Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Jozef Hvorecký

Kto akredituje a kto platí

09.11.2019 | Jozef Hvorecký

A aj niečo z prvej prednášky pre manažérov

  • Tlačiť
  • 16

Je ťažké komplexne posúdiť kritériá zverejnené Slovenskou akreditačnou agentúrou pre vysoké školstvo (SAAVŠ), nakoľko sú vytrhnuté z kontextu.

Ak sa vám zdá, že ste túto vetu už čítali, nemýlite sa. Rovnakou vetou som začal predchádzajúci blog. Preto sa obávam, že aj budúce blogy sa začnú zhodne. Vidím totiž ďalší – a zrejme nie posledný - problém, na ktorý asi nikto vopred nemyslel. Asi preto, že ani SAAVŠ sa nevyhla chybe, typickej pre začínajúce organizácie.

Už na prvej prednáške z manažmentu sa dozviete, že najčastejšou chybou novovznikajúcej organizácie je absencia vízie – jej predstavy o dlhodobých cieľoch, ktoré chce svojou činnosťou dosiahnuť. Mám tip: „Aby sme sa za slovenské diplomy nemuseli hanbiť.“ Každá vízia má však háčik. Na nasledujúcich prednáškach Vám povedia, že sa jej treba držať a robiť všetko pre jej napĺňanie.

Ale nie o tom je blog. Je o ďalšej medzere v budúcom fungovaní SAAVŠ.

Zriadením SAAVŠ došlo k odčleneniu akreditácií od ministerstva školstva. Odčlenenie ovplyvní financovanie systému: Kto bude koordinovať počty prijímaných študentov tak, aby sa VŠ orientovali na spoločensky potrebné profesie? Na súkromných si študenti platia štúdium sami, takže daná otázka nemá zmysel, je už dávno vyriešená. Štúdium na verejných sa platí však z našich daní. Všetci musíme mať záujem na tom, aby sa nami vložené eurá míňali efektívne.

Kým boli akreditačná komisia a ministerstvo „jedna duša, jedno telo“, nikto nevenoval pozornosť súladu medzi počtom akreditovaných študijných programov a študentov na nich. Počet predpokladaných študentov bol súčasťou jednotlivých akreditačných spisov a konečné rozhodnutie o akreditovaní robil minister. Ten mohol (teoreticky) zamietnuť daný program kvôli už existujúcemu priveľkému počtu analogických študentov na iných VŠ a naopak, navrhnúť zriadenie potrebného odboru s prísľubom jeho finančného zabezpečenia jeho prípravy a vytvoreniu podmienok na akreditovanie (vytvorenie učiteľských miest, zabezpečenie financií na zriedenie priestorov a nákup vybavenia a literatúry, atď.). Neviem o tom, že by ktorýkoľvek minister konal niektorým z uvedených smerov. Ako naznačuje nedostatok absolventov najžiadanejších odborov a prebytok na ostatných, asi žiaden a nikdy.

Vytvorením nezávislej akreditačnej agentúry zanikla aj táto nevyužívaná možnosť. V súlade s pravidlami ENQA musí agentúra odsúhlasiť každú dostatočne podloženú žiadosť. Tým hrozí úplná strata koordinácie medzi počtom odborov a finančnými požiadavkami VŠ na ich realizáciu. Možných východísk je viac:

  • Ponechať veciam „voľný beh“, čiže pokračovať v súčasnom neriadenom prijímaní ľubovoľného počtu maturantov na ľubovoľné štúdium. Po absolvovaní VŠ ich bude treba rekvalifikovať, inak si nenájdu zamestnanie. To je plytvanie peňazí ako z učebnice financovania.
  • Stimulovať vysoké školy k podávaniu návrhov na zriadenie praxou požadovaných odborov s tým, že pre takéto odbory by napríklad existovali osobitné platové predpisy, nezávislé od súčasných tabuliek. Štát by zároveň (povedzme z eurofondov) financoval ich priestorové a materiálne vybavenie po dobu potrebnú na štandardnú dĺžku štúdia. Po nej by už škola zabezpečovala štúdium „v bežnom režime“.
  • Na existujúce odbory s privysokým počtom absolventov vypisovať tendre. Štát by pri nich určil, o aký počet študujúcich má záujem a ich financovanie by garantoval. Aby nedochádzalo k rozporu medzi platiacimi a neplatiacimi študentmi – a teda narúšaniu ich práv – víťazná škola (resp. školy) by nesmela mať platiacich študentov. Ostatné verejné VŠ s rovnakou akreditáciou by mohli žiadať školné vo výške štátnej dotácie a počty ich študentov by neboli obmedzené.

Sú zrejme možné aj iné riešenia. Dôležité je, aby sme povedali, ktoré chceme a či sľubuje skvalitnenie vysokoškolského štúdia. V tejto chvíli to vyzerá na pokračovanie súčasnej dichotómie: habadej akreditácií, bitka o študentov, pokračujúci pokles kvality absolventov. To určite nebolo cieľom zriadenia akreditačnej agentúry.

Takže opakujem návrh vízie: „Aby sme sa za slovenské diplomy nemuseli hanbiť.“

  • Tlačiť
  • 16

Tagy Akreditácie, Financovanie vysokých škôl, manažment VŠ, Reforma vzdelávania

Jozef Hvorecký

Jozef Hvorecký
  • Počet článkov: 116
  • Priemerná čítanosť: 2415
  • Priemerná diskutovanosť: 10
  • RSS blogu

O blogu

Vysokoškolský pedagóg špecializujúci sa na znalostný manažment, e-learning, na používanie výpočtovej techniky vo vzdelávaní a na manažment vysokých škôl. Svoje názory na anti-manažment vysokých škôl zhrnul v knihe Testament vedca (Premedia, 2015).



Honorary Lecturer of the University of Liverpool



Návod, ako zábavnejšie učiť fyziku, matematiku a slovenčinu nájdete v poloučebnici Meňavce: Veľký tresk (Raabe, 2018). Každý zvedavec vo veku 10 - 110 rokov v nej niečo zaujímavé nájde.















Člen iniciatívy Za živé univerzity

Jozef Hvorecký

Jozef Hvorecký
  • Počet článkov: 116
  • Priemerná čítanosť: 2415
  • Priemerná diskutovanosť: 10
  • RSS blogu

O blogu

Vysokoškolský pedagóg špecializujúci sa na znalostný manažment, e-learning, na používanie výpočtovej techniky vo vzdelávaní a na manažment vysokých škôl. Svoje názory na anti-manažment vysokých škôl zhrnul v knihe Testament vedca (Premedia, 2015).



Honorary Lecturer of the University of Liverpool



Návod, ako zábavnejšie učiť fyziku, matematiku a slovenčinu nájdete v poloučebnici Meňavce: Veľký tresk (Raabe, 2018). Každý zvedavec vo veku 10 - 110 rokov v nej niečo zaujímavé nájde.















Člen iniciatívy Za živé univerzity

Kalendár sa načítava...