Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Juraj Skalský

Ako prekonať svoju komfortnú zónu I.

27.11.2015 | Juraj Skalský

Dávame si predsavzatia aby sme dosiahli zmenu. K zmene nás motivuje očakávaný výsledok, alebo iná forma odmeny. Napriek silnej motivácii nakoniec končíme len pri plánoch. Zmenu nevykonávame. Alebo v lepšom prípade aspoň začneme, ale nevydržíme. Prečo je tomu tak?

  • Tlačiť
  • 2

Odpoveď hľadajme v našej komfortnej zóne.Tú prekonať nie je často vôbec jednoduché a práve ona je príčinou prečo napokon ostávame pri zabehnutých zvykoch a snahu o zmenu nakoniec vzdáme.

Správame sa ako naprogramované stroje. Tie isté úkony, tie isté emócie a tie isté výsledky prípadne chyby.  Odchyliek od zvykov je u priemerného človeka v bežnom dni minimálne množstvo, pretože zvyky nám vlastne uľahčujú každodenný život. Namiesto neustáleho rozhodovania sa, ktoré by sme museli pri každom úkone urobiť, automaticky robíme to čo už máme zažité - a všetko tiež v mozgu zanecháva určitú stopu. Ako prvú "voľbu" (v skutočnosti ide skôr o automatickú reakciu) vykonáme to čo nám v minulosti dostatočne dobre zafungovalo a zanechalo silnú stopu. Programy sme si totiž vytvorili a uložili v mozgu my sami. Často bez nášho vedomia automaticky. 

Myslíme si, že chceme zmenu, ale celý mechanizmus v pozadí (na neuronálnej úrovni) nás oklame tak, že sa vlastne zmene nakoniec snažíme vyhýbať. Vedomé rozhodnutia sú marené našimi automatickými reakciami. Často sa tiež stáva, že ak aj zmenu rutiny vykonáme, rýchlo dospejeme k pocitu, že stav predtým bol vlastne lepší. Systém sa tak snaží dostať do pôvodnej rovnováhy, ktorú sme dočasne narušili vybočením zo zvyku.

Ľudský mozog je síce jeden orgán, zabezpečuje však toľko rôznorodých funkcií, že pre ľahšie pochopenie ako s ním zaobchádzať je dobré rozlišovať 3 základné úrovne jeho fungovania (zjednodušene):

  1. myslenie (vedomé uvažovanie, abstrakcie, predstavy, myšlienkové pochody apod.)
  2. emócie (pocity, dojmy, sny, empatia apod.)
  3. základná riadiaca jednotka (život zabezpečujúce procesy, pudy, zmyslové vnímanie)

Mozgu vďačíme za naše vnímanie, myšlienky, emócie. Ale mozog zároveň organizuje dianie v celom našom tele. Mozog je taký komplexný, že dokáže ovplyvňovať aj sám seba. Jedna naša myšlienka dokáže ovplyvniť druhú myšlienku. Pocit, ktorý vznikol v mozgu môže prerušiť našu úvahu, alebo dokonca spôsobiť odchylku od automaticky vykonávanej telesnej činnosti. Platí to ale aj opačne. Zameraná myšlienka vie ovplyvniť naše pocity.  Myslenie môže prebiehať aj bez nášho vedomia. Rovnako nevedome prebiehajú v mozgu aj aktivity "základnej riadiacej jednotky" a niekedy aj emócie. Vedomie nám umožňuje o nich premýšľať uvedomovať si ich a ovplyvňovať ich priebeh. Je potrebné to však trénovať.

Myseľ dokáže ovládať telo, ale telo tiež dokáže ovládať myseľ. Vlastne sa ani úplne oddeliť nedajú. Aktivitou mozgu vzniká elektromagnetické pole. Toto pole má dokonca presah mimo naše telo. Na jeho vznik je potrebné značné množstvo energie. Aby telo prežilo snaží sa prirodzene energiou šetriť. Preto keď nemusíme, nemyslíme, vyhýbame sa voľbe a radšej nechávame rozhodovať náš "automat", ktorý je energeticky omnoho šetrnejší.

Komfortná zóna podporuje hlavne "základnú riadiacu jednotku". Udržuje nás vo zvykoch, čím šetrí energiu potrebnú pre uskutočňovania voľby z radu možností. Využíva pri tom emócie ako dôvod prečo má vedomá myseľ rezignovať od zámeru uskutočniť plánovanú zmenu. Komfortná zóna je teda našim limitom pri využívaní ohromného potenciálu, ktorý máme v mozgu. Je to ako keď autopilot v lietadle prevezme funckie ľudského pilota a úplne ho odstaví od riadenia v prípade, keď riadiaca jednotka vyhodnotí aktuálnu situáciu ako stav ohrozenia.

Pilot (myslenie) môže mať nejaký zámer, no aktuálny stav vyhodnocujú autonómne snímače (zmysly), ktoré dáta posielajú na analýzu a vyhodnotenie (emócie). Tie ihneď na to spustia varovné kontrolky, ktoré majú pilota priviesť k vopred nastavenému kurzu alebo k snahe uviesť lietadlo do pôvodného stavu. Ak úroveň hodnotenia presiahne nastavené normy, preberá autopilot (základná riadiaca jednotka) velenie. Pilota uvádzam ako analógiu k mysleniu, lebo ľudský pilot je schopný odpojiť autopilota a prevziať znova manuálne riadenie. Musí však vedieť ktoré tlačítka a v akom poradí má stlačiť, aby sa tak aj stalo. Autopilot je totiž nastavený tak, aby ho nebolo až také jednoduché odstaviť kvôli bezpečnosti celej posádky lietadla. Autopilot v reálnom čase nevie aké zámery má pilot. Riadi sa výhradne programom, ktorý bol vytvorený dávno predtým a vyhodnocuje len aktuálny stav, prípadne prognózy z radu možností.

Náš mozog môže byť pilotom schopným prevziať riadenie autopilotovi. Chce to však vedieť ako! Žiaľ k mozgu, na rozdiel od lietadla, nedostávame manuál. Preto často ani nevieme, že to čo sa deje, nemusí byť jediná možnosť. Musíme sa to naučiť.

Ako teda prekonať komfortnú zónu? Princíp je úplne jednoduchý. Základ je prijať rozhodnutie za zmenu a stáť si za ním. Keďže pre zmenu zvyku je potrebná opakovaná aktivita, musíme konať napriek vábeniu komfortnej zóny nekonať. Pokiaľ pocity fungujú ako určité varovné kontrolky na podporu komfortnej zóny, je pri zmene zvyku nutné počítať s tým, že môžu byť aj falošné a zveličené. Ak každá aktivita zanechá v mozgu určitú stopu musíme počítať aj s tým, že stopa po zvyku je ako brázda. Jedno prekonanie komfortnej zóny, ktoré vytvorí len jemnú stopu potom na prekonanie brázdy nestačí. Preto je potrebné byť dôsledný. Každý neúspech prekonávania komfortnej zóny vedie aj k zmazaniu pôvodnej stopy. Dôsledným opakovaním aktivity sa však postupne zo stopy stane brázda, ktorá nahradí tú pôvodnú. A máme nový zvyk.

Dôležité je uvedomiť si, že za zmenu si zodpovedáme sami. Teda presnejšie náš mozog. Ten ale veľa krát necháme fungovať autonómne. On je však vybavený tak, že podlieha našej komfortnej zóne, lebo nás chce šetriť. Ale my sami sme schopní ovplyvňovať aj tento fakt. Je to náš mozog, ktorý vhodnými "príkazmi" a správnym zaobchádzaním dokážeme využívať pre svoje ciele. Musíme len skutočne chcieť. A či skutočne chceme sa ukáže na našich aktivitách a výsledkoch.

Nezabúdajme však na emócie. Tie sú silným dôvodom prečo neopúšťame našu komfortnú zónu. Využime ich vo svoj prospech pri jej prekonávaní. Vytvorme si s ich pomocou  emotívne nabité rituály. O tom však nabudúce...

  • Tlačiť
  • 2

Juraj Skalský

Juraj Skalský
  • Počet článkov: 12
  • Priemerná čítanosť: 2904
  • Priemerná diskutovanosť: 1
  • RSS blogu

O blogu

Profesionálne sa venujem rozvoju zručností (soft skills) od roku 2006. Špecializujem sa na vyjednávanie, obchodné zručnosti a self management. Uvedomujem si aké ťažké je zmeniť naše zvyky. Zameranou činnosťou, dôslednosťou a vytrvalosťou sa to podarí každému. Základ je chcieť. Pozrite si čomu sa venujem na: www.towers.sk

Juraj Skalský

Juraj Skalský
  • Počet článkov: 12
  • Priemerná čítanosť: 2904
  • Priemerná diskutovanosť: 1
  • RSS blogu

O blogu

Profesionálne sa venujem rozvoju zručností (soft skills) od roku 2006. Špecializujem sa na vyjednávanie, obchodné zručnosti a self management. Uvedomujem si aké ťažké je zmeniť naše zvyky. Zameranou činnosťou, dôslednosťou a vytrvalosťou sa to podarí každému. Základ je chcieť. Pozrite si čomu sa venujem na: www.towers.sk

Kalendár sa načítava...