Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Jozef Hvorecký

Slovenské top univerzity: Policajná akadémia, VŠMU, VŠVU a Svätá Alžbeta

02.03.2016 | Jozef Hvorecký

Posadnutosť výpočtami ruinuje vysokoškolský systém

  • Tlačiť
  • 1

Ktorá slovenská vysoká škola je najlepšia? Ak tipujete UK alebo STU, veľmi mýlite. STU sa umiestnila v rebríčku plnenia kritérií stanovených Akreditačnou komisiou (KZU 1 až KZU 3) na ôsmom mieste z dvadsiatich dvoch, Univerzita Komenského dvanástym miestom otvára dolnú polovicu hodnotených VŠ.

Keby sa členovia Akreditačnej komisie zamysleli nad vlastnou záverečnou správou, ich presvedčenie, že spoznali kvalitu našich vysokých škôl, by trochu povädlo. Nasledujúca tabuľka ukazuje poradie 22 škôl, ktoré už prešli akreditáciou. Zoradené sú podľa priemerného plnenia kritérií KZU 1, KZU 2 a KZU 3. Iba štyri školy splnili všetky tri na 100%: Akadémia policajného zboru, Vysoká škola múzických umení, Vysoká škola výtvarných umení a Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety. Vedú s náskokom viac ako 10% pred Žilinskou univerzitou, piatou v poradí.

Poradie Škola Plnenie
1 VŠMU 100
1 VŠZaSP 100
1 APZ 100
1 VŠVU 100
5 ŽU 89,4
6 TUKE 88,3
7 SPU 87,0
8 STU 86,7
9 UPJŠ 84,4
10 TTU 84,2
11 UVLF 83,3
12 UK 81,9
13 EU 80,9
14 AU 77,8
15 TUZVO 76,7
16 UKF 74,4
17 UCM 73,3
18 PU 71,2
19 UMB 68,8
20 VŠM 66,7
21 KU 64,5
22 TnUAD 61,5

Prečo vychádzajú také zvláštne výsledky?

  1. Čím má škola menej hodnotených oblastí výskumu, tým má splnenie kritérií KZU 1 až 3 výraznejší vplyv na jej umiestnenie. Vo víťaznej štvorici má VŠVU „až“ tri oblasti výskumu, ostatné jednu alebo dve.
  2. Rovnako platí, že čím má škola menej oblastí výskumu, tým má negatívny výsledok radikálnejší vplyv na jej umiestnenie smerom nadol. VŠM, na ktorej pôsobím, neuspela v kritériu KZU 2 - výstupy doktorandov. Jediné doktorandské štúdium sme otvorili na jeseň 2010. Behom roka 2013 skončili prví dvaja doktorandi. Publikovali síce lepšie práce ako C+ - ale až v roku 2014. Pracovná skupina má zakázané takéto práce započítať. Keby mohla, škola by poskočila z dvadsiateho miesta na prvé. To by som osobne považoval za ešte bláznivejší výsledok.
  3. Keď si odmyslíme prvé štyri miesta, zistíme, že ani jednej škole nevyšiel priemer medzi 90 až 99 percentami, zato deväť z nich sa ich nachádza medzi 80 až 90 percentami. Dá sa konštatovať, že ani jedna škola nedosahuje vynikajúce výsledky, ale kvalita tých lepších je pomerne vyrovnaná. V tomto intervale „vidiek“ dopadol lepšie ako „Bratislava“.

Akreditačná komisia síce tvrdí, že jej cieľom nie vytvárať rebríčky, ale keďže operuje s číslami, nemôže zabrániť tomu, aby niekto iný z nich rebríček nezostavil. Ja som ho spravil – a nevychádzam z údivu.

Niekomu sa môže zdať, že som rôzne kritériá spojil príliš „divoko“ a celý evaluačný proces som tým znehodnotil. Václav Klaus by poznamenal, že ide o „hluboké nedorozumění“. Výpočet som vykonal až potom, keď akreditačná komisia pomiešala na univerzitách výsledky z chémie, sociológie, pedagogiky, medicíny, histórie, informatiky s desiatkami ďalších odborov, resp. na technikách architektúru so strojníctvom, potravinárskou chémiou, materiálovým inžinierstvom a ostatnými. Nakoniec všetkých hodila do jedného vreca. Mnou vypočítaný priemer nemohol narobiť v dátach väčšiu škodu ako tá, ktorá v nich už bola.

Ako vidieť, výsledky komplexnej akreditácie nedávajú dostatočne presný obraz o situácii na hodnotených vysokých školách. Poradie na prvých miestach je absurdné, otázniky visia aj nad ostatnými hodnoteniami. Závery, ktoré minister Draxler plánuje robiť na základe komplexnej akreditácie, nie sú vierohodne podložené. Osobne by som sa o ne pri žiadnom rozhodnutí neopieral. Asi by to nemal robiť ani on.

  • Tlačiť
  • 1

Tagy Akreditácie, Financovanie vysokých škôl, Kvalita vysokoškolského systému, Metodika hodnotenia VŠ, Prevencia vzájomnej deštrukcie vysokých škôl, Reforma vzdelávania

Jozef Hvorecký

Jozef Hvorecký
  • Počet článkov: 114
  • Priemerná čítanosť: 2447
  • Priemerná diskutovanosť: 10
  • RSS blogu

O blogu

Vysokoškolský pedagóg špecializujúci sa na znalostný manažment, e-learning, na používanie výpočtovej techniky vo vzdelávaní a na manažment vysokých škôl. Svoje názory na anti-manažment vysokých škôl zhrnul v knihe Testament vedca (Premedia, 2015).



Honorary Lecturer of the University of Liverpool



Návod, ako zábavnejšie učiť fyziku, matematiku a slovenčinu nájdete v poloučebnici Meňavce: Veľký tresk (Raabe, 2018). Každý zvedavec vo veku 10 - 110 rokov v nej niečo zaujímavé nájde.















Člen iniciatívy Za živé univerzity

Jozef Hvorecký

Jozef Hvorecký
  • Počet článkov: 114
  • Priemerná čítanosť: 2447
  • Priemerná diskutovanosť: 10
  • RSS blogu

O blogu

Vysokoškolský pedagóg špecializujúci sa na znalostný manažment, e-learning, na používanie výpočtovej techniky vo vzdelávaní a na manažment vysokých škôl. Svoje názory na anti-manažment vysokých škôl zhrnul v knihe Testament vedca (Premedia, 2015).



Honorary Lecturer of the University of Liverpool



Návod, ako zábavnejšie učiť fyziku, matematiku a slovenčinu nájdete v poloučebnici Meňavce: Veľký tresk (Raabe, 2018). Každý zvedavec vo veku 10 - 110 rokov v nej niečo zaujímavé nájde.















Člen iniciatívy Za živé univerzity

Kalendár sa načítava...