Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Jozef Tvardzík

Ako si poctivý človek vždy nájde prácu

03.09.2014 | Jozef Tvardzík

Na trhu stále chýba kvalita a seriózni odborníci

  • Tlačiť
  • 13

Rozhodli sme sa s manželkou zaskliť balkón. Mali sme na to vyčlenený rozpočet, na ktorý sme si šetrili. Len sme sa modlili, aby firma, na ktorú sme dostali referencie, boli pravdivé.

Na príchod firmy som však čakal niekoľko týždňov. Firma so mnou komunikovala, jej šéf mi reagoval na maily aj otravné telefonáty. Bol som jednoducho v poradovníku. Zákaziek mala množstvo. Keď dvaja robotníci z firmy prišli, okamžite sa pustili do práce. Nechceli ani vodu ani kávu, pracovali bez prestávky. Práca im šla od ruky – neflákali sa a pracovali rovnako rýchle aj keď sme sa na nich nepozerali. Nášho syna pozdravili a nevadilo im ani to, že im na pár sekúnd uchmatol kladivo. Na konci dňa mi odovzdali zasklený balkón. Tak som si to predstavoval –bol na prvý pohľad bezchybný. A viete, čo som si na nich cenil najviac? Úplne triviálnu vec: pozametali po sebe celý balkón aj jeho okolie, podali mi ruku a bežali preč. Bol som nadšený.

Pred pár týždňami sa prehnala Bratislavou búrka a jeden rám kostry celého zasklenia nám vietor vylomil zo steny. Šéf firmy prišiel do niekoľkých dní, ospravedlnil sa za nepríjemnosti a poškodenia opravil. Takto sa robí biznis, pomyslel som si. Aj keď robota nebola úplne ideálna, bol ochotný ju napraviť – neposlal svojich ľudí, ale prišiel osobne. Myslím si, že šéf tejto firmy so zákazkami nebude mať nikdy problém. Pretože je poctivý, zákazníkom na podnety reaguje a hlavne je slušný. Biznis sa totiž robí cez referencie.

Bratislavský trh je trošku odlišný ako zvyšok Slovenska. Ovláda ho čulý stavebný ruch, ľudia sa sťahujú, staré paneláky rekonštruujú a peniaze tu nie sú zásadným problém. Dopyt je teda vysoký a hľadá kvalitu, ktorej je ako šafránu. Aby murár alebo akýkoľvek remeselník v Bratislave v pohode prežil, stačí, aby v tom, čo robí, bol dobrý. Áno, nemyslím perfektný, ale stačí priemerný na trojku. Pretože podpriemerných majstrov je na bratislavskom trhu množstvo. Hovorím im fušeráci a je to môj subjektívny pocit. To sú tí, ktorí pracujú pre nejakú firmu ako živnostníci a kvalita je im ukradnutá. Prečo? Pretože do svojej práce nevkladajú svoje meno, svoju značku a pritom majú pekelnú istotu, že zákazku na trhu s previsom dopytu dostanú opäť. Škoda, že som nenatrafil na aplikáciu, ktorá by podobne ako Foursquare dokázala hodnotiť spoľahlivosť a kvalitu firiem a remeselníkov upozorňovala.

Dali sme si urobiť pred pár dňami sanitu do kúpeľne. S manželkou sme sa snažili vybrať pekný vzor a na taký sme natrafili v poľskom obchode Mercury Market. Áno, je lacný a o jeho kvalite je možné viesť reálne pochybnosti, ale povedali sme si, že kachličky ako kachličky. Rozdiel v kvalite som medzi nimi nevidel ani v BauMaxe ani Hornbachu. Tak sme ich nakúpili a odviezli na byt. „Čo ste čakali mladá pani? Keď ste nakúpili z lacného obchodu?“ reagoval robotník na otázku, prečo sú kachličky položené nakrivo. Kúpil som si vodováhu a tá bublinka v jej strede bola vzdialená od stredu tak ďaleko ako očakávania od tvrdej reality.  Nie som síce expert, ale logika mi káže, že aj lacnejšie kachličky je možné položiť rovno a pomerne rýchle.

Bol som nazlostený, pretože kúpeľňa by bola dodnes rozbombardovaná (čiastočne je v takom stave dodnes), ak by sme nenaliehali na ich šéfa a nevyhrážali sa znížením ceny. Problémom neboli kachličky, ale amaterizmus. Lenivosť, ktorá sa prejavovala fajčením každú polhodinu alebo takou maličkosťou, že kachličky nedokázali odrezať rovno (aj tie krivé však na steny používali a nedostatky zakrývali špárovaním). Možno mali len zlý deň alebo si len nevedia ceniť prácu, ktorú iní ľudia tak márne hľadajú, pomyslel som si.

Keď chodievam na východ a stretnem šikovného murára alebo odborníka vo svojom remesle nezamestnaného je mi pomerne smutno. Pomyslím si, prečo si nezaloží eseročku a nejde pracovať tam, kde je po jeho práci dopyt? Odpoveď? Murárov je veľa, reagujú.

Problém je však potrebné pootočiť: Áno je, ale je po nich aj obrovský dopyt, ľudia čakajú v poradovníku a nakoniec niektorí majstri odvedú „šupácku“ robotu. Pritom stačí byť poctivý a dať zákazníkovi ten zvláštny pocit, že odvádzate tú najlepšiu robotu a pracujete len pre neho. Ak bude zákazník spokojný, povie o majstrovi aj kamarátom a v čase facebookovania aj známym. Aj pomerne neznáma firma sa v realitnom boome v Košiciach alebo Bratislave zvezie na vlne pozitívnych referencií, ktoré je na trhu tak úmorne málo.

Mimochodom, kúpeľňa mala byť hotová do termínu, ale samozrejme robotníci sa flákali a tak im na naše naliehanie šéf nakázal, aby ostali pracovať aj cez víkend. Žiaľ, v ten víkend nám nepozdravili a uhýbali akémukoľvek rozhovoru. Asi boli urazení. No čo –profesionáli.

Cena je vec druhá. Nie je nutné byť na bratislavskom trhu za každú cenu najlacnejší. Podstatné však je, aby zákazník nemal pocit, že ho chcete odrbať. Môj známy sa na Facebooku posťažoval, že potreboval elektrikára. A viete koľko zaplatil? 18 eur! Ale bacha, len za cestu k zákazníkovi domov. Tak to hádam šiel z letiska a odviezol sa predraženým taxikárom. Príjazd plynára domov – 20 eur.

Pred pár rokmi som sa rozhodol s kamarátom odviesť zo Zochovej na Horský park (pre cezpoľných je to v Bratislave asi trojkilometrová trasa). Ponúkli sme stojacím taxikárom päť eur, ale ani jeden z troch taxíkov to však nezobral – vraj je to málo. Keď bola pred pár mesiacmi akcia Bažant na Mlynoch, taxikár si za sedemkilometrovú cestu do Petržalky vypýtal 10 eur. Ale nezabudol sa posťažovať na dane a politikov a všetko možné. Táto prirážka bola zrejme spôsobená troma pivami v mojej krvi, inak si to vysvetliť neviem.

Nechcem sa sťažovať, ale kvalita za rozumnú cenu na trhu stále chýba. Pritom nezamestnaných a šikovných ľudí je neúrekom. Koľko poznáte kvalitných reštaurácií, autoservisov alebo kaderníčok? Možno som náročný, ale ja ich poznám pomerne málo. Pritom nezdá sa mi, že by som náročný. Len hľadám na každom poste profesionála, ktorý urobí službu čo najlepšie.

Bol som s kamarátkou pred mesiacom na obede U Zlatého bažanta na Dunajskej v Bratislave. Po objednaní obeda u milej čašníčky, k nám doklusal barman Jakub. Mali sme si u neho objednať niečo na pitie. Problém nastal v tom, keď čašník priniesol sýtenú studenú minerálku, pričom kamarátka si objednala obyčajnú vodu. Úprimne som si nevšimol, kto urobil chybu, ale čašníkova reakcia ma prekvapila. „A čo teraz? Mám podľa vás tu minerálku vyliať?“ Naša snaha, aby sme konflikt urovnali, vyvrcholil prosbou, aby zavolal manažéra. Čašník Jakub nám po pár minútach odvrkol, že manažér na nás nemá čas.  Jakub sa nám navyše vyhrážal, že to musíme vypiť a zaplatiť. No fajn. Mal som chuť incident napísať na facebookovskú stránku podniku, ale evidentne nepríjemná obsluha je tam pomerne častá a manažér na podnety od ľudí z Facebooku nereaguje. Aj Jakub mohol mať len zlý deň, možno sa rozišiel s priateľkou, ale voči zákazníkom by sa mal správať slušne. A možno len nemá rád svoju prácu, ktorú by pritom bral každý druhý, ktorý sa prebúdza ráno a smeruje na najbližší úrad práce.

Záverom spomeniem autoservisy. Kým na východe si pneumatiky vymieňam za 15 eur, v Bratislave za 40 eur. Evidentne v čase prezúvania takto pendluje aj množstvo mojich známych. Cena mi však až tak nevadí, ak sa automechanici správajú ako slušní profesionáli. V Rači (neďaleko) Instrochemu tomu tak nebolo. Kým som čakal, automechanici prezúvali pneumatiky dvom chlapcom na staršom BMW zo Sniny (podľa SPŽ). Chlapci boli ticho a čakali kým celý proces skončí, poďakovali sa a ani nestihli nasadnúť do auta, automechanici sa začali nahlas posmievať, že k nim prišli z mesta „kde sa aj vrany otáčajú“. Už som do tohto autoservisu nikdy nezavítal.

Som však zákazníkom autoservisu na Galvaniho ulici v Bratislave, ktorý spravuje jeden automechanik v rokoch. Je príjemný a zatiaľ ma nikdy neoklamal. Vždy dodržal termíny, ceny, na ktorých sme sa dohodli nenavyšoval a nerobil fiktívnu prácu. Keď som k nemu prišiel vymieňať olej, poprosil som ho, aby sa mi pozrel aj na klinový remeň a niečo v motore. Keď mi auto odovzdával, povedal, že ho utiahol a auto skontroloval a ubezpečil, že je v top stave. Cenu za servis nenavýšil a poprial mi, aby sme sa už dlhšie nevideli (čo je u automechanika, ktorý žije z porúch, prekvapenie).

A teraz si odpovedzte, koľko poznáte takýchto automechanikov, ktorým dôverujete a nebojíte sa im nechať auto? Pritom stačí byť poctivým odborníkom a biznis sa rozbehne. Ľudia nie sú sprostí, vedia alebo neskôr zistia, že boli oklamaní a podvedení. Práve tento automechanik nielenže dodržal termíny, volal mi a reagoval na SMS správy, ale ponúkol mi aj akciu – len niekoľko dní predtým vyhodil na zľavový portál 50 percentnú zľavu na výmenu oleja, ktorú som si nevšimol. Nechcel na mne zarobiť, ale hlavne chcel budovať dobré meno a meno firmy, v ktorej je konateľom.

Nechcem moralizovať, ale existuje obrovské množstvo demotivovaných ľudí – či zamestnaných či nezamestnaných. A niekedy patrím medzi nich aj ja, ale stále som vďačný za každý deň, keď môžem vstať a ísť do práce. Cením si, že vôbec prácu mám. Pritom veľa ľudí si podľa mňa prácu neváži. Aspoň sa tak tvári. Plne chápem, že niektorí ľudia toho majú plné zuby. Vo štvrtok svokra odchádzala na východ vlakom a na železničnej stanici si chcela kúpiť bagetu. Okienko na predajni jej predavačka zatvorila pred nosom. Stihla len odvrknúť, že toho má dosť a končí. Bolo 8:46 ráno. Na druhej strane až s úctou som poďakoval predavačke z Billy vo Svidníku, keď vystúpila od pokladne a šla mi sama ukázať, kde nájdem strojčeky na holenie. Áno, obchod bol vtedy prázdny, ale to ľudské gesto ma dostalo. 

Na Slovensku vraj nie je práca. Niekedy sa však stačí postarať sám o seba, postaviť sa a robiť to, čo nás baví, alebo aspoň to, čo robíme, robiť poriadne. Zo začiatku možno za pár eur, ale kvalitnou robotou a zdokonaľovaním prídu odporúčania a väčšie zákazky. Len na takéto niečo nestačí zapnúť večer telku a pasívne nadávať na Fica alebo neexistujúcu opozíciu. Na trhu stále chýba kvalita a poctiví odborníci. O tých bude vždy záujem. Aspoň v Bratislave určite.

  • Tlačiť
  • 13

Jozef Tvardzík

Jozef Tvardzík
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 11143
  • Priemerná diskutovanosť: 13
  • RSS blogu

O blogu

Redaktor TRENDU a editor TREND.sk

Jozef Tvardzík

Jozef Tvardzík
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 11143
  • Priemerná diskutovanosť: 13
  • RSS blogu

O blogu

Redaktor TRENDU a editor TREND.sk

Kalendár sa načítava...

Moje odkazy