Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Juraj Draxler

Prečo nemáme jasnú garanciu pre školstvo?

16.03.2016 | Juraj Draxler

  • Tlačiť
  • 1

Najmenej príjemným momentom, ktorý som na poste ministra školstva zažil, bolo zahodenie historickej šance na širokú politickú garanciu pre školstvo samotnými odbormi a stavovskými organizáciami. Toto je jej príbeh.

O garancii som hovoril niekoľko mesiacov. Pred voľbami musia odbory a stavovské organizácie jednotne predstaviť niekoľko jasných formulácií, týkajúcich sa kľúčových materiálnych požiadaviek na školstvo. S tým súhlasil aj Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV). Pripomínam, že ide organizáciu, ktorá má 50 tisíc členov, je dokonca najväčšou odborovou organizáciou v krajine vôbec. K navrhovanému postupu sa pripojili aj stavovské organizácie.

Bol som spokojný. Politicky je totiž nemožné docieliť výrazné zvýšenia platov každoročným kolektívnym vyjednávaním, tam sa proti tomu postavia ostatné odbory ("prečo by mali školáci dostať viac, ako my ostatní?"). Minister školstva sa môže aj na hlavu postaviť, môže rezignovať, ale to je tak všetko. Takto ale vyzeralo všetko pripravené na historický prielom. Jednotná predvolebná požiadavka celého školského prostredia voči celej politickej reprezentácii podporená ministrom školstva.

Niekoľko týždňov pred voľbami sa naozaj pod vedením odborov a ich šéfa Pavla Ondeka začali stretávať predstavitelia organizácií zastupujúcich riaditeľov základných aj stredných škôl, učiteľov v regionálnom školstve, vysokých škôl, atď., a formulovať memorandum. Aj za mojej účasti, prvé stretnutia som prišiel osobne podporiť.

Vývoj ma však rýchlo znepokojil. Prvý draft spoločného dokumentu obsahoval všetko možné, len nie jasné, konkrétne a stručné požiadavky. Bol plný viet o tom, že treba „finančne a spoločensky podporovať rozvoj doktorandského štúdia“ a podobného blablabla.

Na účastníkov som preto apeloval, aby sa zamerali na veľmi jasné a konkrétne požiadavky. Bohužiaľ, pokračovali v niečom, čo som nazval slohovým cvičením. Kľúčových ľudí som preto oslovil s návrhom, ako by deklarácia mala vyzerať.

Navrhol som, že programové vyhlásenie vlády musí garantovať nárast platov pedagogických pracovníkov o tretinu za štyri roky, v regionálnom aj vysokom školstve, a že to musíme rozpísať presne po percentách v jednotlivých rokoch. Koľko to má byť v ktorom roku som nechal na rokovanie - na stretnutia som si priniesol „kalkulačku“, s možnými scenármi zvýšenia. Návrh však obsahoval aj iné finančné garancie, dovolím si tvrdiť, že veľmi vysoké. Takto vyzerala pracovná verzia deklarácie:

Spoločná deklarácia odborov, stavovských organizácií a ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR

Autori tejto deklarácie potvrdzujú, že sa dohodli na kľúčových bodoch obsahu časti programového vyhlásenia vlády venovaného školstvu a vzdelávaniu:

Vláda, ktorá vzíde z parlamentných volieb v marci 2016

  • Pripraví do 100 dní od prebratia mandátu stratégiu rozvoja školstva a vedy na ďalších päť rokov. Základom bude Správa o stave školstva, ktorú MŠVVaŠ pripravilo v roku 2012. Stratégia bude obsahovať opis základnej filozofie rozvoja vzdelávania aj časové míľniky konkrétnych aktivít, vrátane prípravy kľúčových koncepčných dokumentov a legislatívnych opatrení.
  • V programovom vyhlásení sa zaviaže, že platy pedagogických zamestnancov v školstve zvýši o /doplniť po percentách v jednotlivých rokoch/. Zároveň zabezpečí vyššie nástupné platy a rýchlejší platový postup mladých pedagogických a odborných zamestnancov. Zabezpečí tiež vyššie ohodnotenie nepedagogických pracovníkov.
  • V programovom vyhlásení sa tiež zaviaže, že výdavky na školstvo v kombinácii zo zdrojov EÚ a ostatných príjmov štátneho rozpočtu neklesnú v rozpočtoch v rokoch 2017, 2018, 2019 a 2020 pod úroveň 5 percent HDP podľa metodiky Eurostatu.
  • Ďalej sa v programovom vyhlásení zaviaže, že zdroje na rozvoj materiálového vybavenia škôl bude smerovať rovnomerne do všetkých krajov SR a tak, aby k nim mal prístup čo najširší počet škôl. V Bratislavskom samosprávnom kraji zabezpečí vyrovnanie financovania projektov zo štrukturálnych fondov verejnými zdrojmi a dofinancovanie dlhu vzniknutého minulými rokmi tým, že kraj nemal rovný prístup k štrukturálnej pomoci EÚ.
  • Rozpočtovým opatrením zabezpečí navýšenie zdrojov do školstva o 20 miliónov eur ešte v roku 2016, tak aby sa dokonca roku tento objem financií použil na rekonštrukcie a vybavenie školských budov.
  • Do konca roku 2016 legislatívne zmení systém kontinuálneho vzdelávania s cieľom zaviesť moderný, efektívny a spravodlivý systém ďalšieho vzdelávania učiteľov.

Odbory a stavovské organizácie zároveň oznamujú, že sa budú do konca roku 2016 pravidelne stretávať a to s dvoma cieľmi. Po prvé, aby prerokovali pripravované zámery ministerstva v oblasti štrukturálnej pomoci EÚ a vyjadrili sa k nim. Po druhé, stavovské organizácie budú monitorovať, či nedochádza k sankcionovaniu škôl, ktoré sa zapojili do štrajku v januári a februári 2016.

Podpísaní: OZPŠaV, Združenie základných škôl Slovenska, Asociácia SOŠ, Asociácia riaditeľov štátnych gymnázií, Združenie katolíckych škôl Slovenska, Asociácia súkromných škôl a školských zariadení a ďalšie...

V sumáre išlo o veľmi vysoké čísla, napríklad naše výdavky na školstvo sú v tomto roku, 2016, podľa metodiky Eurostatu asi 3,8 % HDP. Pri garancii minimálne 5 % by teda išlo o riadny skok. Podobne ako pri požiadavke dofinancovať modernizačný dlh v Bratislavskom samosprávnom kraji, ktorý vznikol kvôli minulému vylúčeniu z eurofondových projektov.

Vysoké školy som z daného návrhu vynechal, pretože nebolo jasné, či budeme chcieť robiť pre ne osobitný dokument, alebo proste túto deklaráciu rozšírime. Mojím cieľom bolo, aby sme dospeli k niekoľkým jasným formuláciám a aby sa po ministrovi školstva k týmto formuláciám prihlásila aj vládna strana, čo by sa podľa všetkého bolo bývalo stalo.

Nerobil som si nárok na autorstvo, ani som netrval na presne tomto znení. Ale, ešte raz, považoval som za absolútne kľúčové, aby sme mali stručný, zrozumiteľný a jasný dokument.

Potom prišiel šok. Partneri mi povedali, že sa im to celé páči, niektorí dokonca, že to znie ako sen. Ale oni už teda pracujú na svojom memorande a tak ho dokončia.

Čo je ešte horšie, na poslednom sedení doň, akoby na vyváženie celkovej hmlistosti dokumentu, zrazu pribudli dramatické požiadavky. Tou hlavnou bolo, aby platy učiteľov narástli od januára 2017 o 25 percent a potom trikrát o 10 percent. To je kumulatívne zvýšenie za 4 roky o 66 percent!

Na moje prekvapenú otázku, či si myslia, že je to splniteľné, mi odpovedali, že to berú ako počiatočnú vyjednávaciu pozíciu. Okrem toho mal každý účastník sedenia zdôvodnenie, prečo prišli s požiadavkami, ktoré v skutočnosti nemysleli vážne. Nebudem ich opakovať, pretože ide o súkromné rozhovory a korešpondenciu, ale zväčša opakovali, že proste sa vytvorila taká atmosféra v miestnosti. A bolo.

Priznám sa, pomerne dlho som strávil rozmýšľaním nad tým, ako je možné, že samotní predstavitelia školstva takýmto neuveriteľným spôsobom zahodili šancu jednotne zaviazať politickú reprezentáciu jasnou garanciou.

Jedným vysvetlením je, že jednoducho títo ľudia nie sú mentálne nastavení na to, aby prijali  konkrétnu zodpovednosť. Stavovské organizácie v školstve fungujú tak, že ich vedenie zbiera ponosy od členov a potom ich „posúvajú hore“. V minulosti som viackrát spomenul, že potrebujeme v školstve viac profesionality a drobnej práce. To nie je kritika ľudí, ktorí sa na túto prácu dali, kým mnohí nie, ale je to proste tak.

Existuje však aj iné možné zdôvodnenie, prečo to nakoniec nevyšlo. Počas mojich krátkych vyjednávaní mi ho niektorí naznačili. Jedna z partneriek mi raz dokonca priamo povedala „no ale ak povieme, že sa platy určite zvýšia o tretinu, všetci na nás budú kričať, lebo nám to neprajú. A znovu sa začne hovoriť o všelijakých reformách“.

Svoje sklamanie som vyjadril na následnej tlačovke. A v krátkosti som kľúčové veci zopakoval napríklad aj v tejto televíznej relácii (rozhovor so mnou začína o 37:25). Aj vtedy som však ešte vzdialene veril, že sa veci dajú zmeniť, že si Pavel Ondek, Pavol Sadloň, Alena Petáková, Ján Horecký a ďalší nájdu spôsob, ako jednotne politickým reprezentáciám predostrieť jasné a nemenné požiadavky. Mýlil som sa. Bezmyšlienkovito, akoby mimochodom sa zahodila naozaj jedinečná šanca jednotným hlasom školského prostredia povedať, čo má mať rezort na určité obdobie garantované. 

  • Tlačiť
  • 1

Juraj Draxler

Juraj Draxler
  • Počet článkov: 29
  • Priemerná čítanosť: 3643
  • Priemerná diskutovanosť: 18
  • RSS blogu

O blogu

Bývalý minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Juraj Draxler

Juraj Draxler
  • Počet článkov: 29
  • Priemerná čítanosť: 3643
  • Priemerná diskutovanosť: 18
  • RSS blogu

O blogu

Bývalý minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Kalendár sa načítava...