Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Juraj Stepanov

Pre koho je hotovostný limit 5.000 €

22.08.2012 | bavlniak

Paradoxy modrej zóny voľného obchodu a test úrovne občianskej spoločnosti v celej Európe

  • Tlačiť
  • 25

Južanskí pohoďáci

Všimnime si, že krajiny s doteraz vyšším sociálnym štandardom a súčasným rastom zadĺženosti najviac doplatia na svoj životný štýl aj obmedzením základného ľudského práva – práva na majetok a jeho voľnú výmenu.

  • v Španielsku je hotovostný limit znížený na 2.500 €
  • v Taliansku na 1.000 €
  • vo Francúzsku na 3.000 €

Zdroj tu

Grécku od roku 2011 platia znížené hotovostné limity na úrovni 1500€ pre fyzické osoby a 3000€ pre právnické osoby, pričom samotné grécke ministerstvo financií pripravilo takúto legislatívu a poslalo do európskej centrálnej banky na pripomienkovanie. Paralelu s pozývacím listom pre vojská varšavskej zmluvy na naše územie dávam na posúdenie čitateľom.

Severanskí gazdovia

Naopak v Anglicku sú hotovostné platby neobmedzené, pričom sumy nad 15.000 € sú hlásené colnej a daňovej správe. V krajine, kde sídli najväčší finančný uzol Európy (London City) majú hotovostné platby stále silné postavenie: 33% všetkých platieb nad 50 GBP v maloobchode bolo hotovostných, 46% cez platobnú kartu a len 21% cez kreditnú (dlhovú) kartu. Zdroj tu.

Rakúsku je situácia rovnaká, pričom hotovostné platby nad 15.000 € si vyžadujú legitimovanie platiaceho. Rakúšania uprednostňujú hotovostné platby pred platbami kartou (viď tu), keďže obchodník ako prijímateľ platby kartou odvádza „kartovému kartelu“ 1-2% z každej hodnoty nákupu a hádajte na koho pleciach tento poplatok končí (viď tu).

Nemecku (viď tu) platí to isté ako v Rakúsku a situácia je tam ešte zaujímavejšia – napríklad v r. 2008 bolo až 82% všetkých platieb  hotovostných. Priemerné náklady na spracovanie jednej hotovostnej operácie boli vtedy odhadované len na 14 centov.

Oficiálnym dôvodom modrých zainteresovaných sú údajné vysoké náklady na spracovávanie hotovostných platieb v EÚ (pomer hotovosti k HDP je v EÚ 2x vyšší v porovnaní s USA) a redukcia o 50% na úroveň USA by údajne priniesla Európe úsporu 18-21 miliárd EUR ročne (zdroj tu).

Ďalším oficiálnym dôvodom sú daňové úniky a daňové podvody, avšak redukcia hotovostných platieb nie je ani systémovým riešením a ani demokratickým riešením, pretože väčšina ľudí používajúcich hotovosť pri platbách za nákup tovarov a služieb dodržiava zákony a nemala by doplácať na menšinu, ktorá príslušné zákony obchádza principiálne, pričom zníženie hotovostného limitu pre nich nebude neriešiteľným problémom.

Koho poteší hotovostný limit na Slovensku?

Žiadnu obchodnú transakciu prevyšujúcu 5.000 € nebude možné realizovať v hotovosti pri preberaní tovaru/služby/diela pri nákupe, takže bude nutné aplikovať zabezpečovacie nástroje popísané nižšie alebo dúfať, že predávajúci/dodávateľ svoju pohľadávku dostane uhradenú podľa faktúry/dohody.

1)      Banky:

  • každá platba kartou namiesto hotovosti je spoplatnená na oboch stranách (klient a hlavne obchodník) = v cene každého tovaru a služby je teda započítaných 1-2%
  • peniaze na účtoch v bankách znamenajú superlacné zdroje financovania pre banky (prevažne na kúpu relatívne drahého verejného dlhu)
  • Zníženie limitu z 15.000 € na 5.000 € spôsobí častú nutnosť využívania doplnkových bankových služieb ako napríklad „vinkulácia prostriedkov na účte“, pričom poplatok za takúto službu sa pohybuje v priemere na úrovni 100 € za transakciu

2)      Notárov:

  • Ako alternatíva bankovému produktu „vinkulácia prostriedkov na účte“ existuje produkt „notárska úschova“, ktorá funguje principiálne rovnako, len je cenovo odstupňovaná podľa objemu prostriedkov, v našom prípade (do 15.000 €) by to bolo cca 50 € za transakciu. Môžeme však predpokladať zvýšenie poplatku vzhľadom na predpokladaný nárast dopytu po tomto produkte a neexistencii cenovej konkurencie v tomto odvetví.

Na obranu notárov je treba povedať, že notárske poplatky v krajinách západnej Európy sú podstatne vyššie a tak aj tým našim notárom svitá na lepšie časy v budúcej spoločnej Európe s vyššími notárskymi poplatkami.

Kto to celé zaplatí ?

  • Pracujúci občan, ktorý nemá čas, záujem a ani sociálny priestor prejsť do sveta šedej ekonomiky, všetko zaplatí s pocitom zadosťučinenia, že konečne strýko štát pristrihne krídla podvodníkom, kvôli ktorým vraj máme stále deravý rozpočet a rastúci národný dlh.
  • Malý podnikateľ, ktorý živí seba a svoju rodinu a pracuje (väčšinou bez dovoleniek či účastiach na vymyslených povinných školeniach) principiálne viac ako pracujúci občan, súc byť motivovaný väčším a zaslúženým zárobkom.

Zdalo by sa, že zarobené a zdanené peniaze sú súkromným a suverénnym majetkom ľudí a nie nástrojom zainteresovaných na sledovanie, ovplyvňovanie, spoplatňovanie a obmedzovanie obyvateľov krajiny. Je dosť možné, že zdanie klame alebo sa mýlim ja.

Na záver jedna myšlienka z nemeckého mienkotvorného denníka:

Zachráňme hotovosť, bráňme republiku ! (zdroj tu)

 

  • Tlačiť
  • 25

Juraj Stepanov

Juraj Stepanov
  • Počet článkov: 8
  • Priemerná čítanosť: 3631
  • Priemerná diskutovanosť: 16
  • RSS blogu

O blogu

Ekonóm. V blogu chcem polemizovať o spôsoboch narábania s mocou a majetkom, súkromným či verejným, a o dopadoch na ľudí, ktorí sú v takýchto organizačných štruktúrach výkonnými zložkami.

Juraj Stepanov

Juraj Stepanov
  • Počet článkov: 8
  • Priemerná čítanosť: 3631
  • Priemerná diskutovanosť: 16
  • RSS blogu

O blogu

Ekonóm. V blogu chcem polemizovať o spôsoboch narábania s mocou a majetkom, súkromným či verejným, a o dopadoch na ľudí, ktorí sú v takýchto organizačných štruktúrach výkonnými zložkami.

Kalendár sa načítava...