Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Juraj Skalský

Prečo sa nám tak často nedarí zmeniť zvyky?

13.07.2015 | Juraj Skalský

Zvyky sú to čo náš život podstatne zjednodušuje. Platí to však len do momentu kedy sa ich pokúsime zmeniť. Prečo je to také zložité vzdať sa nevyhovujúceho zvyku, keď k vypestovaniu zvyku nie je potrebné často ani príliš veľa úsilia?

  • Tlačiť
  • 0

Tento príspevok určite nepoteší tých, ktorí čakajú skratkovitý postup, na konci ktorého bude jednoduchý a univerzálny recept. Aj keď sú internet a knihkupectvá plné návodov ako v pár krokoch zmeniť čokoľvek a dosiahnuť želaný stav, väčšina týchto publikácií pláva po povrchu. A ďalšie a ďalšie prichádzajúce návody len potvrdzujú, že vlastne takéto recepty úplne nefungujú. Pretože ak by už nejaký takýto návod fungoval, potom by ďalšie nemali opodstatnenie.

Naopak skeptikov, ktorí neveria dnes už pomaly ničomu tiež asi príliš nepoteším. Som presvedčený, že sme schopní zmeniť takmer čokoľvek. Na druhú stranu, nie každému a nie vždy sa to aj podarí. Potenciál a realita sú priepastne rozdielne pojmy. Pokiaľ si myslíte, že zvyky si vieme zmeniť vždy keď skutočne chceme, tak je to pravda iba z časti. Skutočnosť je podľa mojej skúsenosti vždy trochu komplexnejšia a viac komplikovaná.

Pre pochopenie ako sa niečo dá zmeniť je vhodné pochopiť v prvom rade ako to čo chceme zmeniť vlastne funguje. Rýchlonávody na zmenu preskakujú princípy fungovania samotného zvyku a rovno zameriavajú svoju pozornosť k jeho zmene. Je to ako by ste chceli zmeniť prevodovku v aute, ale by ste nechápali ako samotný motor funguje. V prípade áut každý vieme, že pochopiť princíp fungovania znamená predpoklad či sa do zmeny vôbec pustíme, alebo nie. V prípade našich životných zvykov vychádzame automaticky z predpokladu ako by sme vedeli ako zvyk funguje a teda to rovno meníme. Napríklad tučné jedlá nahradíme nízkotučnými. Trošku schudneme, takže sa opatrne vrátime k pôvodnému zvyku a čakáme, že tentokrát zmena nenastane a veľmi rýchlo sa dostávame do jo-jo špirály. Neboli sme schopní vydržať pri novom zvyku, hoci vieme, že vedie k očakávaným výsledkom. Prečo to tak je, že aj keď máme motiváciu, pevnú vôľu a podporu okolia, pôvodné zvyky nedokážeme len tak jednoducho opustiť a nahradiť novými?

No tak schválne. Prečo si myslíte, že väčšinu naších denných aktivít tvoria rutiny, teda zvyky? Prečo si opakovane varíme kávu, jeme podobné jedlá, chodíme na tie isté miesta a čítame rovnaké zdroje informácií? Pokiaľ odpoveď na túto otázku znova preskočíte, ťažko sa vám úspešne podarí vedome riadiť zmenu zvyku. Tu si myslím, že musíme pribrzdiť a namiesto skratky rozmýšľať prečo to tak je?

Zvyky nás sprevádzajú celým životom. Nie sme v ničom odlišní od našich zvieracích príbuzných. Žijeme vlastne podľa "programov" na ktorých sa podiaľa genetika, vplyv spoločnosti a kultúry, naše životné skúsenosti a reakcie na rôzne udalosti, spôsob života, životospráva, vplyv životného prostredia a ďalšie.  Niektoré teda prijímame pod vplyvom vonkajších okoloností, niektoré si spoluvytvárame. Tieto "programy" často zjednodušujú naše dennodenné fungovanie. Vytvárajú nám pocit bezpečia, pretože to čo opakujeme pravdepodobne neprinesie nepredvídané riziko ako keby sa jednalo o novú aktivitu. Telesné procesy napomáhajú organizmu prežiť a ďalej sa reprodukovať. Všetko to čo môže tomuto poslaniu napomáhať je vítané. Zvyky patria k takýmto prostredníkom. Ak by som to celé zjednodušil: zvyky fungujú na to, aby sme si život uľahčili a aby sme ušetrenú energiu mohli venovať niečomu inému ako neustálym voľbám z radu možností. Rozhodovanie je totiž pre nás skôr nutné zlo ako niečo čo by sme radi vykonávali. Koľko spravíme denne krokov? Koľko povieme denne rovnakých slov? Koľko krát chytíme niečo do ruky? Ako často sa hýbeme? Čomu dávame prednosť? Aké je percento zvyku a aké je percento nových udalostí? Záleží samozrejme od množstva okolností, ktoré sa denne môžu meniť. V priemere určite vyhráva to čo robíme opakovane, pretože to je pohodlnejšie a voľba, ktorá nás stojí námahu navyše, odpadá. Ekonómovia by určite radi počuli potvrdenie Paretovho pravidla. Dá sa to asi ťažko zmerať, ale možno je pomer 80:20 v prospech zvyku, u priemerného človeka, pravdepodobný.

Kedy sa z činnosti (aktivity) stáva zvyk je dané tým, či a ako sa vytvoria prepojenia na molekulárnej (neuronálnej) úrovni v mozgu. Pomáha k tomu frekvencia opakovania, ale aj spôsob ako organizmus danú aktivitu vyhodnocuje, resp. aká je na ňu emocionálna odozva. Zvyk sa stáva zvykom opakovaním činností spolu s určitým sprievodným emocionálnym nábojom. Ak máme z niečoho dobrý pocit, rýchlejšie si vytvoríme zvyk, práve vďaka tomu, že máme motiváciu takúto činnosť opakovať. Napomáhajú nám v tom rôzne hormóny, enzýmy, stopové prvky a celý rad vnútorných telesných pochodov.

Všeobecne platí, že to čo si dobre pamätáme je zvyčajne niečo čo malo pôvodne silný emotívny "náboj" (pozitívny, ale aj negatívny). Naopak obyčajné udalosti si až tak dobre nepamätáme, prípadne si ich pamätáme iba krátky čas. Postupne sú zastreté udalosťami s menej štandardným efektom. Podobne je to aj pri zvykoch. Emócie, ako vidno, zohrávajú dôležitú rolu pri našom prežívaní a pri vytváraní zvykov. Sú prostriedkom na obranu pred rizikovými udalosťami (negatívne emócie) a motivátorom k zopakovaniu alebo vyhľadávaniu pozitívnych udalostí. Emotívne reakcie sa vytvárajú automaticky nevedome, ale aj vedomou zameranou činnosťou na základe spomienok, projekcií a plánovania. Emócie však neležia mimo nás. Vytvárame si ich sami, preto je dôležité naučiť sa s nimi pracovať a ovplyvňovať ich podľa toho ako vedome potrebujeme. A toto je ťažké a vyžaduje to značné úsilie, zameranú pozornosť a tréning.

Pokiaľ sa teda naučíme priraďovať určitým činnostiam pozitívne emócie a dokážeme ich aj skutočne pozitívne prežívať, naše telo to bude vnímať ako skutočne pozitívne činnosti. Pokiaľ sa naopak dokážeme naladiť tak, že nejaká činnosť bude mať na seba naviazané negatívne emócie, ktoré dokážeme aj plnohodnotne negatívne prežiť, telo takúto činnosť bude vnímať ako negatívnu aj keď predtým mohla byť vnímaná ako pozitívna. Takto si vlastne aj nevedome pestujeme odpor k určitým aktivitám, ale aj veciam ľuďom a pod.. Dokonca si emócie aj pripomíname alebo upravujeme podľa toho ako chceme danú udalosť, človeka, vec, myšlienku vnímať. Ak máme niekoho komu fandíme, odpúšťame mu nedostatky, pričom zveličujeme jeho pozitíva. Pokiaľ máme niekoho komu neprajeme, závidíme alebo ho dokonca nenávidíme, pripisujeme mu skôr negatívne vlastnosti a všetko pozitívne čo by sa s ním mohlo spájať sa snažíme eliminovať alebo aspoň vyrovnávať niečim negatívnym. Takto sami so sebou manipulujeme aby sme si udržali svoje pôvodné postoje. Ak aj dodatočne dostaneme argumenty, že sme sa mýlili, odmietneme ich skôr ako by sme nad ich opodstatnenosťou vôbec uvažovali. Ak chápeme tento proces, ktorý je úplne bežný, potom máme šancu vyhrať aj nad našimi zvykmi.

Recept na zmenu zvyku teda leží niekde na emocionálnej úrovni, ktorú však do značnej miery musíme vedieť vedome, alebo nevedome ovplyvňovať. A v tom spočíva kameň úrazu. Neexistuje univerzálny postup takéhoto ovplyvňovania. Je potrebné skúšať a nájsť ten správny a účinný pre vás. Všetky návody sú tak len možnosti z radu možností. Motivácia však musí ísť z vášho vnútra, pretože bez vnútorného presvedčenia podľahneme lákadlám starého zvyku. Musíte mať teda najskôr jasný vnútorný postoj voči zvyku, ktorý idete meniť. Musíte ďalej vedieť využívať emócie vo svoj prospech a v neprospech pôvodného zvyku. Ďalej je určite potrebná dôslednosť, vytrvalosť a sebakontrola. Napomôže dávka správnej sebamanipulácie, silná zanietenosť a pomôcť môže aj podpora okolia. Napriek tomu je stále vysoká pravdepodobnosť, že pôvodný zvyk sa vám nepodarí zmeniť. Prečo?

Pretože pôvodná reakcia naviazaná na pôvodný zvyk je silnejšie ako emocionálna reakcia spojená s novým zvykom, prípadne zvyk je dlhodobý so silnými neuronálnymi "základmi" a mi sa ho snažíme zmeniť s vynaložením minimálneho úsilia za veľmi krátku dobu. Chyba teda spočíva v tom, že meníme zvyky, ale nezohľadňujeme emotívne reakcie, ktoré tieto zvyky v nás vyvolávajú. Často sa tiež radšej spoliehame na niečo, alebo niekoho mimo nás. Preto iba niektorí sú majstri zmeny zvykov - pochopili tento princíp a riadia sa ním. To ale nebude nič pre tých, ktorí sú pohodlní a netrpezliví. Tí radšej zas a znova siahnu po "skratke" v podobe rýchlonávodu, alebo zázračnej pilulky s množstvom vedľajších príznakov.

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)

Juraj Skalský

Juraj Skalský
  • Počet článkov: 12
  • Priemerná čítanosť: 2907
  • Priemerná diskutovanosť: 1
  • RSS blogu

O blogu

Profesionálne sa venujem rozvoju zručností (soft skills) od roku 2006. Špecializujem sa na vyjednávanie, obchodné zručnosti a self management. Uvedomujem si aké ťažké je zmeniť naše zvyky. Zameranou činnosťou, dôslednosťou a vytrvalosťou sa to podarí každému. Základ je chcieť. Pozrite si čomu sa venujem na: www.towers.sk

Juraj Skalský

Juraj Skalský
  • Počet článkov: 12
  • Priemerná čítanosť: 2907
  • Priemerná diskutovanosť: 1
  • RSS blogu

O blogu

Profesionálne sa venujem rozvoju zručností (soft skills) od roku 2006. Špecializujem sa na vyjednávanie, obchodné zručnosti a self management. Uvedomujem si aké ťažké je zmeniť naše zvyky. Zameranou činnosťou, dôslednosťou a vytrvalosťou sa to podarí každému. Základ je chcieť. Pozrite si čomu sa venujem na: www.towers.sk

Kalendár sa načítava...