Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Jozef Rajtár

Bloček s daňou, alebo bez? Licencie musia dostať politici!

28.10.2013 | Jozef Rajtár

Nech sa snažia politici, ak chcú dostať od ľudí dane

  • Tlačiť
  • 21

Nie licencia pre firmy od politikov, ale naopak – licencia od platiteľov daní pre politikov. To je správny smer rozdávania kariet v krajine.

Zdá sa, že veľa ľudí akceptovalo pohľad na štát, ako im ho infikovali politici a korporatívne médiá, alebo skrátene povedané Gorila.

A to je pohľad, že človek žije pre štát. Preto počúvame zvláštne frázy typu, že optimalizácia daní je, citujem, „okrádanie“. Toto je úplne absurdné. Je to ako povedať, že keď do vášho obchodíku príde výpalník v koženej bunde, s čiernymi okuliarmi a pištoľou v ruke, je okrádanie, ak mu nedáte všetko čo chce.

Človek pracuje, podniká, tvorí a z toho má určitý výťažok, ktorý je jeho. Nie štátu. Jeho, jeho rodiny, s kýmkoľvek sa oňho podelí. Ale nie štátu.

Štát je tu na to, aby sme si niektoré veci uľahčili, nie skomplikovali. Dal možnosť väčšej diverzifikácie práce, schopnosť sústrediť väčšie prostriedky a tým pádom budovať náročnejšie projekty ako kmeň alebo obec.

Na niektoré rozsiahle projekty, kde by bolo náročné sa spájať (vytvárať príslušné štruktúry) nárazovo, je lepšie sa koordinovať systematicky - boj proti kriminalite, hmotné rezervy, budovanie komunikácií a väčších projektov.

Tieto príklady som nevybral náhodne. Presne tieto veci tvorili rozdiel medzi prvotnopospolnou spoločnosťou a prvými civilizáciami. Sýpky s obilým rozostavené po celej krajine zhromažďovali obilie v časoch hojnosti a rozdeľovali v časoch zlej úrody (Mezopotámia, Egypt). Tým pádom sa drasticky neznižovala populácia pri každej katastrofe, či neúrode. Pre ľudí to začal byť výhodnejší model fungovania ako vyjsť z jaskyne s kyjakom na chrbte a nevedieť, čo bude, či sa podarí niečo uloviť. Podmienkou však bola úrodná oblasť.

Cestné komunikácie skracovali čas cestovania a pomáhali vytvárať kompaktné územie, v rámci ktorého sa ľudia pohybovali.

Pri prvých civilizáciách sme videli aj prototyp dnešnej polície, súdov, požiarnikov, dozorcov nad statikou budov. Armády boli väčšinou dávané dokopy ad hoc – podľa potreby - ale bolo na to pripravené zázemie.

Opäť, výhodou polície a súdov bolo, že dávali pozor na zlodejov, vrahov, nebolo treba každý problém riešiť kmeňovými vojnami, lebo boli +/- dohodnuté nejaké spoločenské pravidlá.  Nefungovalo to dokonale, ale fungovalo to lepšie ako keď prvotnopospolný človek vyliezol z jaskyne a nevedel, kto ho ovalí kyjakom.  V organizovanejšej spoločnosti s dohodnutými pravidlami a inštitúciami, ktoré na nich dozerali, sa pravdepodobnosť náhodného násilia znížila. Tým pádom sa zdvihol priemerný vek dožitia, zlepšilo sa zdravie a výživa, veľkosť osobného majetku.

Súčasný systém však dal štátu neuveriteľnú moc, ktorá má veľmi ďaleko od jeho základných funkcií. Tí, ktorí štát riadia – finančné skupiny – ďalej systematicky posilňujú svoju moc nad spoločnosťou a argumentujú pritom legitimitou „demokratických rozhodnutí“. Stačí zamerať marketing na tých najľahšie ovplyvniteľnejších a títo „megašmejdi“ dostanú do rúk štátnu moc nad všetkými. Mystické náboženstvá Babylonu a Egypta v rukách kráľov a faraónov boli nahradené marketingovými trikmi v rukách politikov a ich mecenášov. Miera výšky daní a odvodov dosiahla v súčasnosti stav, aký bol v minulosti len počas vojen.

Je čas začať veci meniť  - zorganizovať štát inak – jednoduchšie, prehľadnejšie, s mechanizmami, ktoré dajú systematicky moc nad sebou samým jednotlivým ľuďom.

Štát a jeho úradníci sa musia o priazeň ľudí uchádzať omnoho viac a efektívnejšie ako doteraz.

Principiálnym problémom, prečo voliči dávajú svoj hlas tak ľahkovážne je, že voličský hlas nemá priame finančné vyjadrenie. Naopak, politik im môže sľúbiť zabezpečiť peniaze niekoho iného (prezentované ako „štátne alebo bruselské prostriedky“). Dôsledky zlého hospodárenia a kradnutia volič vníma iba nepriamo: „Veď mne nikto nič neukradol, to len zmizlo niečo erárne. Ale štát je veľký a stále je tam toho dosť, keď majú čo kradnúť, tak čo“, počúvame.

Úplne iné by to bolo, ak by zlým rozhodnutím pocítil človek naopak priamu finančnú stratu, resp. úsporu v opačnom prípade.

Preto je potrebné dať mu do rúk priamu páku na politika, nech rozhodne, koľko mu za jeho výkon prináleži prerozdeľovať.

Ak by bol zákonný stav reprezentovaný napríklad otázkou „Dáme to s daňou 10 alebo 20%?“, politici by sa museli inak oháňať, aby niekto odpovedal „20%, prosím, ja si myslím, že tam hore vedia moje peniaze spravovať lepšie ako ja!

Som presvedčený o tom, že by nastala „mierna diskrepancia v konzistencii“ medzi predošlým hlasovaním vo voľbách a volením medzi dvoma sadzbami dane z pridanej hodnoty. Zistili by sme, že zrazu sa ľudia správajú odlišne – svoje peniaze už tak ľahko na prehajdákanie nedávajú.

Čím to je? Jedine tým, že takto by názorne videli, že tie peniaze sú skutočne ich – oni ich zarobili, nie politickí prerozdeľovači – a podľa toho sa k nim aj správajú. Je rozdiel, či za ne kúpim deťom jesť, alebo skončia cez mýtny tender vo vrecku miliardára, ktorý si ich vzápätí pošle do Monaka a kúpi si za ne väčšiu jachtu a vilu. Politikovi sa za tie peniaze ujdú nejaké tie hodinky za milión, sídlo v Napoleonovi, nehovoriac už o peniazoch pozašívaných kde kade mimo Slovenska. Časť peňazí je použitá na ďalšie korumpovanie a tak sa organizovaná zločinecká činnosť rozširuje s väčším prísunom prostriedkov z daní.

Väčšou finančnou mocou v rukách voliča by sme mohli postupne osekávať štátne plytvanie a nútiť štát plniť si svoje základné povinnosti dobre a nestrkať sa (zo zištných dôvodov) do vecí, kde nemá čo hľadať. Gorila by sa scvrkla na malú opičku.

Zatiaľ vieme s istotou, či skôr s „istotami“, povedať jedno: Kto platí dane, podporuje do značnej miery organizovaný zločin.


Autor je zakladajúcim členom SaS

Ak vás článok zaujal, čítajte aj: Som vám sympatický? Nechajte ma pilotovať lietadlo!

Môj posledný článok na eTrende: Je Robert Fico skrytý anarchokapitalista?

 

  • Tlačiť
  • 21

Jozef Rajtár

Jozef Rajtár
  • Počet článkov: 131
  • Priemerná čítanosť: 5618
  • Priemerná diskutovanosť: 23
  • RSS blogu

O blogu

Poslanec NRSR. Tímlíder strany Sloboda a Solidarita (SaS) pre štíhly štát.
Rád cestujem, čítam knihy a zaujímam sa o spoločenský život. Myslím, že ekonomické témy je treba podávať jednoduchším spôsobom, aby ich ľudia lepšie chápali.

Jozef Rajtár

Jozef Rajtár
  • Počet článkov: 131
  • Priemerná čítanosť: 5618
  • Priemerná diskutovanosť: 23
  • RSS blogu

O blogu

Poslanec NRSR. Tímlíder strany Sloboda a Solidarita (SaS) pre štíhly štát.
Rád cestujem, čítam knihy a zaujímam sa o spoločenský život. Myslím, že ekonomické témy je treba podávať jednoduchším spôsobom, aby ich ľudia lepšie chápali.

Kalendár sa načítava...