:

Modrá zóna – svetlá budúcnosť

Roztvárajúce sa nožnice medzi Severom (Nemecko, Holandsko, Fínsko atď.) a Juhom (Španielsko, Portugalsko, Grécko) spôsobujú síce len pobúrenie „ožobračovaných južanov“, no v podstate je len otázkou času, kedy aj Nemecký export stratí svoju paru a dlh vyše 81% HDP ich začne čoraz viac ťahať z výšav k zemi, tak ako je tomu teraz na Juhu. Devalvácia čínskeho yuanu s cieľom znížiť import a pomôcť exportu, neistá situácia na trhoch v USA a chudobnejúci južania v Európe sú toho určitými signálmi.

Oslabovanie eura je na jednej strane pre severanov silná podpora ich exportu mimo zónu, no na druhej strane aj istým ochudobňovaním svojich obyvateľov, keďže ceny komodít sú v dolároch a každé oslabenie eura vytvorí zákonite tlak na zdraženie väčšiny dovozu, ale aj na produkty vyrobené v zóne, no naviazané na komoditnú cenotvorbu. Jednotlivec na Severe bude iba smútiť za svojimi úsporami a prepadávajúcou sa kúpyschopnosťou a južan bude hlasno volať po životnom štandarde, na ktorý už dávno nemal nárok, no systém im to umožnil, veď v modrej zóne jednoduché pravidlá neplatia – platia tie zložité, v ktorých sa vyzná len pár veľmi kvalifikovaných odborníkov a ostatní ľudia sa k tomu nemajú čo vyjadrovať.

Prenos dlhu členskej krajiny na spoločnú centrálnu banku nákupom dlhopisov je kolektivizáciou o akej sa pred 10 rokmi nikomu ani nesnívalo a tento spôsob „dotácií dlhu“ menej zadlženými (čítaj severanskými) krajinami zóny je vlastne spravodlivý, solidárny a legitímny, keďže pokles kúpnej sily Juhu znižovaním reálnych príjmov priamo ovplyvňuje exportnú silu Severu. Boj obyvateľov Európy za slobodu je bojom gladiátorov, pričom o ich osude nerozhodujú oni sami, ale ich páni.

Mimochodom, v Japonsku existujú dvojgeneračné, 60-ročné hypotéky, takže namiesto stavebného sporenia môžu dostať dospievajúci Japonci neviditeľnú obruč na nohu v rodičovskom byte. Japonci sú naozaj najviac popredu.

Gustáv Husák raz napísal: „Mládež vzdelaná, politicky uvedomelá, svetlá budúcnosť národa“. To sú slová ! Keby sa európska mládež naozaj vzdelávala a zaujímala o súčasnú politiku do dôsledkov, ich „spotrebný“ kôš by bol maličký ako kabelka šesťročného dievčatka.

 

  • Tlačiť
  • 5

Juraj Stepanov

Juraj Stepanov
  • Počet článkov: 8
  • Priemerná čítanosť: 3634
  • Priemerná diskutovanosť: 16
  • RSS blogu

O blogu

Ekonóm. V blogu chcem polemizovať o spôsoboch narábania s mocou a majetkom, súkromným či verejným, a o dopadoch na ľudí, ktorí sú v takýchto organizačných štruktúrach výkonnými zložkami.

Juraj Stepanov

Juraj Stepanov
  • Počet článkov: 8
  • Priemerná čítanosť: 3634
  • Priemerná diskutovanosť: 16
  • RSS blogu

O blogu

Ekonóm. V blogu chcem polemizovať o spôsoboch narábania s mocou a majetkom, súkromným či verejným, a o dopadoch na ľudí, ktorí sú v takýchto organizačných štruktúrach výkonnými zložkami.

Kalendár sa načítava...