Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Kvalita bez etiky a vzťahu k študentom?

15.03.2019 | Jozef Hvorecký

Diskusia (18 reakcií)

17.03.2019 | LOs

Suhlasim, osobne som z Redhammerovych vystupeni po zvoleni za sefa novej agentury nielen skepticky, ale sklamany. A zo zlozenia agentury este viac...
Lenze etika, jej principy a hodnoty “utekaju” celospolocensky a celoplosne, zial, scientometria, na ktoru sa chce primarne “spoliehat” pri kvalite akademicka obec je bez etiky iba umelym nafukovacim panakom.

17.03.2019 | Jozef Hvorecký

Okrem etiky (ktorej som venoval zopár minulých blogov) je v hre aj vzťah učiteľ-študent, resp. vzťah starších učiteľov voči mladším. Hovoríme síce vzletne o akademickej obci, ale neexistuje v nej vzťah rovný s rovným. Toľko nadutosti voči okoliu, na ktorú stačí mať na Slovensku o jeden titul navyše, sa len tak vo svete nevidí.
Mňa ešte kedysi moji učitelia oslovovali "pán kolega" (a to bol socializmus!). Koľkí učitelia dnes používajú toto oslovenie?
Ja si so svojimi Liverpoolskymi študentmi tykám. A vôbec mi to nepripadá zvláštne.

18.03.2019 | Roman Kanala

V angličtine je vykanie a tykanie ťažšie rozlíšiteľné. Asi sa nechávate oslovovať krstným menom.

Ja to rezervujem len študentom vyšších ročníkov alebo absolventom, asistentom, doktorantom. Nikdy nie s prvákmi, lebo to kazí disciplínu. Hlavne ak polovicu prvákov budem musieť vyhodiť.

18.03.2019 | Jozef Hvorecký

Je to tak, ako hovoríte. Používam krstné meno. Študentov mám hlavne na magisterskom štúdiu, kde to už v pohode funguje.

18.03.2019 | martin33

Oslovenie studentov "pan kolega" sa bezne pouzivalo v 1. polovici 90. rokov na katedre mikroelektroniky FEI STU. Vtedy tam ucil aj Robert Redhammer.

18.03.2019 | Jozef Hvorecký

Je dobré to počuť, aj keď oslovenie je iba vonkajším prejavom.
Poznám však veľa pracovísk, kde mladí kolegovia sú iba "nosičmi vody". Musia vykonávať najšpinavšie práve a za "odmenu" musia do hlavičiek svojich článkov pridávať cudzie mená - dokonca aj ľudí, o ktorých ani netušili, že existujú.
Ak hovorím o etike a vzťahu k študentom, myslím práve toto.

19.03.2019 | martin33

To je problem sucasnej vedy ako "institualizovanej" zalezitosti. Clovek prakticky nemoze "robit vedu" mimo etablovanych institucii, lebo "system" takychto ludi nepusti medzi seba.

19.03.2019 | Brano L.

Viete ako sa hovorí. Psy štekajú a karavána ide ďalej.
Vôbec ma neprekvapuje, že nová akreditačka nie je zmenou k lepšiemu a ani väčšina akademického prostredia žiadne reálne zmeny nechce.
Systém je nereformovateľný. To je realita. Na to musí byť vôľa aj politická, aj spoločenská. Aj v akademickej sfére. A zatiaľ to nevidím...

19.03.2019 | Jozef Hvorecký

Aj ja si myslím, že jedine systémová zmena niečo dokáže. V kútiku srdca som dúfal, že princíp "nová metla dobre metie" sa preto prejaví. Teraz sa mi zdá, že skôr nie.
Mohli ste to postrehnúť v blogu z mojej vety o rozdiele medzi zlepšením marketingu a zlepšením kvality. Koniec koncov práve rektori verejných VŠ sa najsilnejšie postavili proti Učiacemu sa Slovensku.

19.03.2019 | peter fodrek

Lepšia STU ako niekto iný

podľa najstaršieho a anjeprestížnejšieho tzv. šanghajského rebríčka v IT

Academic Ranking of World Universities in Computer Science - 2012
101-150 Slovak University of Technology in Bratislava

z CZE,PO_ UKR, HUN v TOP200 nikto
z AUT 2 ks
101-150 Vienna University of Technology
a
151-200 University of Vienna

http://www.shanghai...

Áno do roku 2011 bol v IT rebríček len TOP100, potom TOP200, lebo IT bolo najdôležitejšie.

Potom sa vypadlo z TOP200 a od roku 2(17 je TOP500 v IT


ShanghaiRanking's Global Ranking of Academic Subjects 2017 - Computer Science & Engineering
301-400 Slovak University of Technology in Bratislava

Tam nás už česi dohnali
301-400 Charles University in Prague
401-500 Czech Technical University in Prague

http://www.shanghai...

a v roku 2018 sme vypadli aj y TO500

151-200 Czech Technical University in Prague
301-400 Charles University in Prague
401-500 Brno University of Technology
http://www.shanghai...

Trend, kam ide výkladná skriňa nášho školstva je jasný alebo viac než jasný...

19.03.2019 | Jozef Hvorecký

Pozrel som si šanghajský rebríček - a máte pravdu v roku 2012 je naozaj STU na 101.-150. mieste. (Aj to iba v ENG t. j. Engineering.)
Nikdy predtým ani nikdy potom sa v prvej päťstovke neuvádza. To znie tak neuveriteľne, že to bude najskôr chyba metodiky. Nezdá sa byť reálne, aby akákoľvek škola v jednom roku vyskočila a hneď na to zmizla. Čo by sa muselo stať v roku 2012, aby to bola pravda?

20.03.2019 | peter fodrek

ENG sú všetky technické vedy, toto bolo konkrétne Informttike (anglicky computer science)
a tam máme celkom slušných stredoškolákov, aj keď je tam, v posledných rokoch, dosť neslovákov/migrantov a ich potomkov
1.China
2.Russia
3.United States of America
4.Poland
5.Republic of Korea
6.Romania
7.Bulgaria
8.Slovakia
9.Iran
10.Japan
11.Taiwan
12.Belarus
13.Thailand
14.Germany
15. Czech Republic
..
38. Czechoslovakia
http://stats.ioinfo...

a tí migranti

Slovakia

2015
Eduard Batmendijn
Bui Truc Lam

2013
Eduard Batmendijn
Jakub Šafin
http://stats.ioinfo...


Peter Ralbovsky

2017 Slovakia
2016 Slovakia
2015 Austria
2014 Austria
2013 Austria (lebo sa nedostal do Slovenskej repre bol 5. na kvbalifikácii a 1. štát môže mať len 4 ks a v AUT kvalifikácii boli druhý, ľx potom bol 4. v SVK a ľx ľ. v AUT kvalifikácii)
http://stats.ioinfo...

20.03.2019 | Jozef Hvorecký

Áno, výsledky stredoškolákov sledujem a som na ne hrdý. Veď som v osemdesiatych rokov bol jedným z tých, ktorí zakladali Olympiádu z programovania. Celkovo sme v informatike silní, čo dosvedčuje aj počet firiem, ktoré majú u nás pobočky medzinárodného významu.
Moja výhrada k hodnoteniu v r. 2012 sa týka toho, že:
a) Jeden technický odbor nedokáže získať pre svoju vysokú školu také vysoké skóre, aby ju celú posunul z neviditeľnosti na hranicu prvej svetovej stovky.
b) Ak by sa to aj podarilo, ako by musel v nasledujúcich rokoch upadnúť, aby sa škola opäť ocitla v neviditeľnosti?
Preto výsledok 101.-150. miesto v r. 2012 považujem za chybu - buď v metodike alebo v dátach. To mi nebráni považovať "fiitku" v mojom osobnom rebríčku za najlepšiu fakultu STU.

21.03.2019 | peter fodrek

Ja som FEI-kár.

Je tam jedna vec, ktorá to vysvetľuje
Volá sa Kua- Koeficient uplatniteľnosti absolventov. To je jeden z koeficientov, ktorým sa násobí základná dotácia na študenta. Rok alebo dva pred tým sa zaviedol, a odbor, ktorý mal 100% absolventov zamestnaných v odbore do 7 mesiacov ho mal 1,5. On kompemzoval Keno - Koeficient ekonomickej náročnosti odboru, ktorý je mimo realitu pre IKT, je na úrovni 1/10 potreby. A vďaka tomu sa až tak veľmi nedotovalo technické vybavenie ma pedagogiku z peňazí na výskum. A teda sa zlepšilo vybavenie výskumných laboratórií.

Potom však boli protesty humanitných VŠ a Kua sa znížila na max. 1,05 a teda dramaticky chýbajú peniaze a laboratóriá sa rušia. Keď mi zrušili labáky v rokoch 2013 a 2017 odišiel som z FEI-ky.

21.03.2019 | Jozef Hvorecký

Mám pocit, že KUA je domáce kritérium, nie šanghajské, takže nemôže mať na medzinárodné rebríčky.
Priznám sa, pracoval som na súkromnej VŠ. Tie nedostávajú žiadne peniaze od štátu, takže mi ani vo sne nenapadlo sledovať nekonečné hádky o peniaze delené zo štátneho rozpočtu.
Alebo bolo KUA šanghajské kritérium?

21.03.2019 | peter fodrek

KUA je narodné kritérium., ale to, čo STU dostalo do výveru

1. Najlepšia univerzita v IT zo štátu, ktorý mal v tom roku významný podiel na svetovej publikačnej činnosti v IT. (štát min. 5%) . Bez zvýšeného KUA pte IT odbory by IT fakulty v SR nemali dosť publikácií.

a body získsla STU za dve položky
1.Počet publikácíi - Tam bola STU 198. z 200. v celkovom poradí.
2. Percentuálny podiel publikácií v TOP 20% časopisoch na celkovej piblikačnej činnosti. Tam bola STU v roku 2012 12. najlepšia z TOP200 v celjovom poradí.- A to bez peňazí- teda s nižšim KUA nejde

V dvoch kritériách sme boli nuloví
1. Pocet držiteľov Turingovej ceny medzi absolventmi univetzity


2. Pocet držiteľov Turingovej ceny medzi pedagógmi univetzity- a to je o peniazocj


A pitom je tam užlen vysoká citovanosť

http://www.shanghai...

Ono sa s percentuálnymi váhami kritéríí občas zašachuje..

25.03.2019 | Róbert Kysel

Proti koeficientu ekonomickej náročnosti neprotestovali humanitne odbory ako celok, ale oba jeden odbor - právo. A právnické fakulty, najma ta z najvacsej a najstarsej univerzity, si presadili zmenu na úkor vsetkych ostatnych odborov. Inymi slovami, ministerstvo školstva touto zmenou navonok dalo signál,že nasa spolocnost potrebuje viac pravnikov. Lekari, ITckari či technici až tak potrebni nie su...

25.03.2019 | Jozef Hvorecký

Pán Kysel, aj z Vášho príspevku a z príspevku pána Fodreka vidieť, ako malá zmena parametrov môže ovplyvniť osud vysokej školy. A teraz si uvedomte, že súkromné VŠ sú od takmer všetkých zdrojov financovania, ktoré rozpočet vyčleňuje na vysokoškolské vzdelávanie odrezané. Na rozdiel nielen Česka, ale aj väčšiny krajín sveta. Nejde im pritom o peniaze na vzdelávanie, ale na vedu a výskum.
Viac som o tom písal už dávno: https://blog.etrend...
Nič sa odvtedy nezmenilo.

Jozef Hvorecký

Jozef Hvorecký
  • Počet článkov: 116
  • Priemerná čítanosť: 2415
  • Priemerná diskutovanosť: 10
  • RSS blogu

O blogu

Vysokoškolský pedagóg špecializujúci sa na znalostný manažment, e-learning, na používanie výpočtovej techniky vo vzdelávaní a na manažment vysokých škôl. Svoje názory na anti-manažment vysokých škôl zhrnul v knihe Testament vedca (Premedia, 2015).



Honorary Lecturer of the University of Liverpool



Návod, ako zábavnejšie učiť fyziku, matematiku a slovenčinu nájdete v poloučebnici Meňavce: Veľký tresk (Raabe, 2018). Každý zvedavec vo veku 10 - 110 rokov v nej niečo zaujímavé nájde.















Člen iniciatívy Za živé univerzity