Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Zázrak na rieke Han

02.04.2012 | Jozef Hlaváč.

Diskusia (17 reakcií)

02.04.2012 | milanll

Dalsi vynikajuci blog.

A nasmierne zaujimavy, najma z hladiska porovnavania azijskej mentality s europskou, alebo skor so zapadoeuropskou.

Vsetky tie opisane korejske vlastnosti su totiz obdivuhodne a clovek sa ma od nich co ucit.

S vynimkou jednej, aspon pre mna - a to je hierarchicke postavenie korejskej spolocnosti.
Pre cloveka, zijuceho na rovnopravnom Zapade, moze toto spolocenske postavenie, sposobovat skor zamyslenie sa nad urovnou celej spolocnosti.
A preto si klast otazku - ci je toto naozaj ta cesta, ktorou by sa mala uberat podobne hierarchicky zalozena slovenska spolocnost?

03.04.2012 | andrejbas

aj mne sa tento blog (opat) pacil.

Jedna recnicka otazka milanovi - je zapad skutocne rovnporavny, alebo si to len nahovarame, alebo pozname len urcite firmy.
Mne sa totiz nemecke a rakuske firmy vobec nezdaju rovnopravne. Alebo nejde o narodnost firmy, ale skor o oblast odvetvia? IT firmy sa mi zdaju byt rovnopravnejsie ako priemyselne alebo vyrobne firmy (a to vratane nemeckych a rakuskych).

03.04.2012 | milanll

Skus, prosim ta, trochu viac definovat otazku rovnopravnosti.
Ci ju myslis vo vztahu zamestnanec - zamestanavatel, alebo vo vztahu Nemec - cudzinec?

03.04.2012 | andrejbas

Samozrejme ze mam na mysli pracovne vztahy vnutri firmy. Aj ked to vyvolava dalsiu otazku, ci to neodzrkadluje potom aj napriklad vztah k cudzincom, ako pises. Ale kedze predpokladam, ze kazdy z nas z vlastnej skusenosti pozname len malu mnozinu firem/krajin na Zapade, preto som to nazval recnickou otazkou.

03.04.2012 | milanll

S tym suhlasim.
Co sa tyka nemeckych firiem a ich vztahov - priznam sa, ze ich nepoznam.
Skor som len vychadzal z pozorovania irskych, anglickych a z toho, co som o nemeckych firmach cital inde.

Ked samozrejme, aj slovo rovnopravnost netreba brat uplne doslova.
Rozdiely medzi riaditelom a upratovackou budu vzdy.
Ide skor o pouzitie tohto terminu, v porovnani s firemnymi vztahmi na Slovensku.

A nielen s firemnymi, ale to sa tyka spolocnosti celkovo.

04.04.2012 | Jozef Hlaváč

Osobne najväčší rozdiel medzi kórejskými a európskymi či americkými firmami nevidím ani tak v ich štruktúrach, ako v oddanosti jednotlivcov vedenie firmy nasledovať.
Viem si predstaviť, že aj na Slovensku môže stavbyvedúci prikázať robotníkom, čo majú robiť, a oni to budú musieť urobiť, aj keď sú vnútorne presvedčení, že by to malo byť ináč. V našej spoločnosti by sa to však zrejme neobišlo bez diskutovania, odvrávania alebo aspoň hundrania. V kórejských firmách som toto nenašiel. Čokoľvek šéf nariadi, idú bez reptania za tým, aj keď predtým mali iný názor. Keď ich potom oslovíte s tým, že je vám ľúto, že ich názor neprešiel. Prekvapia vás vysvetlením, že je to v poriadku. Šéf ma pravdu a tak to má aj byť. Takýto postoj pracovníkov robí ich manažment pohodlnejším a výsledky sa dostavajú rýchlo. Na druhej strane, ak šéf pochybí, cely tím sa bez sa reptania šinie nesprávnym smerom.

04.04.2012 | milanll

Vdaka za reakciu.

Zaujimavy nazor - a zaujimave prelinanie sa roznych kultur.
Z mojej skusenosti:

Slovaci - reptaju, hundru a kazdy sa snazi povedat svoj nazor.
Bohuzial, toho reptania, hundrania a vlastnych nazorov je privela a nemaju vacsinou za ulohu prispiet k zjednoduseniu a zrychleniu prace, ale skor k zviditelneniu sa v kolektive a k ukazaniu svojho spolocenskeho statusu.
Taktiez, to reptanie nevyznieva konstruktivnym dojmom, ale skor negativnym.
Potom vsak, ked Slovaci zacnu pracovat, idu korejskym systemom - sice s reptanim, ale bez rozmyslania, bez vlastnej hlavy a zodpovednosti.
Ak robia nieco zle - robia to, az pokial ich niekto nezastavi.

Anglosasi - ti maju ovela vyssiu mieru vlastneho rozhodovania a vlastnej zodpovednosti.
Im nehovorite, co a ako maju robit, ale co treba spravit.
Rozhodovanie ,,ako'', to uz zalezi viac na nich.
Pripadne chyby, su potom vnutri firmy zalezitostou priamo tych osob, ktore ich vykonali, ked oni si ich okamzite priznaju a snazia sa ich co najrychlejsie opravit,
navonok, je vsak za firmu zodpovedny jej majitel.
V anglosaskom svete je preto miera zodpovednosti neobycajne vysoka, ci uz medzi zamestnancami, ako aj medzi managmentom.
Kazdy sa tam riadi heslom: ,,Chybu hladaj predovsetkym sam v sebe.''
Preto aj ked robotnik spravi chybu, manager z toho obvinuje sam seba a pyta sa, preco jej nezabranil a ako by sa jej do buducna dokazal vyvarovat.

U Slovakov, bohuzial zodpovednost je na ovela nizsich hodnotach.
Kazdy sa snazi zakryvat chybu, za ziadnu cenu sa k nej nepriznat a snazit sa ju prehodit na plecia ineho.
Postup opravy chyb, je v slovenskych firmach, so slovenskymi zamestnancami, nekonecne dlhy a bolestivy.

.

Mna osobne vzdy fascinuje v anglosaskom svete ich pristup a ich komunikacia - nachadzate sa na jednani, ked kazdy pocuva kazdeho, ale zaroven kazdy sa vyhradne vyjadruje len k tomu svojmu specifickemu oboru.
Je tam totiz neskutocne vysoka miera specializacie a profesionalizacie.
Ked ste vsak profesionalom vo svojom odbore, najskor sa vyjadruju ti, ktori tu pracu vykonavaju - cize ti, na tych najnizsich poziciach.
Pretoze oni su ti, ktori su za nu najviac zodpovedni a zaroven maju najvacsie priame skusenosti s vykonavanim.
Kazdopadne, aj ked ma kazdy vysoku mieru zdpovednosti, komunikuje a pracuje sa tam ovela lahsie.

04.04.2012 | hektor23

Good point!
Zaujimava info: letecke posadky pochadzajuce z Azie maju vyssie riziko, ze spravia nehodu, kedze v istych rizikovych chvilach co-pilot resp. podriadeny nema "odvahu" povedat nadriadenemu, ze nieco robi nespravne. Dovody treba hladat v ich kulture a hierarchickom zriadeni spolocnosti. Nepatri sa totizto povedat skusenejsiemu, ze to co robi, je chybne.

05.04.2012 | Jozef Hlaváč

Pekný postreh, presne vyjadruje, čo som myslel v texte. K tým nespoľahlivým aerolíniám patrili aj Korean air. Koncom 90-tych rokov mali imidž jedných z najhorších aerolínii na svete. Po páde Boeing 747 na Guame v roku 1997, kde zomrelo viac ako 200 ľudí a Carga KE 8509 v Anglicku v roku 1999 muselo vedenie aerolínii ťažko investovať do zmeny výcviku pilotov. Predovšetkým u carga Boeing 747 je za hlavnú príčinu tragédie považovaná "nevhodná kultúra medzi pilotmi". Napriek tomu, že dvaja mladší členovia vidia, že kapitán lietadla ma pokazený monitor horizontu, mlčky sa prizerajú, ako stáča lietadlo k zemi. Aj keď vidia na svojom správne fungujúcom monitore kapitánovu chybu i to, že ich ženie do istej smrti, akceptujú jeho rozhodnutie. Výsledkom je fatálna nehoda, ktorú nikto neprežije.
Jedným z kritických zmien výcviku kórejských pilotov po týchto nehodách bolo zrušenie tradičnej kórejskej kultúry správania sa v lietadlách a nastolenie spolupráce, kde aj mladší piloti môžu kriticky napadať rozhodnutia svojich starších nadriadených. Výsledkom je, že dekádu od týchto udalosti Korean air patri k najspoľahlivejším a najbezpečnejším aerolíniám na svete.
Pripájam linky z Youtube o vyšetrovaní oboch nehôd zo seriálu Mayday Air Crash Investigation, ak si chcete pozrieť:
http://www.youtube.... (Mayday Air Crash Investigation, Korean Air Cargo Flight 8509)
http://www.youtube.... (Mayday Air Crash Investigation, Korean Air Flight 801 - Final Approach / Blind Landing)

02.04.2012 | Daniel Jankech

Zaujímavý blog, ktorý ma napĺňa optimizmom:)

02.04.2012 | skorodochodca

Prišiel mi na um Kozlíkov výrok o zdravotníctve:"Pokus, omyl". Asi poznal juhokórejčanov ...

03.04.2012 | TYTO

Zaujimave je, ze trhovy podiel Google na webe v Juznej Korei je len nieco okolo 2%.

Dominuje tam uplne iny system vyhladavania informacii - Naver.

03.04.2012 | martin33

V korejskej firme, alebo samotnej korejskej spolocnosti, by som existovat urcite nedokazal.
Ludi v pracovnych/obchodnych (a aj sukromnych) vztahoch respektujem na zaklade ich znalosti, skusenosti, charakteru a prirodzenej autority, postavenie v hierarchii ignorujem.
Vacsine ludi v ramci vlastnej firmy (ked som bol este zamestnanec, dnes som na volnej nohe) automaticky tykam, ignorujem dost vela spolocenskych pravidiel.
Formalnych spolocenskych udalosti ako svadby, pohreby, oslavy narodenin sa nikdy nezucastnujem, ani ich neorganizujem, nudi ma to.
Pred kazdou aktivitou si vsetko podrobne naplanujem, analyzujem potrebne kroky, snazim sa vyhnut metode pokus-omyl.
Miesto "rychlo, rychlo" preferujem "poriadne a s minimalnou namahou", moja casta hlaska je "Ak ma budes nahanat, bude to trvat ovela dlhsie :-)".
Nesnazim sa byt prvy a vyhrat za kazdu cenu, kvalitny zivot bez stresu s dostacujucou zivotnou urovnou (ktoru mam) a s dostatkom volneho casu mi vyhovuje viac.

04.04.2012 | Jozef Hlaváč

Máte pravdu. Vaše hodnoty sú zrejme postavené na slobode Vášho úsudku a cítite silu i právo riadiť si svoj život sám. V Európe by sme ich asi chápali ako liberálne. Protipólom by mohli byť hodnoty konzervatívne určujúce "ako by sa ľudia mali správať".
Tie druhé determinujú kórejskú spoločnosť viac. Sú definované predovšetkým confucionistickým učením, ktoré po stáročia (tiež v Japonsku a Číne) veľmi presne určovalo základy správania sa jednotlivca i celej spoločnosti. To sa však tiež súčasnej v Kórey mení. Státisíce Kórejčanov študujú alebo pracujú v Amerike, Austrálii alebo Európe, kde sú konfrontovaní aj týmito typmi hodnôt. Spolu s ďalšími globalizačnými vplyvmi tak spôsobujú, že confucionizmus v mladšej kórejskej generácii už nie je tak ortodoxný, ako býval. Napriek tomu, súdiac s Vašej poznámky, Kórea by asi ešte stále nebola ideálnou krajinou pre vás.

04.04.2012 | zvonkár

Vivat slovakistan.Ľudia si zaslúžia istoty,len kto bude za nich rozmýšľať.

04.04.2012 | Jake1

Zaujimavy blog. Mozno by bolo zaujimave vediet, ako Korejci vidia nas Slovakov...

05.04.2012 | Pavel Šály

Cesta k prosperite, môže viesť rozličnými cestami, keď porovnáte "pali,pali" v tomto článku a spôsob práce v Holandsku - všetko dôkladne a detailne vopred, viď blog p.Hlaváča
http://blog.etrend....

Jozef Hlaváč

Jozef Hlaváč
  • Počet článkov: 7
  • Priemerná čítanosť: 3030
  • Priemerná diskutovanosť: 9
  • RSS blogu

O blogu

Po 18 rokoch práce a života v zahraničí sa vraciam späť na Slovensko. V pozíciách General manager alebo Market specialist som pracoval v podstate na všetkých kontinentoch sveta; najdlhšie v Holandsku a Južnej Kórey. V rámci práce pre Heineken Export v Amsterdame som viedol lokálne tímy v Dubaji, Libanone, Izraeli, Nigérii, Južnej Afrike, Arube, Filipínach a Réunione. Neskôr som založil prvú pobočku Heinekenu v Južnej Kórey a bol jej prvým riaditeľom.
Slovensko je krásna krajina, kde nielen ja, ale aj mnohí iní, ktorí chvíľu vandrovali, chceme žiť.

Jozef Hlaváč