Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Juraj Draxler

Naozaj je Francúzsko na tom ekonomicky zle?

13.01.2014 | Juraj Draxler

Francúzske firmy sú globálnymi lídrami, makroekonomicky na tom krajina nie je horšie ako hlavní rivali.

  • Tlačiť
  • 5

Britská aj americká tlač sa pravidelne vyžíva vo vykresľovaní Francúzska ako zaostávajúcej krajiny s ťarbavou štátnou správou, ktorá nedá dýchať podnikavým ľuďom a je len odleskom svojej niekdajšej slávy.

Niet sa čo čudovať. Ak by som žil v Londýne alebo New Yorku, pil niečo z papierového kelímka a pozeral na open office plný britských korporátnych úradníčok, nenávidel by som celý svet a Francúzov zvlášť. Ak by som bol priemerná Američanka žijúca vo svete Francúzok, možno tiež.

Niekedy sú ale tieto články až také smiešne, že by človek veril, že ide skôr o sofistikovanú sebairóniu. Tento kúsok v Newsweeku prirovnáva krátkodobé zdvihnutie francúzskej najvyššej efektívnej hraničnej daňovej sadzby k zrušeniu Nantského ediktu a odlivu polmilióna Hugenotov (článok pre istotu dáva cifru 700 tisíc).

Aby autorka doložila svoje tvrdenie, cituje právnika, ktorý tvrdí, že sa vysťahuje, lebo vo Francúzsku „robí ako pes a štát mu berie peniaze“. Aj neskôr autorka spomenie, že „najbrilantnejšie mozgy Francúzska utekajú do Londýna, Bruselu a New Yorku“ a dokonca, že „ak idete ulicou v Južnom Kensingtone... máte problém nepočuť francúzštinu“.  A kto sú tie najbrilantnejšie mozgy krajiny? „Lídri biznisu, inovátori, kreatívni myslitelia a topmanažéri.“ Celkom vtipné...

Čo ma vždy zarazí je fakt, že takéto články ani náhodou nespomenú, že napríklad viac Britov sa sťahuje do Francúzska ako naopak (ani nehovoriac o celkovo obrovskej emigrácii Britov z ich krajiny). Tí pracujúci idú do Paríža alebo iných miest, ľudia, čo majú slobodné povolanie alebo sú na dôchodku, sa zväčša sťahujú do oblasti Dordogne alebo do Provensálska. Mimochodom, v Južnom Kensingtone sa rád prechádzam, ale veľa francúzštiny som tam nepočul. Mladých Francúzov priťahoval pred rokom 2008 londýnsky finančný sektor, po vypuknutí krízy ale išli často pekne naspäť.

Autorka však ďalej nemilosrdne odhaľuje, ako ťažko žabožrúti zaostávajú. „Francúzsko má vždy iba slabé zastúpenie na stretnutiach Svetového ekonomického fóra v Davose.“ Tak! Je to proste jasné. Francúzsko je ekonomicky zaostalá, globalizácii zatvorená krajina.

Zatvorená krajina? Niektorým odvetviam svetového obchodu francúzske firmy doslova dominujú. Niekde by to malo byť úplne očividné, napríklad pri kozmetike, koncern L‘Oreál je absolútnym lídrom, podobne ako je LVMH lídrom v oblasti luxusných doplnkov.

Ale v skutočnosti sú Francúzi mimoriadne aktívni v celom rade odvetví. Najväčšia poisťovacia skupina sveta? Francúzska AXA. Najväčšia skupina pre distribúciu energií? GDF Suez. Najväčší svetový výrobca cementu? Lafarge. Najväčšia vodárenská a kanalizačná firma sveta? Veolia.

BNP Paribas, Crédit Agricole a Société Générale patria do prvej desiatky svetových bánk (podľa aktív). PSA Peugeot Citroën je druhý najväčší európsky výrobca automobilov. Francúzi patria k absolútnej špičke v jadrovom priemysle a staviteľstve (Areva), v strojárstve (Alstom), v leteckom priemysle (Airbus, spolu s Nemcami, Dassault), v staviteľstve (Vinci, Bouygues), v telekomunikáciách (Orange), v maloobchode (Carrefour), v potravinárstve (Danone), vo farmaceutickom priemysle (Sanofi Aventis) – stále sa bavíme o firmách, ktoré sú buď vo svojom segmente lídrami alebo aspoň sú v obratoch v prvej desiatke na svete.

A nie je to preto, že by boli veľkí doma, ale sú jednoducho globálne aktívni. Veď Francúzi koniec-koncov, patria k najväčším svetovým vývozcom kapitálu.

Jednoducho, v každodennom živote sa niečomu aspoň vzdialene "francúzskemu" len ťažko vyhnete. Chlap si dá po práci becherovku alebo Jamesona (obe Pernod Ricard), žena si listuje Elle (Hachette), Psychológiou dnes (mutácia francúzskeho Psychologies) či Marie Claire alebo dokonca číta harlekýna (podobne ako Hachette či Psychologies súčasť Lagardère Group). Obaja pritom pozerajú televízne reklamy, z ktorých mnohé pochádzajú z dielne Francúzov (Publicis alebo Havas). Možno popritom aj diskutujú o dovolenke, ktorú strávia v nejakom hoteli skupiny Accor (ibis, Mercure, Novotel, Sofitel...) alebo, ak na to majú, v nejakom super luxusnom hoteli asociácie Relais & Châteaux.

Mimochodom, čo sa makroekonomických čísel týka, tak napríklad francúzsky hrubý verejný dlh v pomere k HDP je nižší ako americký (a len o niečo málo vyšší ako nemecký).

Ten článok v Newsweeku ide dokonca tak ďaleko, že tvrdí, že Francúzi nemajú výraz pre entrepreneur (vzhľadom na zvyšok textu som ochotný veriť, že autorka si ani neuvedomuje, čo napísala), alebo že v Paríži je taká hrozná drahota, že tam pol litra mlieka stojí štyri doláre. Pripomína mi to nedávne interview v českej tlači s nejakým pepom, ktorý vykladal, ako to vraj funguje v Paríži.

Takže tak. Niežeby Francúzsko bolo rajom na zemi. Parížania vedia byť super arogantní, francúzska štátna správa má popri brilantných štátnych úradníkoch (a teda musím povedať, že mnohí naozaj sú) samozrejme aj hlupákov, akademická sféra je aj brilantná aj niekedy dosť skostnatená, problémy sú s integráciou určitých komunít dávnejších aj menej dávnych imigrantov, určite majú mladí Francúzi často dôvod na frustráciu z príliš regulovaného a niekedy spoločensky dusiaceho prostredia, atakďalej.

Ale vo veľa ohľadoch je to mimoriadne dobre riadená krajina. Mnohým je tŕňom v oku proste ako politický a hospodársky či ideologický konkurent, tak vytvárajú propagandistické príbehy, ktoré veľmi nezodpovedajú realite. Ale mnohí ľudia, zatrpknutí z vlastného nie veľmi zaujímavého života, tieto príbehy s radosťou konzumujú, lebo proste závidia veľkej a úspešnej krajine.

  • Tlačiť
  • 5

Juraj Draxler

Juraj Draxler
  • Počet článkov: 29
  • Priemerná čítanosť: 3644
  • Priemerná diskutovanosť: 18
  • RSS blogu

O blogu

Bývalý minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Juraj Draxler

Juraj Draxler
  • Počet článkov: 29
  • Priemerná čítanosť: 3644
  • Priemerná diskutovanosť: 18
  • RSS blogu

O blogu

Bývalý minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Kalendár sa načítava...