Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Jozef Tvardzík

Ateista nie je o nič horší človek ako veriaci

30.10.2017 | Jozef Tvardzík

Podľa medzinárodného tímu vedcov sa väčšina ľudí na svete domnieva, že ateisti sa správajú menej morálne než veriaci. Myslia si to ľudia na celom svete a to dokonca aj samotní ateisti v sekulárnych krajinách ako Holandsko, Fínsko alebo Česko.

  • Tlačiť
  • 17

Vyplýva to z nedávneho prieskumu, ktorý zverejnil časopis Nature Human Behavior. Potvrdili sa tak predsudky ľudí, ktorí si stále myslia, že náboženstvo je automatickým nositeľom morálnej hodnoty. Z analýzy vyplýva, že veľmi nemorálne činy ako týranie zvierat, sériové vraždy či zmrzačenie ľudí sú až dvojnásobne častejšie pripisované ateistom ako veriacim.

Ide pritom len o subjektívne pocity ľudí, ktoré s realitou nemajú nič spoločné. Politici si tieto predsudky veľmi dobre uvedomujú, a preto sa radi radi oháňajú slovíčkami ako „Boh“, „viera“ „s Božou pomocou“.

Pre väčšinu politikov je chodenie do kostola najlepším a najlacnejším spôsobom, ako získať politické hlasy. Naopak priznanie sa k ateizmu môže byť považované za politickú samovraždu. Extrémom sú Spojené štáty, kde sa k ateizmu nehlási ani jeden člen Kongresu. V USA je prakticky nemožné, aby sa prezidentom stal neveriaci človek.

Prieskumy hovoria, že Američania dôverujú ateistom najmenej spomedzi všetkých sociálnych skupín. Niečo podobné je aj Slovensko, kde sa k ateizmu otvorene nehlási žiaden politik (bývalá poslankyňa Smeru Edita Angyalová sa k nemu priznala až po odchode z politiky). Do istej miery sa tak správa aj premiér Robert Fico, ktorý sa prezentuje tým, že vyrastal v katolíckej rodine, má za sebou krst aj birmovku. Nespomína ale, že v roku 1984 v prihláške do KSČ uviedol, že zastáva „prísne ateistické stanovisko“.

Prečo tomu tak je?

Je pravda, že hlavné náboženstvá sveta sa zaoberajú morálnym správaním. Mnohí teda správne predpokladajú, že náboženský záväzok je znakom cnosti alebo dokonca, že morálka nemôže existovať bez náboženstva.

Problém je ale v praxi. Viera a správanie veriacich nie je vždy v súlade s oficiálnymi náboženskými doktrínami. Napríklad budhizmus je náboženstvo bez Boha, ale aj napriek tomu veriaci považujú Budhu za božstvo. V kresťanstve sa napríklad zakazuje užívať antikoncepciu, no napriek tomu ju kresťania bežne používajú.

V samotnom kresťanstve je obrovské množstvo protichodných názorov a to nielen medzi veriacimi, ale aj medzi kňazmi a biskupmi. Skvele to opísal britský denník The Guardian v článku The War against Pope Francis (Vojna proti pápežovi Františkovi).

Skromnosť a pokora z pápeža urobili jednu z najpopulárnejších osobností na celom svete hoci pragmatici mu vyčítajú ľavicové až marxistické zmýšľanie a podporu imigrácie či islamu. Vo vnútri cirkvi jeho reformy voči akceptovaniu homosexuálov či rozvedeným rozzúrili konzervatívcov a vyvolali vzburu. Rozpor medzi učením cirkvi a reálnym správaním sa veriacich na ulici popísal v roku 2010 sociológ Mark Chaves a hovorí o akejsi „náboženskej falošnej predstave“.

Radšej ateista ako pokrytec

Pápež František sa ešte v roku 2013 zastal ateistov, keď napísal, že sú schopní prijímať morálne rozhodnutia rovnako, ako nábožensky založení ľudia. Namiesto toho, aby sa báli trestu od Boha, totiž počúvajú svoje svedomie.

Začiatkom roka dokonca povedal, že je lepšie byť ateistom než pokryteckým katolíkom. Je podľa neho škandalózne, ak niekto hovorí jednu vec a robí inú. Asi to dobre poznáte. „To je dvojaký život. Sú takí, ktorí hovoria: som zapálený katolík, vždy chodím na omše. Časť z nich by ale mala zároveň hovoriť: môj život je nekresťanský, neplatím svojim zamestnancom dostatočné mzdy, vykorisťujem ľudí, zaoberám sa špinavým biznisom, periem peniaze a vediem dvojaký život,“ povedal

To, čo naznačil, potvrdzujú aj mnohé štúdie a experimenty. Ateista totiž nie je o nič morálne horší človek ako veriaci. Len veriaci sa svojimi dobrými skutkami rád pochváli a zároveň, keď vidí niečo nemorálne, o to radšej to okomentuje.

Dobrosrdeční samaritáni

Z prieskumov vyplýva, že veriaci o sebe naozaj častejšie (než ateisti) hovoria ako o ľuďoch altruistických, súcitných a čestných. V tejto súvislosti je známy už niekoľko desaťročí experiment pod názvom Dobrosrdeční samaritáni, za ktorým stoja dvaja psychológovia John Darley a Dan Batson.

Na univerzite v Princetone mali študenti teológie predniesť eseje na tému, aký má mať dobrý človek (samaritán) vlastnosti. Pred samotným prejavom boli rečníci/študenti v osobitnej miestnosti, aby si mohli pripraviť vystúpenie. Miestnosť sa nachádzala na opačnej strane univerzitného kampusu ako prednášková sála. Medzi oboma objektmi bola dlhá ulica, ktorá ich spájala.

Organizátori jednu polovicu zo študentov vyzvali, aby sa do sály ponáhľali, druhej polovici povedali, že majú čas. Študentov počas prechádzania ulicou do prednáškovej sály čakalo nepríjemné prekvapenie.

Priamo uprostred cesty sa na zem zrútil človek, kašľal a volal o pomoc. Šlo o vedca, ktorý tak chcel zistiť reakciu študentov. Ako sa dalo predpokladať, skupina študentov, ktorí sa neponáhľali, pomohli človeku v ťažkostiach.

Študenti z druhej skupiny, teda tí, ktorí sa ponáhľali, neposkytli pomoc a ani sa nezaoberali tým, či je všetko v poriadku a či človek nepotrebuje pomoc. Vedci tak podľa vlastných slov dokázali, že to, či človek druhému pomôže, neovplyvňuje náboženstvo. V hektickej dobe tak okolo človeka môže bez povšimnutia prejsť nielen ateista ale aj zbožný človek, ktorý sa práve ponáhľa do kostola.

Len v kostole

Tento predpoklad morálnosti veriacich ľudí potvrdilo niekoľko štúdií. V prieskume z roku 2008 sa dokázalo, že veriaci konajú viac morálnych činov než neveriaci iba v prípade, ak sa nachádzajú v interakcii s členmi svojej náboženskej komunity. Takáto selektivita dáva zmysel z evolučnej perspektívy, povedal sociálny psychológ Jonathan Haidt.

Niektorí vedci sa totiž domnievajú, že náboženstvo sa vyvinulo s cieľom zvýšiť sociálnu súdržnosť v rámci komunity, preto je logické, že sa veriaci správajú cnostnejšie k „svojim“.

Zistiť, či sú ateisti rovnako morálne podkutí ľudia ako veriaci, nie je jednoduché. Laboratórne štúdie majú obmedzenia. Umelé scenáre, na ktoré sa spoliehajú, nemôžu dokonale odpovedať vedcom na to, ako sa naozaj v každodennom živote správajú náboženski a nenáboženskí založení ľudia.

Psychológ Daniel Wisneski z Univerzity sv. Jersey City v New Jersey sa to rozhodol zistiť inak. S kolegami cez Facebook, Twitter a ďalšie sociálne médiá urobili nábor 1 252 dospelých Američanov a Kanaďanov vo veku od 18 do 68 rokov. Vďaka možnosti vyhrať iPod Touch si účastníci stiahli aplikáciu do smartfónov, čo umožnilo vedcom, aby im mohli písať päťkrát denne.

Dobrovoľníci im mali cez deň dôverne písať o tom, či v poslednej hodine urobili akékoľvek morálny alebo nemorálny čin, prípadne či boli svedkom niečoho podobného. Takisto uviedli podrobnosti o tom, ako sa pri tom cítili - hodnotili emócie znechutenia alebo šťastia na stupnici od 0 do 5.

Vedci si celkovo prečítali viac než 13-tisíc správ a zistili, že bez ohľadu na to, či boli dobrovoľníci veriaci alebo nie, dopustili sa morálnych a nemorálnych činov s rovnakou intenzitou. Jediné rozdiely boli len v tom, ako sa cítili. Veriaci totiž oveľa častejšie prejavili hrdosť nad sebou samým, ak niečo dobré vykonali a naopak cítili vinu a znechutenie intenzívnejšie, ak boli svedkami niečoho nemorálneho.

Lepšie deti z ateistických rodín?

Štúdia vykonaná na University of Chicago zistila, že deti v ateistických rodinách prejavili väčšiu empatiu a láskavosť, ako tie, ktoré vyrastali v nábožensky založených rodinách. Podľa výskumu, náboženská identifikácia znižuje altruistické správanie dieťaťa.

Možno to znie ako generalizovanie, ale ideálna výchova v ateistických rodinách sa zakladá na racionálnom riešení problémov, autonómií človeka, nezávislosti myslenia, vyvarovaniu sa telesných trestov a empatii. Rodiny bez náboženskej viery sa vyznačujú tým, že do výchovy začleňujú etiku, ktorá nepotrebuje žiadnu nadprirodzenú bytosť na to, aby sa dodržiavala.

Hovorí sa o tom, že veriaci na charitu venujú viac peňazí ako ateisti. Čiastočne je to pravda. Štúdia, ktorá bola cielená na kresťanov v USA, zistila, že veriaci venujú na charitu viac peňazí len v nedeľu (dokonca v tento deň pozerajú aj menej porna). Lenže tieto údaje vykompenzovali štatistiky počas iných dní, a preto medzi ateistami a veriacimi nebol zaznamenaný žiaden rozdiel.

Nedávna medzikultúrna štúdia ukázala jednu pozitívnu vec. Veriaci, ktorí považujú svojho Boha za morálnu autoritu, ktorá ich v prípade poklesku potresce, podvádzajú v ekonomických situáciach menej často, majú tendenciu správať sa k ostatným lepšie a očakávajú to aj od ostatných.

Na druhej strane podobný efekt správať sa férovo má aj právny štát - ak občania cítia dôveru k polícii a justičnému systému. Keď je teda právny štát silný, náboženské presvedčenie úmerne klesá, podobne ako nedôvera voči ateistom.

  • Tlačiť
  • 17

Jozef Tvardzík

Jozef Tvardzík
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 11104
  • Priemerná diskutovanosť: 13
  • RSS blogu

O blogu

Redaktor TRENDU a editor TREND.sk

Jozef Tvardzík

Jozef Tvardzík
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 11104
  • Priemerná diskutovanosť: 13
  • RSS blogu

O blogu

Redaktor TRENDU a editor TREND.sk

Kalendár sa načítava...

Moje odkazy