Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Juraj Draxler

Naozaj je Pavol Paška taký autokrat?

23.01.2014 | Juraj Draxler

Jedna hysterická pseudokauza

  • Tlačiť
  • 14

Predseda NR SR obmedzil pohyb novinárov a možnosti fotografovania v budove parlamentu. Na sociálnej sieti Facebook som zaregistroval okamžitú búrku komentárov typu „Paška sa išiel inšpirovať do Kyjeva“.

Učil sa v Kyjeve? Obmedzenia fotografovania a natáčania sú predsa v parlamentoch bežnou vecou. V americkom Kongrese majú len základné pravidlá pre novinárov 16 strán. Hovoria síce o tom, že tlač má z princípu väčšie práva ako bežní návštevníci, ale obmedzenia sú značné. Novinári sa, samozrejme, smú pohybovať len v prísne vyhradených priestoroch, kamery môžu umiestňovať tam, kde im to povolí personál, atď. (Mimochodom, na novinárov platia aj pravidlá oblečenia, napr. do snemovne muž nemôže vstúpiť bez saka a kravaty.)

susednej Kanade je to ešte jednoznačnejšie. Za normálnych okolností si žurnalisti môžu fotiť maximálne vstupnú halu a počas zasadania nemôže v snemovni fotografovať nikto, ani samotní poslanci.

Británii je to tiež, myslím, jednoznačné, novinári v snemovni svojvoľne fotografovať ani natáčať nesmú a basta. Točia sa len zábery cez spoločný systém kamier televízií, o ktorých umiestení rozhoduje vedenie parlamentu.

Dosť obmedzujúce pravidlá sú aj vo Francúzsku, kde je veľa vecí aj na rozhodnutí personálu.

Čo sa týka susedného Nemecka, neviem, aké sú aktuálne pravidlá vo federálnom parlamente. V spolkových štátoch bývajú obmedzenia, napríklad v Hesensku sa nesmie fotografovať bez povolenia šéfa parlamentu a mali tam presne diskusiu o nutnosti brániť fotografovaniu kvôli stolom poslancov a ich obsahu, aj inde často býva zakázaný twitter a podobne.

Relatívne liberálny je Európsky parlament, ale aj tu je samozrejme celý komplex obmedzení.

Osobne ma nejako netrápi konkrétne táto „kauza“ (aj keď si myslím, že obmedzenia sú rozumné). Skôr mi prekáža tá hysterická komunikácia. Zoberme si ešte iný prípad. Poslanec Kolesík pred časom dával svojim kolegom lístočky, ako hlasovať. Jednak to on hlúpo zaprel, jednak sa do tohto aktu pustili novinári. Ako keby išlo o niečo nekalé. Poslanci predsa hlasujú podľa politických dohôd, čo je na tom, že to robia podľa „lístočka“? Ak by domáci demokrat tušil, ako v britskom parlamente funguje systém „whips“, asi by sa veľmi čudoval. Toto je ale bežná vec. Keď v Bratislave niekomu poviem, že v Británii, vo Francúzsku či Nemecku nemôže poslanec podať legislatívny návrh len tak, bez akýchkoľvek obmedzení, ako v NR SR, veľmi sa čuduje.

V takýchto kauzách jednoducho niekto začne kričať, že niečo je nedemokratické, a keďže nikto okolo ani netuší, ako také demokracie fungujú, davy sa ku kriku pridajú. Bez znalosti veci a, bohužiaľ, najmä bez akéhokoľvek impulzu si kontext aspoň trochu preveriť.

  • Tlačiť
  • 14

Juraj Draxler

Juraj Draxler
  • Počet článkov: 29
  • Priemerná čítanosť: 3643
  • Priemerná diskutovanosť: 18
  • RSS blogu

O blogu

Bývalý minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Juraj Draxler

Juraj Draxler
  • Počet článkov: 29
  • Priemerná čítanosť: 3643
  • Priemerná diskutovanosť: 18
  • RSS blogu

O blogu

Bývalý minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Kalendár sa načítava...