Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Zhadzovať samých seba

07.03.2014 | Jozef Hvorecký

Diskusia (13 reakcií)

07.03.2014 | Roman Kanala

Áno, s tým sa dá súhlasiť. Ale aj zoradenie pracovísk podľa impaktu v časopisoch má svoje úskalia. Napríklad lekári a biochemici majú obrovské skóre, lebo publikujú vo veľkých tímoch každé dva-tri týždne. Akonáhle majú niečo nové, rýchlo to hodia na stôl. Potom majú aj veľký počet publikácií, aj citácií. Špičkový impakt okolo 20-50 podľa špecializácie. Vo fyzike je to podobné, ale tam nie je až také kvantum publikácií. Špičkové publikácie mávajú impakt okolo 15. V humanitných oboroch, vrátane managementu, je impakt časopisu 1-2 výborný. Špička má okolo 10 (Management science 8, MIT Management Review 13, Journal of Management 11, Journal of Knowledge Management 9). Geológovia, geografi, matematici majú najlepšie časopisy s impaktom okolo 3, ekonómovia a energetici okolo 5. Preto porovnávať vedeckú produktivitu v rôznych disciplínach pomocou jediného čísla je scestné.
 
Ale v akreditačnej komisii sedia ľudia, ktorí toto všetko vedia a určite to budú brať do úvahy.

07.03.2014 | Jozef Hvorecký

Samozrejme, nemám na mysli absolútny rebríček, v ktorom by sa miešali lekári so stavbármi a jazykovedcami. Akreditačná komisia má pracovné skupiny pre jednotlivé vedné odbory. V rámci nich by mali takéto rebríčky slušnú vypovedaciu hodnotu.

08.03.2014 | Motylx

Janabrachyzmus. Ja na brachu, bracha na mne. Kvantita prevalcuje kvalitu. Vazby, kontakty => " citacne družstvá ".
?

08.03.2014 | alex.botev

Podla toho rok stareho zoznamu ma v oblasti manazmentu impact factor nad 5 len 22 casopisov

http://www.bm.ust.h...

10.03.2014 | rarasok

Suhlasim s tym, ze nie vsetky clanky moze ziskat citacie. V niektorych clovek len zhrnie, co sa inde nezmestilo, inde publikuje len dajaku drobnost, ktora len zaplata prazdne miesto v casopise. Ak vsak z ani jeden z 10 clankov nema viac ako 10 citacii, tak by mal zacat clovak uvazovat na co robi to, co robi. Ak kvoli platu a uceniu studentov - O.K. Ak kvoli vede, tak nieco nie je v poriadku. Vynimkou su projekty s priemyslom, ked clovek riesi konkretny problem, ale to uz ani nie je veda ako research ale skor development a ako vystup by som skor ocakaval patent - pre rozvoj krajiny je to samozrejme velmi dolezite.

Co sa tyka tvrdenia, ze vsade vo svete sa publikuje najma na domacej pode v lokalnych casopisoch, tak k tomu len tolko, moj profesor by ma bol s niecim takym vyhodil, ze preco s tym zabijam cas, ak to nebude nikto citat. Jedine co povolil bolo chodenie na slovenske a ceske konferencie, chapal, ze je to tam pre mna stale "doma".

11.03.2014 | Jozef Hvorecký

Milý rarášok,
neviem v ktorej krajine žijete. Moje životné a cestovateľské skúsenosti mi však ukázali, že väčšina konferencií v Nemecku, Francúzsku, Taliansku - nehovoriac o Strednej a Južnej Amerike - sa koná v miestnych jazykoch. Dokonca aj na veľkých medzinárodných konferenciách, ktoré organizujú "doma", mávajú svoje jazykové sekcie.
Možno má Váš profesor názor, že miestnu komunitu netreba rešpektovať. To je však niečo iné. Na vlastný názor má právo každý. Dokonca aj na taký, ktorý sa úplne nezhoduje s realitou .

11.03.2014 | Roman Kanala

Španieli a Portugalci mali školstvo v zúfalom stave. Pomohla EÚ s programom výmenných pobytov Erasmus. Ale najviac pomohli univerzity mimo EÚ: švajčiarske a americké. V Portugalsku majú program s MIT a so Švajčiarskom sú zmluvy ešte spred Erasma. Študenti z Portugalska teraz vedeli, načo je dobrý hamiltonián a čo sú eliptické rovnice. S takými študentmi je radosť pracovať. Na konferenciách sa tam hovorí dobrou angličtinou a príspevky majú dobrú kvalitu.
 
Na Zlodejsku som na vedeckej konferencii nikdy nebol a ani som si tam žiadnu nevšimol. Členstvo v EÚ je nanič, školstvo namiesto chopenia sa príležitosti ide dolu vodou. Na Švajčiarsku po švajčiarsky sa nerozlišuje medzi domácim a medzinárodným, lebo výskum má svetovú úroveň. Existujú školy, kde sa nerobí veľký výskum, len sa produkujú absolventi ako u Krčméryho či u Mamojku: hotelová škola, sociálna práca. Tam sa dávajú len bakalárske diplomy a na nič viac sa nehrajú.

11.03.2014 | Jozef Hvorecký

Len tak na ukážku: ICETA. Konferencia sa organizuje pod patronátom IEEE, ktoré spolu s ACM tvoria dvojicu najvýznamnejších organizácií v oblasti informatiky. Predpokladám, že budú aj iné, aj keď nie z oblasti, v ktorej pôsobím, takže o nich neviem.
Pán Kanala!
Prosím, nebuďte taký nabrúsený na slovenské školy. Uvedomte si skutočnosť, že napríklad v USA je niekoľko tisíc VŠ, ale len niekoľko desiatok tvorí svetovú špičku. To neznamená, že tie ostatné nemajú právo na život. Dôležité je iba to, aby si boli vedomé, aká je ich úroveň a pracovali na jej zlepšení - a aby to vedeli aj ich klienti (študenti a rodičia). Prečo sa domnievate, že každá americká (či švajčiarska) školy sú lepšie ako najlepšia slovenská? Majú snáď oni patent na rozum?
P. S. Prednášal som aj vo Švajčiarsku, tak si premyslite, čo napíšete.

11.03.2014 | Roman Kanala

Prečo si myslím, že každá švajčiarska škola je lepšia, než najlepšia slovenská? Síce mi tu vkladáte slová do úst, ale nech. Odpooveď je: lebo som si pozrel rebríček a fakty nepustia.
 
Pozrel som aj tú konferenciu - http://www.iceta.sk
Nechcem Vás zarmútiť, ale to nie je vedecká konferencia. To je o technológii vyučovania na diaľku. Osobne ten koncept neuznávam, ale sú ľudia, čo sa tomu venujú. Aj upratovačky sú v škole potrebné.

12.03.2014 | Jozef Hvorecký

Je mi ľúto, že si nárokujete práva rozhodovať o tom, čo je a čo nie je veda. Môžete mať na to svoj názor, ale to je asi tak všetko. V tomto smere sa nepochybne naše názory líšia. Aj to, že táto konferencia je indexovaná v SCOPUSe, naznačuje, že nie som sám, kto má na to, čo je veda, iný názor ako vy.
Osobne slovo veda nemám ani veľmi rád. Hranice toho, čo tam patrí a čo nie, sú totiž veľmi neostré, ako vidieť aj z našich dvoch radikálne odlišných názorov. Radšej používam slovo "poznanie". Určiť, čo je nové poznanie a čo nie, je určite ľahšie - online vzdelávanie tam určite patrí.

11.03.2014 | rarasok

Svajc. Ano aj ako IEEE Svajciarsko si organizujeme miestne workshopy - nasa sekcia 2x rocne. Aby sme sa stretli = networking, porozpravali atd. Ked sa to tak vezme tak tam maju zastupenie ETH, EMPA, PSI, IBM, ABB, Roche, Sensirion, Phonak atd = urovnou sa kludne mozme porovnavat so slusnou konferenciou vo vedecky slabsej krajine. Hovori sa anglicky, kedze casto pridu novacikovia, ktori nehovoria nemecky. V zivote som si vsak prispevok na takomto workshope neudaval v zivotopise ako publikaciu...
Co sa tyka mojho byvaleho profesora, tak ma komunitu viac nez v ucte a vzdy sme sa zucastnovali na lokalnych prezentaciach nasej "stavovskej organizacie", ktore skor sluzia na networking, myslim, ze sme boli vzdy jednym z motorov. Znovu si prispevky neudavam v zivotopise ako publikacie.

Ale nie o tom som chcel. Hovoril som o publikaciach v regularnych casopisoch, vzdy sme boli tlaceny do vyskumu = vysledkov, ktore niekoho zaujimali. Ked uz nie vedu, tak aspon priemysel. V takom pripade mat jednu publikaciu z 10, ktora ma odozvu by snad nemal byt taky problem Beriem, ze sa to lisi od oboru k oboru atd, aj ze Slovensko ma tazsiu situaciu, ale stale je to jedna publikacia z 10.

Ano velke nemecke konferencie v nemcine maju zmysel, ide tam totiz o 100 000 000 komunitu, ktora uz nieco vyprodukuje, takze to moze mat dajaku uroven atd, ale publikovat cely zivot iba na 5 000 000 jazykovo uzavretom regione a hovorit o citaciach...

11.03.2014 | Jozef Hvorecký

V každom blogu sa snažím držať presne jednej témy. O tom, že trvať pri habilitáciách a inauguráciách na domácich publikáciách a konferenciách je nezmysel, som písal už pred niekoľkými rokmi v Testamente vedca (https://blog.etrend.sk/jozef-hvorecky/testament-ve­dca-2.html).
V tomto som sa zmeral na nepomer medzi doterajšími požiadavkami na počet citácií a pokusom o ich náhle sprísnenie. Som rád, že Akreditačná komisia si tiež uvedomuje, že podobný "veľký skok" je nereálny a že je vhodnejší postupný nárast požiadaviek.
Verte, že na viacerých fakultách existujú ešte nezmyselnejšie kritériá. Synov kamarát sa nemôže stať docentom, lebo kritériá fakulty vravia, že musí mať najmenej 10 vedeckých článkov a 10 popularizačných. Má síce viac ako 20 vedeckých publikácií s celkom slušnou odozvou, ale podľa názoru vedeckej rady "popularizačné články sa vedeckými nahradiť nedajú".
Čo Vy na to?

11.03.2014 | Roman Kanala

Nech si založí blog na eTrende.                              (Samozrejme, žartujem.)

Jozef Hvorecký

Jozef Hvorecký
  • Počet článkov: 114
  • Priemerná čítanosť: 2447
  • Priemerná diskutovanosť: 10
  • RSS blogu

O blogu

Vysokoškolský pedagóg špecializujúci sa na znalostný manažment, e-learning, na používanie výpočtovej techniky vo vzdelávaní a na manažment vysokých škôl. Svoje názory na anti-manažment vysokých škôl zhrnul v knihe Testament vedca (Premedia, 2015).



Honorary Lecturer of the University of Liverpool



Návod, ako zábavnejšie učiť fyziku, matematiku a slovenčinu nájdete v poloučebnici Meňavce: Veľký tresk (Raabe, 2018). Každý zvedavec vo veku 10 - 110 rokov v nej niečo zaujímavé nájde.















Člen iniciatívy Za živé univerzity