Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ešteže neexistuje ombudsman pre akademickú etiku

19.06.2019 | Jozef Hvorecký

Diskusia (13 reakcií)

19.06.2019 | Roman Kanala

Neexistuje nieco ako staznost a opravny prostriedok? Ved to je novy Jahnatek.

19.06.2019 | Jozef Hvorecký

Obávam sa, že nie. Osobitne v situácii, keď už bol proces dokončený menovaním u prezidenta. Preto upozorňujem na úlohu ministerstva, u ktorého sa zbiehajú návrhy zo všetkých VŠ a ktoré si pravdepodobne vyžiadalo stanovisko Akreditačnej komisie.
Žiaľ v zápisnici AK sa nevraví nič o tom, odkiaľ prišiel podnet.

19.06.2019 | Roman Kanala

V Ženeve kedysi profesorov menovala vláda. Teraz je univerzita samostatnou právnou osobou a profesorov menuje dekan fakulty. Profesor nie je doživotný pytul, ale pracovné zaradenie. Po troch rokoch musí byť obnovené, ako iné zamestnania Štátu Ženeva. Štátni zamestnanci majú trojročnú skúšobnú lehotu. Potom dostanú definitívu.

Preto je počas troch rokov stále šanca vyliať nehodného profesora. Aj potom, keď je už stabilizovaný, taká možnosť existuje, ale deje sa to len výnimočne. Napríklad bol jeden, ktorý mal profesúru na plný úväzok v Ženeve, druhý plný úväzok v Paríži a tretí ako konzulant jednej švajčiarskej banky. Alebo iný, ktorý robil výskum o škodlivosti fajčenia a akceptoval cesty na konferencie a finančné výhody od cigaretárov. Tiež jeden, ktorý si na vedeckú konferenciu vzal celú rodinu, ostali tam dva týždne a účet predložil univerzite. Keď do toho účtovníctvo začalo rýpať, vysvitlo, že žiadna konferencia sa tam nekonala. Len si chcel dať preplatiť rodinnú dovolenku v Grécku.

20.06.2019 | Jozef Hvorecký

Zhodujeme sa určite v tom, že aj medzi učiteľmi VŠ sú ľudia usilovnejší aj lenivejší, poctivci aj švindleri. Ide preto hlavne o to, aby existovala hrádza pre tých, ktorí nie sú kvalitní a etickí. Teda, aby v prípade, o ktorom hovorí daný blog, nadriadení sa dokázali zbaviť človeka, ktorý kazí úroveň školy. Lenže práve niekto z nich zariadil, aby tam ostal.

19.06.2019 | Brano L.

Neviem, kam mierite? AK navrhla odňať. Ministerstvo odňalo? ak nie, všetko je lege artis.

19.06.2019 | Jozef Hvorecký

Lege artis možno,nviem. Ale je to aj morálne? Práve tam smeruje moja otázka na dianie medzi septembrom 2018 a júna 2019.
Okrem toho vás chcem upozorniť na diskusiu pod článkom v SME: https://domov.sme.s...
Z nej vidieť, že z 37 uchádzačov päť nemá žiadnu publikáciu v SCOPUSe a ďalší traja majú iba jednu. Aj toto je možno lege artis - ak dotyční splnili lokálne kritéria inaugurácie - ale zároveň smutným svedectvom s stave nášho vysokého školstva.

19.06.2019 | Brano L.

Samozrejme rozumiem Vášmu postoju a argumentácii. Nie je to otázka morálky, ale otázka etiky a určitých dodržiavaných nepísaných pravidiel v akademickej sfére. Ktoré samozrejme vyplývajú z toho, ako konkrétny ľudia / manažment akademických inštitúcií narába s obsahovým napĺňaním pravidiel a štandardov akademickej práce.
A ano, je to smutným svedectvom o stave školstva. Je to však problém celého akademického stavu, nenahovárajme si, že je tam len niekoľko čiernych oviec. Očista je veľmi otázna, vyžaduje si "chybu v systéme", možno s kombináciou dobrého ministra a vedúceho pracovníka odboru VŠ na ministerstve. A to všetko dokopy je ťažké splniť.

19.06.2019 | Jozef Hvorecký

Určite to nie je o pár čiernych ovciach. To by napríklad nemohlo mať 21,6% profesorov (rozumej "špičiek slovenskej vedy") takúto publikačnú činnosť po (odhadom) dvadsiatich rokoch praxe.
Pomohla by aj akreditačná agentúra, ktorá by to vzala "od podlahy". Len by musela mať rovnaký meter na všetkých a ten by musel mať aspoň európske štandardy.

20.06.2019 | Peter "fotoba" Fodrek

On je to systémový problém. školy pri nedostatku maximalizujú príjem. A KKŠ je najjednoduchší spôsob

Koeficient kvalifikačnej štruktúry (KKŠ) vysokoškolských učiteľov sa vypočíta ako súčet priemerného evidenčného prepočítaného počtu vysokoškolských učiteľov s vedecko-pedagogickým titulom profesor a priemerného evidenčného prepočítaného počtu vysokoškolských učiteľov s vedecko-pedagogickým titulom docent a s vedeckou hodnosťou DrSc. vynásobeného koeficientom 2,0, priemerného evidenčného prepočítaného počtu vysokoškolských učiteľov s vedecko-pedagogickým titulom docent bez vedeckej hodnosti DrSc. alebo DrSc. bez vedecko-pedagogického titulu docent vynásobeného koeficientom 1,66, priemerného evidenčného prepočítaného počtu ostatných vysokoškolských učiteľov s akademickým titulom PhD. resp. vedeckou hodnosťou CSc. vynásobeného koeficientom 1,33 a priemerného evidenčného prepočítaného počtu ostatných vysokoškolských učiteľov vynásobeného koeficientom 1,0, ktorý sa delí priemerným evidenčným prepočítaným počtom všetkých vysokoškolských učiteľov

viď.
https://www.srk.sk/...


skrátka a dobre

Ak zmeníme všetkých docentov za profesorov


zlepšíme si koeficient
z 1,66 na 2,00 (Ak sme pred tým mali len docentov a teraz len profesorov)

čiže sumu od štátu za študenta zvýšime z 5/3 na 6/3 a teda o 1/5 t.j. o 20%.


A potom koeficient odboru (kedysi koeficient ekonomickej náročnosti odboru). Otvára sa to, kde máte na študenta viac ako potrebujte na jeho výučbu a nemáte to, kde štát dá na študenta menej ako je vynaložené na jeho vzdelanie školou a sú tam bludy


Príloha č. 1 – Zaradenie jednotlivých študijných odborov do skupín

6,99x základná taxa: Hygiena potravín, Kynológia, Všeobecné veterinárske lekárstvo
vs
4,96xzákladná taxa = Farmácia, Pôrodná asistencia, Všeobecné lekárstvo, Zubná technika, Zubné lekárstvo


v tom istom dokumente.

Veterina sa líši od ľudskej medicíny len tým, že medik pracuje v praktickej výučbe na ľudskej mŕtvole a veterinárny medik na zvieracej mŕtvole.

A pokiaľ nie je hodnota zvieracej mŕtvoly o 20% vyššia ako ľudskej (reálne viac, lebo prax je asi 50% teda musí byť zviera o 40% drahšie ako človek).

Pokiaľ to je pravda máte v spoločnosti etický problém, pokiaľ nie máme etický problém v systéme školstva, kde Koeficient odboru nezodpovedá realite a pre školy je zaujímavá len jeho hodnota.

20.06.2019 | Jozef Hvorecký

Posledné roky som bol výlučne na súkromnej VŠ, takže ma tieto veci netrápili. Ako viete, súkromné VŠ nemajú zo spomínaného balíka dotácií od ministerstva ani cent.
Vedel som, že nejaké KKŠ existuje, ale to bolo tak všetko. Z vášho výpočtu mi je jasné, prečo sa môžu stať profesormi aj ľudia, ktorí na to odborne, intelektuálne ani ľudsky nemajú. Na druhej strane, keďže sa krája jeden koláč, presun v realite neznamená taký veľký prínos ako sa zdá z výpočtu. Ak je viac profesorov, na jedného pripadne menší diel. Ale školy to berú zrejme takto: "Lepšie niečo ako nič."
Čo sa týka ceny človeka a zvieraťa, tam zase čísla skresľujú príspevky zdravotných poisťovní. Tie na zvieratá nedávajú nič. Takže pomer sa mierne upravuje v prospech ľudí.
Napriek tomu by bolo zaujímavé spočítať, či je človek lacnejší ako býk.

20.06.2019 | Peter "fotoba" Fodrek

>Ak je viac profesorov, na jedného pripadne menší diel. Ale školy to berú zrejme takto: "Lepšie niečo ako nič."

To práve nie. On je tam paušál, a ak je viac profesorov, delí sa väčší koláč. A aj keby bol koláč rovnaký, v prípade nevymenovania by mala škola menší podiel na koláči, lebo iná škola bv vymenovala.

20.06.2019 | Jozef Hvorecký

Tomu nerozumiem. Čo je to za paušál? Ak je viac profesorov, vláda dá väčšie dotácie?
Myslel som si, že na vysoké školstvo je jeden balík - koláč, ktorý sa rôznym spôsobom krája. A že KKŠ je jeden zo spôsobov, ako viesť nôž.
Ale ako som povedal: Tomuto som sa nikdy nevenoval. Vysvetlite mi to, prosím.

21.06.2019 | Peter "fotoba" Fodrek

Na pedagogiku je jeden rozpočet a ten sa musí zmeniť ak sa zmení počet prof., doc. a spol, ale zmenší sa rozpočet na vedu. Ten je zvlášť a je nenárokový. Resp. ta sa len delia peniaze na neho. Na študenta je ale nároková položka a tak sa zoberie z vedy a dá na pedagogiku

Jozef Hvorecký

Jozef Hvorecký
  • Počet článkov: 114
  • Priemerná čítanosť: 2447
  • Priemerná diskutovanosť: 10
  • RSS blogu

O blogu

Vysokoškolský pedagóg špecializujúci sa na znalostný manažment, e-learning, na používanie výpočtovej techniky vo vzdelávaní a na manažment vysokých škôl. Svoje názory na anti-manažment vysokých škôl zhrnul v knihe Testament vedca (Premedia, 2015).



Honorary Lecturer of the University of Liverpool



Návod, ako zábavnejšie učiť fyziku, matematiku a slovenčinu nájdete v poloučebnici Meňavce: Veľký tresk (Raabe, 2018). Každý zvedavec vo veku 10 - 110 rokov v nej niečo zaujímavé nájde.















Člen iniciatívy Za živé univerzity