Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Jozef Tvardzík

Inšpiroval som biskupov, aby v plnej kráse odhalili svoj alibizmus

06.09.2015 | Jozef Tvardzík

Pre biskupov je najväčším problémom, aby sa Slováci zúčastnili na pochode za život. V pastierskom liste kresťanov vyzvali, aby chránili nenarodený plod, ale pritom úplne ignorovali to najpodstatnejšie - milióny utečencov, ktorí utekajú pred smrťou cez more a Balkán. Nespomenuli ich ani slovom.

  • Tlačiť
  • 21

Som kresťan a ako veriaci sa snažím chodievať do kostola. Ak ste boli na omši túto nedeľu, zrejme ste počuli, že vám kňaz prečítal pastiersky list od Konferencie biskupov Slovenska (KBS).

Pre tých nezainteresovaných, ktorí nevedia, o čom je reč, je to dokument, ktorý biskupi rozposielajú zvyčajne dvakrát ročne do farností a kňazi ich namiesto vlastnej kázne prečítajú tisíckam veriacim.

Ide o témy, ktoré sú pre biskupov aktuálne a mimoriadne zásadné – zvyčajne sú písané nudným jazykom a pamätám si, že keď som bol miništrant, nemal som ich rád, pretože som im nerozumel. Boli písané príliš všeobecne a komplikovaným jazykom, pri ktorom babky v kostole zaspávali – v lepšom prípade rozmýšľali, čo budú variť na obed.

Naposledy bol vo februári pastiersky list venovaný referendu o ochrane rodiny, ktorý kňazi poctivo čítali týždeň pred jeho konaním. Osobne si myslím, že pastiersky list bol jedným z dôvodov, prečo sa liberálnejší kresťania pochytili s tvrdým jadrom a viedlo to celé … k ničomu.

Najnovšie sa biskupi rozhodli aktuálnosť úplne ignorovať a do kostolov poslali ovečkám list, ktorý namiesto ľudskosti voči utečencom pozýva na Národný pochod za život 2015, ktorý bude až o dva týždne v Bratislave.

Na tom by nebolo nič zlé, ak by to nebolo v čase, keď cez Európu prechádzajú tisícky imigrantov z vojnou sužovaných oblastí a internetové fóra nezahltili xenofóbne a nenávistné príspevky, ktoré v najhorších prípadoch oslavujú smrť malého chlapca a jeho rodiny, ktorých telá tento týždeň vyplavilo more na turecké pobrežie.

Pastiersky list vychádza v čase, keď aj mnohí slovenskí kresťania na internetových fórach zľahčujú smrť 71 imigrantov, ktorí sa zadusili za slovenskými hranicami v chladiarenskom boxe dodávky.

Evidentne ale pre biskupov je v týchto kľúčových dňoch, keď sa stráca ľudskosť, obeta a solidarita kresťanských ovečiek a zároveň silnie xenofóbia a nenávisť, oveľa dôležitejšia ochrana života človeka pred interrupciami ako pred násilím a vojnou v Sýrii alebo Eritrei.

Keď recenzia knihy je dôvodom na pastiersky list

Pastiersky list sa navyše opiera z veľkej časti o môj článok, ktorý som zverejnil na webe TREND.sk v apríli. Biskupi sú zdesení z titulku článku, ktorý sa pritom odvoláva na knihu, ktorú som recenzoval.

Prečítajte si článok, ktorý spomínajú: Vďaka, ale nebudem mať deti. Prečo je výhodné žiť život bez potomkov.

Nešlo o moje názory, ale názory, ktoré popisujú fenomén zo zahraničia, ktorý sa rozšíruje aj na Slovensko. Ide o trend, kedy sa plodné a zdravé páry slobodne rozhodnú, že nebudú mať deti, ale budú sa venovať napríklad kariére, umeniu, cestovaniu alebo neziskovým či charitatívnym činnostiam.

Napriek tomu KBS označuje tento článok za dôkaz, že „materstvo ženy ako prirodzená požiadavka sa označuje za predsudok, alebo deti vyrušujúce v dopravných prostriedkoch za diskrimináciu ostatných cestujúcich“.

Biskupi tento problém považujú za stratu nádeje. „Nádeje v to, že darovať život má zmysel, že obetovať sa má zmysel, že byť pre druhého má zmysel,“ píše sa v pastierskom liste.

TREND nič z tohto, samozrejme, nikdy netvrdil, nemyslí si to a nie je to ani posolstvo popisovanej knihy.

Biskupi sa cielene vyhýbajú dôvodom, prečo sa páry rozhodujú ostať bez detí. Pritom ich dôvody sú často podobné ako neduhy, ktorými opovrhuje cirkev: konzum, chamtivosť a egoizmus.

Biskupi nespomínajú dosť dôležitú časť v článku, kde popisujem, že rodiny s deťmi majú väčšie autá, domy, spotrebu elektriny alebo vody a smetné koše sú každý deň preplnené plienkami, plastovými obalmi od jogurtov alebo obalmi od kašičiek. Samý konzum.

Detské izby sú preplnené plastovými hračkami, pretože drevené sú oveľa drahšie. Dieťa napríklad rozlomí plastové auto, automaticky sa vyhodí do odpadu.

Rodičia považujú deti za svoju prioritu a dokážu tomu podriadiť všetko – aj medziľudské vzťahy a okolie.

Štúdia z minulého roka, na ktorú sa odvolal denník The New York Times, dokonca tvrdí, že bezdetné páry sú pre komunitu prospešnejšie ako rodiny s deťmi.

Autorka knihy Meghan Daum, na ktorú sa primárne odvolávam, tvrdí, že odkedy sa rozhodla pre život bez potomka, venuje oveľa viac času nielen sebe, ale hlavne dobrovoľníctvu, pomáha blízkym a priateľom a viac dbá na ochranu životného prostredia.

Ak toto nie je podľa biskupov obetovanie sa v prospech ostatných, tak už neviem čo.

Hoci mám dve deti, tvrdím, že deti sú rovnako sebecké rozhodnutie pre každého človeka. Samozrejme, je božské dať novému človeku život, ale pre mnohé páry je dieťa aj spôsob, ako zachrániť stereotyp vo vzťahu, dôvod dať svojmu úbohému životu zmysel či zábezpeku, ktorá im dáva nádej, že na staré kolená nebudú sami. Aký to egoizmus.

V čase, keď imigranti bojujú o život

Načasovanie tohto pastierskeho listu ale považujem najmä za dôkaz, že správanie biskupov Slovenska je odtrhnuté od reality. Je to dôkaz, že okrem politických lídrov na Slovensku absentuje aj kresťanská výzva k ľudskosti voči utečencom od tých, od ktorých to ľudia najviac čakajú – od biskupov. Biskupi naďalej ignorujú fakt, že imigranti nezomierajú len v mori alebo ďalekých krajinách, ale už aj na našom území.

Diskusiu o utečencoch u nás tak naďalej formujú politici. Za vládny Smer sa dali do zákrytu všetky politické strany, aby neurazili xenofóbnu väčšinu slovenského národa. „Trpí hladom ten, kto nájde 5 000 eur na pašeráka? Pozrite, koľko je tam mladých mužov, ktorí prichádzajú hľadať si prácu, je ich medzi nimi 90 percent,“ povedal v sobotu v Slovenskom rozhlase premiér Robert Fico.

Tvrdohlavý prístup a chýbajúca solidarita nás dostali do svetových médií aj vďaka trápnej výhovorke, keď hovorca ministra vnútra Roberta Kaliňáka povedal: „Mohli by sme zobrať moslimov, ale na Slovensku nemáme mešity. Ako by sa tu mohli moslimovia integrovať, keby sa im tu nepáčilo?” Ak takéto argumenty s dramatickou hudbou a panikou spojí navyše do spravodajstva (a čo spojí) ešte aj televízia Markíza, zasieva do ľudí prirodzený strach a xenofóbiu.

Prirodzene by sa zišiel názor od kňazov a biskupov, ku ktorým sa väčšina Slovákov upiera každú nedeľu. Lenže tí sú ticho. Ako kresťan by som od nich očakával názor, radu, postoj. Od koho iného? Kto iný by mal upokojiť emócie a utlmiť nenávisť v spoločnosti voči utečencom, ktorí utekajú pred vojnou a terorom, ak nie biskupská konferencia?

Kým v prípade ochrany rodiny sa šli biskupi roztrhať, v prípade utečeneckej krízy sa zmohli len na informačný leták, ktorý poslali do farností po celom Slovensku.

V letáku vysvetľujú na štyroch stranách problematiku utečencov, vyvracajú mýty a prinášajú skúsenosti Slovenskej katolíckej charity. Leták pripomína výroky pápeža Františka, ktorý dlhodobo upozorňuje na potrebu solidarity s migrantmi.

Problém je ten, že aj keď tento leták je súčasťou informačnej kampane, ktorú spustili začiatkom augusta, reálne som nezachytil nič. Vedeli ste o nejakej? V kostoloch, ktoré pravidelne navštevujem, som žiadne letáky nenašiel a za posledný mesiac nebola žiadna kázeň venovaná téme imigrácie. KBS na túto tému nevydala žiadny pastiersky list, ako to bolo v prípade ochrany rodiny, a pred témou imigrantov z môjho pohľadu zatvára oči.

KBS nevydala žiadne oficiálne stanovisko, ktoré by malo opakovane vyzývať ľudí k solidarite a kresťanskej láske k slabším. Jediným stanoviskom, ktoré som našiel, bolo toto: „Keď chýbajú informácie, vytvára sa priestor na šírenie jednostranných pohľadov a nevyvážených postojov. K otázke utečencov je potrebné pristúpiť v duchu kresťanskej lásky, ktorá si nezatvára oči pred pravdou, vidí problémy, ale zároveň hľadá rozumné, ľudské spôsoby riešenia,“ povedal na začiatku kampane hovorca KBS Martin Kramara. Odvtedy nič a kampaň plynie zrejme do stratena.

Pápež dnes vyzval k pomoci a sám tak urobí

Kým slovenskí biskupi dnes vyzývali kresťanov k účasti na Národnom pochode za život, vzorom by im mal byť pápež František. Ten dnes vo Vatikáne vyzval, aby každá kresťanská komunita na znak solidarity prijala medzi seba jednu rodinu imigrantov.

„Všetky farnosti, náboženské obce, kláštory a svätyne celej Európy, prijmite každú jednu rodinu,“ citovala agentúra Reuters pápeža, ktorého prvá cesta po zvolení bola práve na Lampedusa. Ide o taliansky ostrov, ktorý leží medzi Sicíliou a Tuniskom a práve tu priplávajú tisícky utečencov na lodiach a práve jej pláže sa stávajú často aj ich pohrebiskom.

Pápež v nedeľu navyše povedal, že chce ísť príkladom - preto dve vatikánske farnosti prijmú utečeneckú rodinu. Ak by KBS túto výzvu pápeža prezentovala a každá farnosť by sa naozaj postarala o jednu rodinu, na Slovensku by sme mohli zachrániť približne 2 700 rodín (vychádzam z dát denníka SME o počtu farností z roku 2010). V Taliansku je ich viac ako 25-tisíc a v Nemecku vyše 12-tisíc.

Debata o imigrantoch je v Česku rovnako napätá ako na Slovensku, ale na rozdiel od KBS jej českí kolegovia aspoň niečo urobili. Ešte v júli vydala Česká biskupská konferencia výzvu na „potrebu solidarity s obeťami vojen a náboženskej nenávisti“.

Zašli ešte ďalej a vláde ponúkli aktívnu pomoc. „Katolícka cirkev a Ekumenická rada cirkví chce do tohto problému vstúpiť nielen podporou dialógu, ale aj aktívnou pomocou blížnym, ktorí sú v ohrození života a stávajú sa obeťou xenofóbneho nahliadnutia či hystérie. Ponúkame vláde, že vyzveme naše farnosti a zbory k tomu, aby po dohode s miestnymi samosprávami aj za spolupráce s lokálnymi charitami medzi seba prijali rodiny kresťanských migrantov. Sme tak pripravení aktívne pomáhať v ich integrácii a vytvoriť tým priestor pre obohatenie našej spoločnosti,“ potvrdili českí biskupi.

O podobnej výzve som od KBS nepočul. KBS mala ešte v júni schváliť na zjazde na Donovaloch štyri projekty humanitárnej pomoci pre prenasledovaných kresťanov a utečencov financované zo zbierky KBS v spolupráci so Slovenskou katolíckou charitou vo výške 190-tisíc eur. Čo z toho, keď verejnosť netuší, kde peniaze skončili a oficiálnych vyjadrení KBS k imigrantom je minimum?

Príklady z Nemecka a Rakúska, ktoré inšpirujú

V Nemecku a Rakúsku v týchto kritických chvíľach vyzývajú biskupi k solidarite a pomoci slabším – bez ohľadu na vierovyznanie. V praxi to aj tak vyzerá - ľudia pomáhajú, prinášajú jedlo a oblečenie a v Nemecku utečencov vítajú transparentami. Na rozdiel od Budapešti, ktoré je postojom podobné nášmu, migranti opisovali skúsenosti z Maďarska za najhoršie z celej cesty. Otázka na zamyslenie: Ako by sme sa zachovali my, ak by na bratislavskú železničnú stanicu prifičali tisícky utečencov?  

Kardinál Rainer Maria Woelki, ktorý je predseda komisie pre charitu Konferencie biskupov Nemecka, koncom augusta napríklad povedal, že každý má zodpovednosť poskytnúť pomoc ľuďom v núdzi a ľudom na úteku.

Tvrdí, že právo na azyl je základným právom a individuálnym právom bez ohľadu na rasu, náboženstvo či farbu pleti. Podľa neho je migrácia úplne pochopiteľná, ak sa k nej ľudia utiekajú hľadajúc lepšie podmienky k životu, s cieľom uniknúť chudobe či pred nebezpečím. „S výstavbou múrov a plotov tieto problémy nemožno vyriešiť. Je to nedôstojné a neľudské pre Európu,“ narážal na riešenie v Maďarsku.

Viedenský arcibiskup Christoph Schönborn napríklad na nedeľnej kázni informoval, že jeho arcidiecéza ubytuje tisíc utečencov a v Rakúsku, ktoré už nemá ubytovacie kapacity pre imigrantov, vyzval aj ďalšie rakúske diecézy, aby uvoľnili miesta na ubytovanie pre utečencov.

Podobné gesto urobil aj biskup rakúskeho Eisenstadtu Ägidius Zsifkovics, ktorý ponúkol 200 miest pre utečencov. Po tragédii pri Parndorfe pripísal vinu súčasnej európskej politike, ktorá sa vyznačuje nečinnosťou a tvrdí, že „subtílnou formou spolupáchateľstva“.

Na Slovensku k tejto téme z radov biskupov nepovedali oficiálne ani slovo. Škoda. Možno aj po ich slovách by sa mnohí slovenskí kresťania aspoň zamysleli, že pomáhať, ako to robia v Nemecku a Rakúsku, je niekedy poslanie za vyššie dobro a nie len pre dobro seba samého.

  • Tlačiť
  • 21

Jozef Tvardzík

Jozef Tvardzík
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 11143
  • Priemerná diskutovanosť: 13
  • RSS blogu

O blogu

Redaktor TRENDU a editor TREND.sk

Jozef Tvardzík

Jozef Tvardzík
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 11143
  • Priemerná diskutovanosť: 13
  • RSS blogu

O blogu

Redaktor TRENDU a editor TREND.sk

Kalendár sa načítava...

Moje odkazy