Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Jozef Hvorecký

Nevieme prečo, ale sme proti

13.07.2017 | Jozef Hvorecký

AIDS (Agramaticko-Inkompetenčný Domýšľavostný Syndróm) už postihol aj Akreditačnú komisiu

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 6

Je pomerne veľa jedincov, ktorých mentálne nastavenie vychádza z predstavy, že im stačí vysloviť polovicu myšlienky bez argumentov a kontextu. Sú presvedčení, že každý ihneď pochopí, čo vlastne chceli povedať, hoci povedali či napísali niečo iné. Slovensky sa to nazýva „domýšľavosť“. Pokiaľ tento spôsob vyjadrovania postihne jedincov na pozíciách, v ktorých rozhodujú o osudoch osôb a inštitúcií, môžeme ho diagnostikovať ako Agramaticko-Inkompetenčný Domýšľavostný Syndróm, známy ako „AIDS“. Ochorenie je nákazlivé a pravdepodobne postihlo aj Akreditačnú komisiu. Vyprodukovala totiž dokument, ktorý už pri prvom čítaní vyvoláva podozrenie na symptómy tejto pliagy.

Ale poďme po poriadku.

Dokument, o ktorom píšem, sa nazýva Zásadné pripomienky Akreditačnej komisie, poradného orgánu vlády SR k dokumentom: Novela zákona 131/2002 o vysokých školách, Zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, dokument „Učiace sa Slovensko“. Už samotný názov naznačuje diagnózu: Zdôrazňuje dôležitosť autora („poradný orgán vlády“), ktorého pripomienky teda ani nemôžu byť iné ako „zásadné“.

Je otázne, prečo tento nepochybne dôležitý orgán čakal na stanoviská ostatných akademických zastúpení, prečo sa na ne odvoláva – a nepridal vlastné argumenty. Píše, že „AK vníma svoj diel spoluzodpovednosti za kvalitu, stav a smerovanie vzdelávania a tvorivej práce VŠ. ... AK si je vedomá, že mechanizmy akreditácie a hodnotenia tvorivej činnosti vysokých škôl treba zmeniť“, ale neuvádza, ani v čom v minulosti pochybila a čo treba v týchto mechanizmoch zmeniť. To by bolo potrebné už aj preto, lebo nasledujúce komplexné akreditácie budú pokrývať roky 2014-2019, t. j., sme už v polovici hodnoteného obdobia. Ak sa budú meniť mechanizmy, mali by sme už dnes tušiť ktoré, v čom a prečo.

Namiesto toho sa dozvedáme, že „Po novom cykle komplexných akreditácií a aktivitách AK je predpoklad, že ENQA akceptuje AK ako riadneho člena podstatne skôr.“ Z toho vyplývajú dve konštatovania:

  1. Tí, čo sa tešili, že ďalšie kolo komplexných akreditácií už nebude, aspoň konečne vedia, na čom sú.
  2. Pri doterajšom tempe komplexných akreditácií je jasné, že nasledujúce hodnotenia skončia najskôr v roku 2021. Pri troche šťastia a usilovnosti si na vstup do ENQA počkáme do roku 2023. To je síce menej ako na diaľnicu do Košíc, lenže kritizovaný zákon navrhuje zmeny od 1. januára 2018. Jeho znenie je v súlade so štandardmi ESG 2015, takže – ak sa v parlamente odhlasuje – vychádza mi prijatie zhruba na rok 2020.

Skutočným dôkazom prepuknutia AIDS sú však prílohy. Milovníkom nezrozumiteľných textov ich odporúčam ako mimoriadnu lahôdku. Príloha 1 sa nazýva „Otázky a problémy, ktoré treba analyzovať skôr, než sa vytvorí nová legislatíva“. Bod 5 napríklad znie: Ľudské zdroje. Zvýšiť význam vedeckej hodnosti „DrSc.“ pri obsadzovaní miest profesorov a ich ohodnotení. Zjednodušiť prijímanie vedcov zo zahraničia. Obsadzovanie miest učiteľov VŠ odborníkmi z praxe – je relevantné všeobecne, či len na profesijne orientovaných VŠ? Ak je existencia titulu DrSc. problematická (ako vyplýva z názvu prílohy) prečo namiesto otázky o jeho zmysluplnosti požaduje AK zvýšiť jeho význam? AIDS ako z učebnice.

V tej istej prílohe sa v bode 12 píše: Odporúčania ENQA: Čo je nevyhnutné a čo je možné prevziať v praxi? Čo spôsobilo, že AK nie je v súčasnosti riadnym členom ENQA? V prvej etape naša reforma VŠ a procesy akreditácie boli akceptované v medzinárodných organizáciách (vrátane OECD - program Institutional Management Higher Education, 2003). Pýtam sa: Nepatrí povinnosť odpovedať na tieto otázky do kompetencie AK? Čo vlastne robí, keď materiály medzinárodných inštitúcií, ktoré sa zaoberajú riadením kvality vysokých škôl – ako sa zdá – nielenže neanalyzuje, ale podľa všetkého ani nečíta?

Zlatým klincom je prvá veta Prílohy 2: „AK sa rezolútne ohradzuje voči tvrdeniam, že na nízkej kvalite VŠ má svoj podiel aj jej doterajšia činnosť.“ Takže „rezolútne“ popiera to, čo priznala v hlavnom dokumente.

Milovníci AIDS, prečítajte si všetko od začiatku do konca. Nič lepšie sa momentálne na internete nenachádza.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 6

Jozef Hvorecký

Jozef Hvorecký
  • Počet článkov: 91
  • Priemerná čítanosť: 2555
  • Priemerná diskutovanosť: 10
  • RSS blogu

O blogu

Vysokoškolský pedagóg špecializujúci sa na znalostný manažment, e-learning, na používanie výpočtovej techniky vo vzdelávaní a na manažment vysokých škôl. Svoje názory na anti-manažment vysokých škôl zhrnul v knihe Testament vedca (Premedia, 2015).
Profesor Vysokej školy manažmentu v Trenčíne (campus Bratislava)



Honorary Lecturer of the University of Liverpool



Člen iniciatívy Za živé univerzity

Jozef Hvorecký

Jozef Hvorecký
  • Počet článkov: 91
  • Priemerná čítanosť: 2555
  • Priemerná diskutovanosť: 10
  • RSS blogu

O blogu

Vysokoškolský pedagóg špecializujúci sa na znalostný manažment, e-learning, na používanie výpočtovej techniky vo vzdelávaní a na manažment vysokých škôl. Svoje názory na anti-manažment vysokých škôl zhrnul v knihe Testament vedca (Premedia, 2015).
Profesor Vysokej školy manažmentu v Trenčíne (campus Bratislava)



Honorary Lecturer of the University of Liverpool



Člen iniciatívy Za živé univerzity

Kalendár sa načítava...