Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Juraj Stepanov

Modro červená EU-tópia

26.09.2012 | bavlniak

Krátke ohliadnutie sa dozadu a dopredu

  • Tlačiť
  • 36

Krátke ohliadnutie sa dozadu

V časoch údajného komunizmu, keď väčšine patrili heslá a málo sa delilo medzi väčšinu a menšine zostávala všetka smotana (mám na mysli politbyro, ktoré parazitovalo na všetkých pracujúcich a ešte im masírovalo mozgy vysokými ideami rovnosti ľudí a vlády robotníckej triedy), bol občiansky život (teda život mimo politiku) obmedzený, no relatívne slobodný v tom, že pracujúci človek mal podstatne viac voľného času, lepšie sociálne služby (školstvo, zdravotníctvo, šport, aktivity ROH, apod.) a mal oveľa lepšie sociálne vzťahy. V mestách existovali rôzne sociálne vrstvy obyvateľov, ľudia sa aktívne venovali po práci aj umeniu či športu, tržnice boli plné domácich pestovateľov a na dedinách vládla priateľská spolupráca a prevažne úprimné vzťahy. Väčšina ľudí bola voči politickej elite a ich heslám indiferentná a prvomájové sprievody vnímala ako spoločenskú udalosť, zábavku v pracovnej dobe a možnosť stretnúť známych, vybaviť nejaké bony alebo skúsiť bielym karafiátom (krumpľový ekvivalent dnešnej ruže) ohúriť kučeravú súdružku z Milexu.  Hociktorý roľník svojou prácou uživil celú rodinu - mali sme suseda (prisťahovalca) zo zahraničia, ktorý pestovaním kvetov a zeleniny v skleníkoch v bratislavskej štvrti rodinných domov slušne a dobre žil. To, že mal Wartburg 353 namiesto dnešného Passatu je len otázkou motoristického vkusu, nie ideológie. V tuzexe si mohol kúpiť napríklad Ford Cortina, ale načo by to robil ?

Učitelia učili a nešpekulovali nad tým, kam by mohli odísť kvôli 500 Kčs navyše (robotnícke pozície boli vždy lepšie platené), inteligencia tvorila a nešpekulovala čo spraviť, aby nejako obišli systém a zhrabli pre seba na úkor ostatných a potom sa pred nimi predvádzali vilami, autami a nohatými image-makerkami, lekári liečili, policajti strážili, umelci tvorili a potravinoví inšpektori dozerali na kvalitu potravín všetkých ľudí. Existovala možnosť vplývať na mnoho verejných vecí zdola – stačilo na okres napísať sťažnosť alebo návrh a riešilo sa to, lebo sa muselo. Samozrejme, že pokiaľ sa problém týkal prominenta, muselo so tutlať (rovnako ako dnes – žiadna zmena). Dovolím si však tvrdiť, že spoločnosť bola zdravšia, súdržnejšia a vzájomne spravodlivejšia ako dnes.

Česko-Slovenský socializmus v číslach

Pre ilustráciu ponúkam orientačné ceny (korigované vďaka informáciam od diskutujucich) z roku 1989 pred revolúciou:

1 liter plnotučného mlieka 3,10 Kčs         1 liter benzínu 91 okt 8 Kčs      1 chlieb (1 kg) 6,00 Kčs      1 rožok 0,40 Kčs

0,5 litra piva 12ka 4,40 Kčs      Lístok MHD 1,00 Kčs      Komplet nájomné v 2-izb byte 450 Kčs

Mladomanželská nenávratná pôžička (dotácia) 30 000 Kčs (v prípade bytu v súkr. vlastníctve)

Družstevný byt oproti 10-ročnej pracovnej zmluve + 600 Kčs podiel v družstve

Nástupný plat stredoškoláka 1 300 Kčs (-20%) = 1 040 Kčs netto

Nástupný plat vysokoškoláka 1 800 Kčs (-20%) = 1 440 Kčs netto

Priemerná mzda v 1989 3 142 Kčs (-20%) = 2 514 Kčs netto

Dávnejšie, v 60-tych rokoch navyše existovali aj ďalšie nástroje podpory výstavby do súkromného vlastníctva (informácie z vlastných zdrojov):

Socialistická hypotéka (99% hodnoty)                   180 000 Kčs (1% fixovaný úrok)

Nenávratná pôžička na kúpu bytu                            30 000 Kčs (v prípade kúpy bytu do súkr. vlastníctva)

Nenávratná pôžička na stavbu domu                    150 000 Kčs (v prípade domu do súkr. vlastníctva)

Pri nahradení Kčs EURAMI sa dostaneme skôr bližšie k životnému štandardu Rakúska, kde mimochodom doteraz fungujú zvýhodnené pôžičky na 27,5 roka so sadzbami  (1-2,5% ročne) na stavbu domu (v závislosti od kraja) do výšky 40.000€ + 11.000€ za každé dieťa do 16. roku veku s možnosťou odpustenia do 50% istiny v prípade jednorazového splatenia úveru (čl. VI, parag 15), tiež sociálne a regionálne príplatky na splácanie úverov a nákladov na bývanie. Uvedené podpory sa nevzťahujú na pozemky. Kto si myslí, že totalitný česko-slovenský sociálny štandard bol chimérou, môže sa ísť pozrieť do Rakúska ako im taký štandard funguje a ako sa tam žije.  Je to hneď za rohom a najjednoduchšie je odviezť sa autobusom za 1 euro (linka 901) povedzme do Hainburgu.

Totalitu pomohol „poraziť“ Jánošík v nás

Po revolúcii v 1989 uchopili moc tí, ktorí ju za totality reálne mali, no vtedy ľudu museli nechávať zo spoločného koláča podstatne viac ako teraz. Vládnuca elita najprv delegovala svoje mladé kádre (vyštudované v elitných zahraničných školách) ako demokratov, ktorí svorne mávali vlajočkami na námestiach a sľubovali všetko to, čo koncentrovane prezentoval vtedajší prvý prezident „slobodného“ Československa a pripravovala pôdu pre príchod nadnárodného kapitálu, ktorý po dobrovoľnej (1998 až 2002) alebo vynútenej dohode s miestnou elitou (1994 – 1998) zabral väčšinu cenných podnikov a reálnych aktív Slovenska (ale aj napr. Česka). A všetky skrachované podniky boli pre nadnárodné koncerny len výhrou, pretože mohli zaplniť národný alebo medzinárodný trhový priestor, ktorý tie podniky za svojho „života“ držali. Kedysi vojna s delami a puškami, dnes dobýjanie cez kapitál a televíznu demagógiu.

Slováci počas revolúcie verili všetkým dobre pripraveným sľubom profesionálnych i amatérskych revolucionárov a mladá generácia nechcela mať nič spoločné s tou starou, ktorá v komunizme žila, čím častokrát odmietla prevziať od nej aj skutočné ľudské hodnoty, ktoré sa za komunizmu udržiavali a budovali, a to aj napriek častým bezpráviam zo strany štátostrany. Tie bezprávia dnes existujú tiež, len už nie je na koho ukázať prstom, keď je „ruka voľného trhu neviditeľná“ a každý, kto poukáže na negatívne dôsledky „neviditeľnej ruky“ je označený za komunistu a spiatočníka.

Co s tým má Jánošík ? On je azda najväčšou slovenskou ľudovou legendou a vzorom revolty utláčaných. Zjavne sme si doteraz nezvykli na vlastný štát, pokiaľ ho všetci vnímame ako zlého drába, ktorého treba okradnúť (paradoxné dedičstvo komunizmu). Keby si každý z nás zobral zo spoločného koľko mu dýka dovolí, neostane tu po 10 rokoch nič, len ovce na grúni – tie by nikto nebral, lebo o tie sa treba starať a je z nich malý „výdojok“.

Nový veľký brat je modrý a pesimistický

Optimizmus ohľadom budúceho ekonomického vývoja v EÚ od roku 2004 do 2011 (vrátane) dlhodobo prejavujú iba respondenti Dánska, Rakúska, Švédska, Fínska a čiastočne Nemecka (všetko štáty s vyššími daňami a sociálnymi vymoženosťami, teda „komunisti“), pričom optimizmus znegovaný krízou  v roku 2009 nanovo získali len uvedené krajiny. Sú to krajiny konzervatívne s vyváženým vzťahom súkromník - štát. Respondenti celej Európskej 27-ky boli v priemere pri pohľade na budúcnosť svojej ekonomiky pesimistickí (tabuľka na strane 26). To sa samozrejme prejavuje aj na ich spotrebe a investíciách, čo ovplyvňuje aj Slovensko, ako 74%-ného exportéra do krajín EÚ (podiel EÚ na celkovom exporte krát podiel exportu na HDP).

Pokiaľ na Slovensku vládne nadšenie zo slobody a jánošíkovského porazenia „neznesiteľnej totality“, je to dobré pre krajinu, jej produkciu a spotrebu ale do budúcnosti by bolo dobré zamyslieť aj nad dôvodmi pesimizmu Európanov, ale aj nad nenápadnými prejavmi novodobej centralizácie pod veľkého modrého brata, ako napríklad:

1) Nepretržitý monitoring súkromných áut má umožniť zákon o Národnom systéme dopravných informácií od roku 2015, pričom realizácia bude financovaná z eurofondov (99%) a požiadavka prichádza z EÚ. Oficiálne zdôvodnenia typu „včasné privolanie záchranky“ alebo „záznam v prípade dopravnej nehody“ pokračujú nevypovedaným výberom mýtneho (v súčasnom zákona údajne zatiaľ zakázaného), non-stop sledovania dodržiavania maximálnej povolenej rýchlosti s následným automatickým pokutovaním a akiste aj ďalšie, obmedzujúce či šikanujúce funkcionality sledovacieho čipu.

2) Monitoring sociálnych sietí v rámci EÚ do jedného roka po pristúpení k Projektu čistých IT (ktorý zastrešuje Európska komisia) ďalej povinnosti internetových poskytovateľov zdieľať informácie o aktivitách ich používateľov a implementácia mechanizmov hlásenia zneužívania internetu, toto budú zastrešovať národné agentúry a v súčasnosti k projektu už pristúpilo Nemecko, Španielsko, Anglicko, Holandsko a Belgicko. Sloboda slova, ďalej právo pokojne sa zhromažďovať na verejných (čítaj spoločných) priestranstvách, ale aj právo občianskeho odporu voči komukoľvek, kto obmedzuje ústavné práva občanov SR môžu byť značne obmedzované onálepkovaním organizátorov i účastníkov za „terrorristov“.

Keď na niečo nezdravé poukáže národný politik (u nás suverén Richard S.), modrí demokrati ho označia za populistu a blázna, keď na to poukáže anglický europoslanec a prezident frakcie nezávislých, označia ho rovnako za populistu a blázna (od 3tej minúty).

Možná cesta pre Slovensko

Vyvážený vzťah medzi exportom a domácou spotrebou národnej produkcie môže byť základom pre prekonanie prípadných prepadov na exportných trhoch a teda prepadoch slovenského HDP s výraznými následkami na dlh a základný sociálny štandard (bezpečnosť, zdravotníctvo, školstvo, atď). Slovenský  85% percentný podiel exportu na HDP, pričom 87% exportu smeruje do EÚ je dostatočným dôvodom na zamyslenie sa. O najlepšie európske trhy čim ďalej tým viac bojujú ázijské ekonomiky efektívnymi mechanizmami, napríklad devalváciou svojich mien, ale aj pripravovanými alternatívnymi dopravnými infraštruktúrami po realizácií ktorých bude Európa ešte väčším mega-supermarketom pre ázijské výrobky. Čo na tom, že na to doplatí väčšina Európanov, hlavne, že to vyhovuje vyvoleným, ktorí z toho budú stále profitovať. Do diskusie o rovnováhe medzi domácou spotrebou miestnej produkcie a jej exportom by sa mohli hodiť napríklad aj tieto návrhy:

1)      Minimálne 50% potravinová sebestačnosť krajiny

2)      Podpora zamestnanosti v poľnohospodárstve cez daňové a odvodové úľavy a trvalé zvýhodnenia s podmienkou zotrvania v odvetví vybraný počet rokov pod hrozbou reálnej sankcie zo strany štátu

3)      Výrazné zvýhodnenie samostatne hospodáriacich roľníkov, ale aj malých a stredných firiem podnikajúcich v celom výrobno-dodávateľskom potravinárskom reťazci s ochranou pred trhovými deformáciami a podporou vysokej miery regionálnej trhovej konkurencie

4)      Podpora zakladania poľnohospodárskych komanditných spoločností, kde bude štát komanditistom a vlastníkom pôdy/infraštruktúry a poľnohospodári komplementármi (budú mať manažérsku kontrolu a budú ručiť celým svojím majetkom a prípadné rozkrádanie z ich strany teda nebude možné)

5)      Všetky spoločnosti ťažiace nerastné suroviny na Slovensku s najmenej 50%-nou majetkovou účasťou štátu, tiež formou komanditných spoločností

Na slovenskom exporte sa  v prevažnej miere podieľajú nadnárodné spoločnosti využívajúce geografickú, daňovo-legislatívnu a nákladovú komparatívnu výhodu, ich záujem o zotrvanie bude v strednodobom horizonte determinovaný výhodami, ktoré im verejné financie budú poskytovať a nízkymi mzdami kvalifikovaných pracovníkov v porovnaní s domovskými krajinami spotreby. Lokálne menšie firmy s miestnym kapitálom, boli, sú a budú relatívne znevýhodňované s cieľom ich postupného vytlačenia z ich trhov. Akonáhle sa objaví niekto, kto sa postaví na stranu miestnych firiem, je zákonite lokálnym nepriateľom voľného trhu, pokroku a demokracie. Je to normálne ? To, ako si strážia lokálne trhy a výrobcov veľké európske krajiny azda netreba dokazovať, stačí sa tam ísť pozrieť do obchodov.

Náhody sa nestávajú, alebo áno ?

Autor tohto článku si spomína aj na časy v krajine, kde platili sovietske ruble (posledná emisia z roku 1961) kedy v 80-tych rokoch bolo 10 rubľov celý kapitál a priemerný plat 190 rubľov (alebo 1900 Kčs ekvivalent) znamenal pre normálneho pracujúceho človeka slušný životný štandard. Keď si porovnáme rozmery a vizuál totalitnej komunistickej meny – sovietskeho rubľa a slobodnej modrej meny – eura, ukáže sa zvláštna podobnosť. To, či je to náhoda alebo náznak existencie sofistikovaného dlhoročného projektu alebo nebodaj závan ďalšej veľkej zmeny, ostáva len na individuálnom posúdení čitateľmi.

peniaze

Rozmery zobrazených nominálov sú reálne mierne odlišné, viď tabuľka:

rozmery tabulka

Za vecne kritické a konštruktívne príspevky do diskusie vopred ďakujem, off-topic provokácie môžu byť správcom z diskusie vymazané. Ostáva nám zaželať si azda už len "svetu mier" !

 

  • Tlačiť
  • 36

Juraj Stepanov

Juraj Stepanov
  • Počet článkov: 8
  • Priemerná čítanosť: 3627
  • Priemerná diskutovanosť: 16
  • RSS blogu

O blogu

Ekonóm. V blogu chcem polemizovať o spôsoboch narábania s mocou a majetkom, súkromným či verejným, a o dopadoch na ľudí, ktorí sú v takýchto organizačných štruktúrach výkonnými zložkami.

Juraj Stepanov

Juraj Stepanov
  • Počet článkov: 8
  • Priemerná čítanosť: 3627
  • Priemerná diskutovanosť: 16
  • RSS blogu

O blogu

Ekonóm. V blogu chcem polemizovať o spôsoboch narábania s mocou a majetkom, súkromným či verejným, a o dopadoch na ľudí, ktorí sú v takýchto organizačných štruktúrach výkonnými zložkami.

Kalendár sa načítava...