Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Kto akredituje a kto platí

09.11.2019 | Jozef Hvorecký

Diskusia (16 reakcií)

09.11.2019 | Darija

Súhlasím, bez jednoznačnej koncepcie slovenské školstvo prešlapuje na mieste a zaznamenáva spiatočnícky trend. Bez urážky, tú koncepciu nenavrhujete ani Vy. Je jednoduché popísať existujúci stav a tiež predikovať dôsledky, nakoľko sú už zjavné. Samozrejme, ak sa bavíme len o akreditačnej agentúre, komisii alebo akokoľvek túto zbytočnosť nazveme, nemôžeme opomenúť fakt, že bez dôkladnej analýzy dát, ich dedukcie a výstupov do jednotlivých čiastkových projektov, ktoré budú predpokladom pre ucelenú koncepciu reformy školstva, sa ďalej nepohneme.

V inovatívnych krajinách si na podobné, ale aj menej závažné témy, avšak s celospoločenskými dosahmi, vlády najímajú dátových expertov, ktorí dočasne fungujú na univerzitách a do svojich analytických teamov si prizývajú miestne “mozgy”. Ich výsledné projekty majú odporúčací charakter a majú veľkú váhu pre konečné rozhodnutie governmentu.

Na Slovensku stačí pri MŠ zriadiť komisiu alebo agentúru. Daľší paškvil k početnému množstvu ostatných.

10.11.2019 | Jozef Hvorecký

Súhlasím - beriem to presne tak, ako Vy. Toto nie je návrh riešenia, len upozornenie na skutočnosť, na ktorú nikto pri zriaďovaní SAAVŠ nemyslel.
Lenže tých pozabudnutí je nejako priveľa. Spomeniem oblasť celoživotného vzdelávania. Predvčerom som sa dozvedel, že ďalšia univerzita chce zrušiť externé štúdium. (Už to spravili viaceré.) Po počiatočnom boome, keď si po transformácii ekonomiky muselo veľa ľudí zmeniť kvalifikáciu, dnes tak študujú predovšetkým tí, ktorí v danej oblasti pracujú a chcú si doplniť a systematizovať poznatky. Pre pedagóga je radosť ich učiť, lebo sa s nimi dá odborne diskutovať a učiteľ sa zároveň dozvie novinky z praxe. Ale práve preto, že ich je menej, pre vedenie školy štúdium prestáva byť štúdium finančne zaujímavým.

10.11.2019 | Roman Kanala

Na Švajčiarsku po švajčiarsky je Weiterbildung - Formation continue - Continuing education dôležité. Firmy a administrácie platia svojim zamestnancom kurzy. Alebo si ich zaplatia sami a potom im ich po predložení diplomu zamestnávateľ preplatí alebo nepreplatí.

Niektorí zamestnávatelia prijímajú len takých zamestnancov, ktorí sú na 100% operatívni od prvej hodiny na pracovisku. To znamená, že dovzdelanie im zaplatil niekto iný. Preto sa snažia perspektívnych zamestnancov pripútať zmluvne alebo vyšším platom, aby sa nestalo, že po absolvovaní pár kurzov odídu ku konkurencii.

http://www.swissuni.ch

11.11.2019 | Brano L.

A čo bráni ministerstvu pripraviť celý proces, ktorým by zaviedli rozumné regulovanie VŠ zo strany štátu?
No asi to, že na ministerstve nie sú žiadny vizionári. A ministri asi tiež nie, oni sú radi, že sa stali ministrami a získali tú správnu dôležitosť.
Možno by sme slovo vízia a vizionár mohli vyškrtnúť z slovníka slovenského jazyka :D
To by bolo asi najlepšie riešenie...

11.11.2019 | Brano L.

"žiadni vizionári". Pardón.

11.11.2019 | Jozef Hvorecký

Bojím sa, že vízia je naozaj zriedkavé slovo. Ale mali ju napríklad autori Učiaceho sa Slovenska.
A mali by ju mať aj ďalší. Práve preto zdôrazňujem potrebu koordinácie zo strany štátu. Ale naozaj KOORDINÁCIE, nie náhodných krokov, ktoré beztak nasledujúci minister odvrhne.

11.11.2019 | Vauban

"cieľom zriadenia akreditačnej agentúry" bolo hlavne zriadenie agentury...lebo ved sme permanentne iba jednu novu verejnu instituciu vzdialeni od utopie

realne riesenie problemu by vyzeralo uplne inak a samozrejme hned v uvode sa aj jedno rychle a najefektivnejsie spomina - trhovy mechanizmus

druhe riesenie je razantne zvysenie narokov na akreditaciu, opat nic zlozite, staci minimalizovat financovanie na ziaka a ponechat len vystupy v renomovanych casopisoch, to je cele...ziadne ucebnice, nic...najhodnotnejsie "slovenske" ucebnice ake som drzal v rukach boli obycajne preklady nemeckych/anglickych ucebnic....nic viac netreba

11.11.2019 | hulo11

Trhový mechanizmus napadol aj mňa, ale zjavne nefunguje. Inak by sa študenti hlásili na študijné odbory, ktoré majú uplatnenie. Študovať 5 rokov sociálnu prácu a potom ísť robiť predavačku v supermarkete predsa nedáva zmysel.

11.11.2019 | Jozef Hvorecký

Ale veď k tej trhovosti som aj všeličo poznamenal. Konkrétne to, že štát by mal regulovať počty tým, že nie každý akreditovaný program na verejnej VŠ bude dostávať dotácie na všetkých študentov, ktorých prijme. Tender by slúžil práve na to, aby sa počet študentov ustálil na istej rozumnej hranici. Keby niekto chcel napriek tomu silou-mocou študovať, nech si to zaplatí.
Ak výsledkom štúdia bude sedenie v pokladni supermarketu, nás to nemusí trápiť. Je to za jeho/jej peniaze. Preto som už na začiatku vylúčil z úvah súkromné VŠ. Tam to naozaj takto funguje - a väčšina študentov sa snaží, aby do supermarketu nemuseli ísť. Mám to z prvej ruky. Učil som tam.

13.11.2019 | Vauban

no keby za to museli cvakat realne naklady za studium tak by konali inak

trhovy mechanizmus je dokonca naruseny aj v USA, kde dostane pozicku takmer kazdy a nikdy sa jej nevyhne, ani osobny bankrot sa jej netyka

11.11.2019 | Brano L.

Ha-ha, zvýšenie nárokov na akreditáciu je rovnako zázračné riešenie ako trhový mechanizmus.
Zvýšime nároky, a potom formálne nejako rôznymi spôsobmi splním tieto kritériá. Tak to funguje na Slovensku. V tom sme majstri.
A k tomu trhovému mechanizmu - teraz máme trhový mechanizmus a najhoršie sú školy, ktoré tento mechanizmus využívajú. Jedná sa o súkromné vysoké školy, ktoré väčšinou nedoniesli nič naviac, teda okrem vymaľovaných študovní a vyšších platov pre profesorov. Tam väčšinou študujú tí, čo na verejnej vysokej škole sa nedostali.

11.11.2019 | argonaut

Brano L. - sukromne VS su vylucne na trhu a bez statnej dotacie. Teda funguju nad ramec verejnych zdrojov a o svojho studenta musia zabojovat. Aj vymalovanymi ucebnami. Naviac, sukromne VS vobec nie su z hladiska trhoveho kolaca podstatne, kedze produkuju niecok okolo 20% absolventov. Teda kvalitu tahaju dominantni hraci - verejne univerzity.

13.11.2019 | Vauban

to nie je celkom pravda, ale suhlasim, ze problemom nie su - ked zamestnavatelia akceptuju ich tituly tak je to ich vec

13.11.2019 | Vauban

nie nemame trhovy mechanizmus, zopar sukromnych skol co mame tiez cerpa nejake verejne zdroje a tie ma ani netrapia, 95% studentov studuje "bezplatne" (v reci socialistov "zadarmo") a vsetko to platime bez ohladu na kvalitu

mylite si trhovy mechanizmus so slobodnou volbou zalozenou na kradnuti zdrojov od inych ludi, to je taky dnesny stav, kedy si clovek moze studovat co chce kde chce, vsade ho prijmu a cvaka mu za to zvysok populacie z dani

trhovy mechanizmus by bol, keby bol rozpocet ministerstva pre vysoke skoly rovna 0 € (nic, ani ziadne vegy kegy APVV a ine blbosti) a vsetky naklady spojene so studiom by si studenti hradili vo vlastnej rezii (co sa bavime a tisickach eur rocne), ziadne verejne pozicky ako v USA, nic proste...to by ste len videli realne spravanie studentov, keby mali zaplatit za inziniersky titul 20 000 € (dost stedry odhad) a potom este riesit dalsie zdroje na 20% planovanej nehnutelnosti na byvanie v buducnosti

13.11.2019 | argonaut

ok, mozeme sa teda dozvediet ake verejne zdroje cerpaju sukromne VS?

13.11.2019 | Jozef Hvorecký

Milý Vauban,
Ako píšem v blogu https://blog.etrend... Vaša otázka na financovanie štúdia na súkromných VŠ je nesmrteľná. Tak si ho pozrite. Dozviete sa, ako je to naozaj.

Jozef Hvorecký

Jozef Hvorecký
  • Počet článkov: 116
  • Priemerná čítanosť: 2415
  • Priemerná diskutovanosť: 10
  • RSS blogu

O blogu

Vysokoškolský pedagóg špecializujúci sa na znalostný manažment, e-learning, na používanie výpočtovej techniky vo vzdelávaní a na manažment vysokých škôl. Svoje názory na anti-manažment vysokých škôl zhrnul v knihe Testament vedca (Premedia, 2015).



Honorary Lecturer of the University of Liverpool



Návod, ako zábavnejšie učiť fyziku, matematiku a slovenčinu nájdete v poloučebnici Meňavce: Veľký tresk (Raabe, 2018). Každý zvedavec vo veku 10 - 110 rokov v nej niečo zaujímavé nájde.















Člen iniciatívy Za živé univerzity