Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Jozef Ryník

Kríza vtedy a dnes

16.11.2008 | dodor

Podobnosť čisto náhodná?

  • Tlačiť
  • 14

Dnešné média sú plné článkov o príčinách súčasnej finančnej krízy. No len máloktoré noviny či časopisy sa venujú porovnaniu dnešnej krízy s veľkou hospodárskou krízou v 30. rokoch minulého storočia. Poučenie v minulosti nehľadajú a pritom by mohli.

Ekonómovia tvrdia, že všetky porovnávania by pokrivkávali, pretože dnes je svetová ekonomika oveľa viac globalizovaná ako to bolo pred 80 rokmi. Navyše upozorňujú, že súčasná kríza je zatiaľ len finančná a nie hospodárska. Hospodárskou krízou totiž ekonómovia nazývajú krízu až vtedy, ak ekonomika krajiny dva štvrťroky za sebou vykazuje negatívny rast. A ten sa zatiaľ v mnohých krajinách nekoná. Ekonomika sa síce spomaľuje, predpokladané rasty sa znižujú, ale hlboká recesia ešte nenastala. Čo nie je dnes, samozrejme môže nastať v budúcnosti. Finančná kríza teda môže prerásť do hospodárskej a vtedy budeme môcť porovnávať aj jej dopady. To už však bude neskoro. Ako dlho bude kríza trvať a aká hlboká bude, to si ešte málokto trúfa predpovedať. Jedno je vraj isté: bez čiastočnej recesie sa svet z tejto krízy nedostane. Jej prekonanie závisí od správania sa viacerých subjektov, ktoré fungujú na trhu. V prvom rade bude záležať na zákrokoch vlád jednotlivých štátov, na bankách, na firmách, ale aj na bežných ľuďoch.

Hrozí teda svetu podobná kríza ako v rokoch 1929-33? Viacerí ekonómovia tvrdia, že taká hlboká kríza nám nehrozí. Prečo? Dobre to vysvetľuje Martin Thomay v článku Veľká hospodárska kríza a slnečné škvrny: Mýtus o výkyvoch kapitalizmu. Upozorňuje, že ekonómovia rakúskej školy ako boli Ludwig von Mises, Friedrich August von Hayek či Murray N. Rothbard tvrdili už v 60-70. rokoch, že veľkú hospodársku krízu vyvolali štátne zásahy do ekonomiky a tie ju aj prehĺbili a predĺžili až na štyri roky. Tvrdili, že za krízou stojí, podobne ako dnes, zlá menová politika Fed-u, ktorá už počas dvadsiatych rokov minulého storočia zvyšovala množstvo peňazí v obehu, ktoré neboli kryté zlatom. Novoemitované peniaze smerovali na kapitálový trh, čo sa prejavilo v prudkom náraste cien akcií. Navyše dochádzalo k poklesu úrokovej miery. Peniaze teda boli vtedy lacné (podobne ako to bolo donedávna), keďže sa dali výhodne požičať. Vtedajší investori, ktorí mali lacné peniaze, neobchodovali na burze obozretne, ale riskovali. Investovali do neopodstatnených projektov (ako dnes do realít). Aj výrobné podniky dostávali zlé signály, že všetko je v poriadku a peňazí bude stále dosť. Preto expandovali výrobu. Lenže v roku 1929 Fed prestal do ekonomiky pumpovať nové peniaze. Investori sa zľakli, spanikárili a stiahli svoje peniaze z projektov. Nastal obrovský prepad newyorskej burzy, ceny akcií začali klesať, výroba sa spomalila a nezamestnanosť sa zvyšovala.

Kritici trhového hospodárstva a kapitalizmu boli na koni. Nastal čas na zásah štátu do ekonomiky. A tá na rozdiel od tých dnešných, ktoré nalievajú do ekonomiky ďalšie peniaze, zareagovala veľmi zle. V USA kvitol protekcionizmus, ktorý spustil Smoot-Hawleyho colný zákon a spôsobil ešte väčší útlm v medzinárodnom obchode. V roku 1933 prišiel prezident T. Roosevelt s programom New Deal, ktorý okrem iného znamenal zvýšenie zásahov štátu do ekonomiky. Tým sa zamedzilo rýchlemu prispôsobeniu sa trhov a presunu investícii do nových ziskových príležitostí. Kríza sa tak preniesla na celý kapitalistický svet a neúmerne sa predĺžila. Podstatné posolstvo rakúskych ekonómov je v tom, že tvrdia, že ak by štát do ekonomiky neadekvátne nezasahoval, trhy by sa spamätali oveľa skôr a kríza by netrvala dlhé štyri roky. Hlavnú vinu teda za krízu v 30. rokoch, ale aj za tú dnešnú nesie podľa nich štát. Ak by nedával hráčom na trhu nesprávne signály v podobe nízkych úrokových mier oni by sa nesprávali nezodpovedne.

A keby sme si chceli zašpekulovať, môžeme tvrdiť, že ak by kríza trvala kratšie, nedostali by sa možno v Nemecku k moci nacisti, nebolo by druhej svetovej vojny a po nej by nenastal hromadný príklon krajín k socializmu a k návratu zásahov štátu do ekonomiky. Možno si niektorí všimli, že extrémizmus kvitne, najmä keď je ekonomika v zlom stave a čím dlhšie bude v problémoch, tým viac pochodujúcich, nahnevaných, nezamestnaných a holohlavých chlapcov môžeme vidieť v uliciach.

Hlasuj za tento článok na vybrali.sme.sk

 

  • Tlačiť
  • 14

Jozef Ryník

Jozef Ryník
  • Počet článkov: 33
  • Priemerná čítanosť: 2324
  • Priemerná diskutovanosť: 3
  • RSS blogu

O blogu

Študoval som históriu aj ekonómiu. Bavia ma firemné príbehy, ale aj reportáže. Rád pozorujem a potom o tom píšem. Som redaktor časopisu Profit.

Jozef Ryník

Jozef Ryník
  • Počet článkov: 33
  • Priemerná čítanosť: 2324
  • Priemerná diskutovanosť: 3
  • RSS blogu

O blogu

Študoval som históriu aj ekonómiu. Bavia ma firemné príbehy, ale aj reportáže. Rád pozorujem a potom o tom píšem. Som redaktor časopisu Profit.

Kalendár sa načítava...