Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Juraj Draxler

Ako to bolo so sifónmi, Sládkovičovom alebo internetom pre školy

22.03.2016 | Juraj Draxler

Kauzy ministerstva školstva boli z veľkej časti vymyslené.

  • Tlačiť
  • 23

Doteraz kolujú internetom legendy z predvolebnej kampane o tom, ako ministerstvo školstva zle hospodárilo. Mediálna kampaň má dnes zjavné politické dôsledky. A najmä dosť zle dopadá na ľudí, ktorí pre školstvo v posledných mesiacoch odvádzali kus dobrej práce. O útokoch napíšem ešte niečo podrobnejšie. Teraz ale uvádzam ešte raz, tak, aby to bolo jasné, sumár hlavných „káuz“ a ich vysvetlení:

„Sifóny“. Ministerstvo si nikdy neobjednalo sifóny za 270 eur. O čo išlo? Jedna z organizácií, ktorá pod ministerstvo spadá, Štátny inštitút odborného vzdelávania (ŠIOV), vyhlásila súťaž na vybavenie 177 škôl technickými pomôckami. Celý projekt s názvom Polytechnická výchova na školách prešiel elektronickou aukciou, z troch prihlásených firiem vyhrala jedna. ŠIOV si teda nikdy neobjednával nejaké konkrétne sifóny. Akurát firme pri celkovom vyúčtovaní ostali nejaké peniaze, tak ich rozpísala do danej položky a v tejto cene sa potom položka dostala aj do majetku škôl, keď im ŠIOV sifóny poslal. Podotýkam, že išlo o jednu z desiatok položiek celého projektu.

Tým netvrdím, že spôsob prípravy projektov v ŠIOV-e bol v poriadku. Naopak, celú organizáciu inštitútu som sa chystal radikálne zmeniť. To sa ale naozaj nedá urobiť z jedného dňa na druhý, zvlášť nie v kritickom období, keď dočerpávate štrukturálnu pomoc únie.

A v tomto konkrétnom prípade som veľmi ťažko mohol niečo robiť. Projekt v organizácii, ktorá má vlastné vedenie - nejde o útvar ministerstva - sa začal pripravovať ešte pred mojím nástupom do funkcie. A o danej položke som sa dozvedel z médií niekoľko mesiacov po tom, ako projekt skončil.

Mimochodom, ako perličku môžem uviesť fakt, že projekt sa v médiách neobjavil prvý raz. Zuzana Petková z Trendu o ňom písala už v roku 2015, ale podávala ho v úplne inom svetle. Vtedy tvrdila, že ide o projekt, ktorý má za cieľ vytlačiť brožúrky o povolaniach a napísala rozhorčený článok o tom, ako je možné za milióny tlačiť brožúrky (ktoré v skutočnosti stáli nejakých 60 tisíc). Čiže, keď sa to médiám hodí, ide o projekt tlačenia brožúr, a inokedy o ňom vytvárajú dojem, akoby celý bol o nejakých sifónoch.

Peniaze Sládkovičovu. Nikdy som nepodpísal dotáciu 4,4 milióna eur VŠ Danubius v Sládkovičove. Bolo by to absurdné, vzhľadom na to, že som škole pomaly odnímal akreditácie. Škole sa podarilo uspieť s projektom v rámci veľkej výzvy za 70 miliónov. Nemalo to nič spoločné s nejakou sekciou ministerstva, Výskumná agentúra má vlastný systém externých hodnotiteľov, ktorí jednoducho dali projektu dosť bodov na to, aby dostal peniaze. V tomto prípade som o tom vedel a uvažoval som, ako zasiahnuť. Opis projektu som si totiž nechal poslať a bol vecne dosť hlúpy.

Bohužiaľ, ak by som chcel zrušiť tento konkrétny balík peňazí, ohrozil by som tým všetky projekty z danej výzvy. Formálne bolo všetko v poriadku a technicky z mojej pozície nešlo zrušiť túto konkrétnu časť. Podobne ako pri ŠIOV-e, aj tu bol problém, že išlo o koniec programového obdobia, Slovenskej republike by prepadlo niekoľko desiatok miliónov eur.

Mimochodom, vyššie nalinkovaný článok SME je fenomenálne tendenčný. Do výzvy sa totiž ani nemohla prihlásiť SAV alebo UK, o ktorých článok hovorí, výzva bola totiž pod tlakom Bruselu špeciálne koncipovaná tak, aby sa mohli prihlásiť len subjekty, ktoré nečerpali peniaze na univerzitné vedecké parky. Dávať do toho ako príklad onkologický výskum je už úplne odveci.

Prípad má ešte jednu, kľúčovú, nuansu. Práve preto, že projekt Sládkovičova je dosť nerealistický, ministerstvo má v skutočnosti teraz na školu veľmi silnú páku. Ak nebude výskumnú činnosť napĺňať, musí škola peniaze vrátiť. Vzhľadom na to, že peniaze už škola vyčerpala, asi by nemala dosť hotovosti na vrátenie. Čiže z môjho pohľadu bola situácia fajn, Sládkovičovo by som finančným zásahom zrušil skôr, ako som to mohol urobiť oveľa pomalším procesom odoberania akreditácií na študijné programy.

K eurofondom jedna perlička na okraj. V novembri som nechal pozastaviť prípravu všetkých národných projektov. Bolo to ešte predtým, ako ďalší mesiac varovala aj Európska komisia, že národné projekty našich ministerstiev treba preveriť. A na školstve sme už v národných projektoch ani nepokračovali, čakal som do povolebného obdobia, aby sme čas a energiu vrhli na prípravu solídnych projektov a výziev.

Kto sa ale podieľal na procese počiatočného schvaľovania tých nie veľmi dobrých národných projektov? Napríklad aj istý pán Vladimír Crmoman, ktorý zasadol v komisii pre prioritnú os Vzdelávanie Operačného programu Ľudské zdroje. Niekde sa zdržal, niekde zahlasoval za, a nemal výraznú tendenciu k týmto projektom niečo kritické povedať. Ten istý pán, ktorý pred kamerami hovoril tak rád o mrhaní zdrojov, postupoval veľmi zdržanlivo, keď sa mohol priamo pri schvaľovaní vyjadriť. Keď som mu to raz pred kamerami vytkol, povedal len, že v komisii zaskakoval za Branislava Kočana a teda nebol pripravený sa nejako vážne do celého procesu zapojiť. Tiež vysvetlenie.

Projekt Edunet. Tri mesiace médiá prinášali príbeh o tom, že ministerstvo pripravuje projekt šitý na jedného uchádzača. Prišiel termín uzávierky súťaže a ajhľa, prihlásili sa štyria. Bizarným zvratom je, že keď už zrazu nie je tým zlým v celom príbehu ministerstvo, vyšiel článok, kde sa novinár naváža do veľkých telekomunikačných hráčov za to, že nechceli potvrdiť účasť na tendri.

Čiže, tu by som už ani nemusel pokračovať, konštrukciu vyvrátil reálny vývoj.

Bohužiaľ ale predtým táto vymyslená „kauza“ naozaj slúžila na intenzívnu škandalizáciu rezortu. V decembri to odštartoval absurdný článok v Denníku N o tom, že ministerstvo ide údajne pre školy nakupovať DSL pripojenia. Podobne na tlačovke vo februári o parametroch súťaže zavádzala Zuzana Wienk s hosťami. Každopádne to robili dosť bombasticky na to, aby pritiahli ďalšiu mediálnu pozornosť.

Ministerstvo, tak, ako vždy, veľmi trpezlivo komunikovalo z médií s každým, kto sa na projekt pýtal. Aj tak sa ale Viktor Serebryakov z Markízy za mnou rozbehol po tlačovke (na inú tému), vbehol do uzavretých priestorov ministerstva, kde nemal čo robiť, a začal ma spovedať vo výťahu. Aby to vyzeralo „akčne“. Opäť sme zverejnili reakciu, ktorú sa nikto nenamáhal uverejniť. Za Serebryakovovo správanie sa mi generálny riaditeľ Markízy Matthias Settele síce dokonca osobne ospravedlnil, ale čo už, keď hlúpy šot videli státisíce divákov.

Pritom ministerstvo oznámenie o príprave takejto súťaže zverejnilo už pred rokom, v marci 2015. A na samotnú súťaž vypísalo nadštandardne dlhý čas. O parametroch súťaže by som sa pokojne s hocikým bavil, ak by ma oslovil. Ale o to nikomu nešlo, čakalo sa až na citlivé týždne tesne pred voľbami. Pritom najabsurdnejšie na celej veci je, že súťaž nikdy nebola pripravená na to, aby som jej víťazovi podpisoval zmluvu ja pred voľbami. To by sa v žiadnom prípade nestihlo. Kto teda tvrdil, že ministerstvo ide pred voľbami niečo nakupovať, klamal.

Toľko k tým hlavným „kauzám“. Médiá nepísali, koľko vecí sa na školstve zlepšilo, namiesto toho si vybrali z celej mašinérie fungovania obrovského rezortu niekoľko vecí, ktoré im zneli podozrivo a manipuláciou z nich vyrobili kauzy. Aj klamstvami - niektoré články asi budú mať dohru na súde.

Hystéria narobila vo svojom konečnom dôsledku na dlhú dobu slovenskému školstvu obrovské škody. A ťažko postihla konkrétnych ľudí. O mňa osobne nejde, vždy som mal pomerne flexibilné, medzinárodné zameranie. Ide o ľudí, odtiaľto, zo Slovenska, ktorí vyše roka dávali všetko do toho, aby niečo urobili pre budúcnosť školstva. Ľudí rôznych politických presvedčení, ktorých som na ministerstve chránil a snažil sa im vytvoriť dobré podmienky pre prácu. Trpeli mediálnymi útokmi, ktoré tiež ovplyvňovali ich a ich okolie. A do budúcna budú títo ľudia, ktorým som sa nejakú dobu snažil dávať nádej, zrejme v rôznych podobách trpieť personálne. A to je pre mňa z tohto všetkého to najťažšie.

  • Tlačiť
  • 23

Juraj Draxler

Juraj Draxler
  • Počet článkov: 29
  • Priemerná čítanosť: 3643
  • Priemerná diskutovanosť: 18
  • RSS blogu

O blogu

Bývalý minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Juraj Draxler

Juraj Draxler
  • Počet článkov: 29
  • Priemerná čítanosť: 3643
  • Priemerná diskutovanosť: 18
  • RSS blogu

O blogu

Bývalý minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Kalendár sa načítava...