Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Jozef Hlaváč

Aký ste typ šéfa? (Druhá časť)

24.04.2012 | Jozef Hlaváč.

Ako bloger skrotil Dell alebo čo majú spoločné Jobs, Gere a Dalajláma.

  • Tlačiť
  • 14

V mojom predchádzajúcom blogu “Aký ste typ šéfa?” som si vymyslel jednoduchý príbeh; hosť so svojou kolegyňou dostane v reštaurácii zle upečenú rybu. Príbeh je jednoduchý, miestami trochu nadnesený, jeho úlohou bolo začať tému, ktorej sa mnohí radšej vyhýbame - tému nášho ega.

Niektoré zdroje udávajú, že zle riadené ego v amerických firmách každoročné spôsobuje škody väčšie ako akýkoľvek iný jednotlivý faktor. Niektorí odhadujú, že takéto škody môžu znížiť výkon firmy o 5 až 20 %.

Úprimne povedané, veľmi týmto číslam neverím. Neviem si totiž predstaviť, ako sa škoda spôsobená egom trebárs tvrdohlavosť, arogancia voči zákazníkom alebo strach zo zmeny výrobného programu dajú plošne odlíšiť od jednoducho chybných rozhodnutí. V každom prípade, aj na základe vlastných skúseností, viem, že nepoddajné ego vie významne ovplyvniť efektivitu zamestnancov i celej firmy. Ak práve preverujete zdroje jej rastu, bolo by možno zaujímavé to prešetriť.

Začnime však od začiatku; čo to ego vlastne je?

Keďže som manažér a v svojej praxi potrebujem komunikovať jednoducho a rýchlo, vyhnem sa detailnému vedeckému popisu. Zjednoduším to. V mojej interpretácii to bude niečo, čo zostalo v našom mozgu z čias kedy sme žili veľmi primitívnym životom. V čase, kedy sme nevedeli ešte rozmýšľať, ego nám pomáhalo vytvoriť a ochrániť si životný priestor, dávalo signál i koncentrovalo energiu utekať či útočiť. Ego bolo tým, čo nás burcovalo dokázať celej svorke, že sme to práve my, ktorí sú prví a najlepší. Ak to niekto z jej členov neuznal, začali sme sa biť.

Časy primitívne sú preč. Mladý bloger naštvaný arogantným servisom Dell, v pohode skolí nafúkaného šéfa divízie i celú veľkú spoločnosť. Bitka trvá krátko. K blogerovi sa pridávajú ďalší blogeri a neisté výsledky spoločnosti na burze komentujú ich víťazstvo. Ego veľkej firmy sa zmenšuje, chybu priznáva a blogerovi sa verejne ospravedlňuje. A nielen to. S jeho pomocou prekopáva filozofiu i techniku on line komunikácie i podpory svojich zákazníkov.

Nie všade to ide až tak “ľahko”. To, že v Goldman Sachs považujú zákazníkov za idiotov, ktorých treba zodrať z kože, vie už kde kto vo svete. Múdre hlavy rozmýšľajú, čo teraz s tým. Jedno, čo zistili zatiaľ celkom isto je, že škody budú vysoké.

Napriek tomu je stále veľmi veľa ľudí, ktorí ego v jeho živočíšnej forme obhajujú, a nechcú sa ho vzdať. Veria, že čas samcov ešte nie je preč a že práve oni ťahajú vývoj sveta dopredu.

Úlohou tohto blogu nie je dokázať komukoľvek, že to tak nie je. Takisto mojím úmyslom nie je nikoho tu naprávať. Bol by som však rád, ak by sa mi podarilo ukázať alternatívu, že to funguje aj bez neho. V nasledujúcich riadkoch spomeniem troch mužov, ktorých si vážim aj kvôli tomu, že dokázali mnoho bez toho, aby sa nechali ovládať vlastným egom.

To, čo ich všetkých spája je budhizmus. Jeho náboženská stránka nie je v tomto prípade podstatná a nejdem sa jej venovať. Budhisti (ale aj mnohí psychológovia či psychiatri po svete) používajú špeciálne metódy tréningu, ktorých úlohou je spacifikovať ich ego. O týchto troch pánoch pozitívne viem, že  po desaťročia pracovali na sebe tak, aby to dosiahli tiež .

Steve Jobs.

Ak pri tomto mene šokovane vstávate, a gestikulujete svoj nesúhlas, nedivím sa. O Jobsovi bolo napísaných tisíce blogov a článkov. Mnohé z nich upozorňovali práve na jeho ego i tvrdohlavosť. Egocentricky opísaný Jobs s dôrazom na precíznosť i „kruté“ správanie voči svojim kolegom zvýšili čítanost nejednému médiu.

Ktokoľvek tie články však písal, jednu skupinu autorov v nich nenájdete; Jobsových zákazníkov. Pokiaľ Jobs dvíhal adrenalín svojim konkurentom i spolupracovníkom, užívatelia applov ho milovali. Neexistovala žiadna bariéra medzi Jobsovym JA a VY jeho zákazníkov. Svet Applu bol jedným a aj po Jobsovej smrti zostal stále veľkým MY.

Jobs šiel proti prúdu nie preto, lebo ho k tomu hnalo jeho JA, ale preto, že milovníci jeho produktov tak chceli.

A neprestal ani keď už vedel, že nebude dlho medzi nimi. Aj v posledných mesiacoch svojho života pracoval na tom, aby jeho firma mala víziu. Na jej konci nebol Jobs ale jej zákazníci.

Richard Gere

Ak existuje hlavné mesto ega, určite je ním Hollywood. 15 miliónový honorár i celosvetová sláva by zatočili s nejedným mladým mužom a nechali jeho ego rásť až k Jupiteru. Richard Gere to však zvládol celkom dobre. Napriek tomu, že romantické príbehy Pretty woman či Nevesty na úteku urobili z neho jednu z najlepšie platených ikon mesta snov, zostal pevne na zemi. Interview s Gerem neprezentujú maniere zhýčkanej filmovej hviezdy ale pokojného a sebaistého profesionála. Napriek tomu, že je jeho ego milované miliónmi priaznivcov i manažérmi štúdii, on to „jemne“ ignoruje. Gere sa už desaťročia zameriava na tých, ktorí to potrebujú viac; háji práva Tibeťanov, snaží sa pomôcť chudobným krajinám s AIDS či otvorene protestuje proti praktikám Američanov v Iraku. Nečudo, že mnohé zdroje predstavujú hollywoodsku hviezdu nie ako herca ale na prvom mieste ako filantropa.

Dalajláma

Mnoho ľudí si myslí, že na uhájenie pevných postojov a disciplíny potrebujú ego. Dalajláma je minimálne jedným príkladom, že to tak nemusí byť. Keď si s ním v 50-tych rokoch Mao Cetung potriasal ruku netušil, že mladík z Tibetu bude zdrojom hlavy bôľu veľkej Činy aj desaťročia po jeho smrti. Dalajláma svojím konzistentným životom i prejavom vytvoril obraz Tibetu, aký túži mať nejedna krajina jeho veľkosti. Disident reprezentujúci 3 miliónový chudobný národ je prijímaný a uctievaný najväčšími štátnikmi tohto sveta. Mať úctu, rešpekt i jeho disciplínu by si určíte želal nejeden z nich.

Záverom; Čo s tým?

Riešenie je, ako obyčajne, veľmi jednoduché; až jedného dňa zistíte, že vám pamäť neslúži, ako by mala, kúpite si blok alebo diár a začnete robiť poznámky. Podobne, ak jedného dňa zistíte, že vaše ego alebo ego vašich kolegov spomaľuje výkon tímu či celej firmy, pozriete sa na problém bližšie a pokojne ho začnete riešiť.

V oboch prípadoch máte pritom možnosť povedať si, že žiaden problém neexistuje. V prípade slabšej pamäte budete naďalej zabúdať, tváriť sa pritom, že to nie je pravda a v prípade ega, že to nie je problém tiež.

Ak vám NIEČO naozaj takéto riešenie ponúkne, buďte si istí, že to bolo vaše EGO.

 

  • Tlačiť
  • 14

Jozef Hlaváč

Jozef Hlaváč
  • Počet článkov: 7
  • Priemerná čítanosť: 3029
  • Priemerná diskutovanosť: 9
  • RSS blogu

O blogu

Po 18 rokoch práce a života v zahraničí sa vraciam späť na Slovensko. V pozíciách General manager alebo Market specialist som pracoval v podstate na všetkých kontinentoch sveta; najdlhšie v Holandsku a Južnej Kórey. V rámci práce pre Heineken Export v Amsterdame som viedol lokálne tímy v Dubaji, Libanone, Izraeli, Nigérii, Južnej Afrike, Arube, Filipínach a Réunione. Neskôr som založil prvú pobočku Heinekenu v Južnej Kórey a bol jej prvým riaditeľom.
Slovensko je krásna krajina, kde nielen ja, ale aj mnohí iní, ktorí chvíľu vandrovali, chceme žiť.

Jozef Hlaváč

Jozef Hlaváč
  • Počet článkov: 7
  • Priemerná čítanosť: 3029
  • Priemerná diskutovanosť: 9
  • RSS blogu

O blogu

Po 18 rokoch práce a života v zahraničí sa vraciam späť na Slovensko. V pozíciách General manager alebo Market specialist som pracoval v podstate na všetkých kontinentoch sveta; najdlhšie v Holandsku a Južnej Kórey. V rámci práce pre Heineken Export v Amsterdame som viedol lokálne tímy v Dubaji, Libanone, Izraeli, Nigérii, Južnej Afrike, Arube, Filipínach a Réunione. Neskôr som založil prvú pobočku Heinekenu v Južnej Kórey a bol jej prvým riaditeľom.
Slovensko je krásna krajina, kde nielen ja, ale aj mnohí iní, ktorí chvíľu vandrovali, chceme žiť.

Kalendár sa načítava...
Jozef Hlaváč