Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Aký ste typ šéfa?

18.04.2012 | Jozef Hlaváč.

Diskusia (9 reakcií)

19.04.2012 | Pavel Šimon

Dobrý deň,
ja dám alternatívne vyhodnotenie. Najskôr však vyjasnenie si okrajových podmienok:

možnosť 1: keďže dotyčný rybu zjedol, tak bola jedlá, len sa s kuchárom rozchádzajú v kritériách prepečenosti.

Možnosť 2: ryba nebola opravdu urobená a dotyčný je zjedlo na vlastné nebežečie.

Možnosť 1 vynechám, ale pozriem sa iba na 2. Potom sú správnejšie závery tieto:

A: Je veľmi zlý šéf, lebo aj kolegyňa aj reštaurácia (v podstate dodávateľ) ho začnú podvádzať, lebo to bol jasný príklad mäkkého šéfa. Ak použijem spomínaný Titanic, tak s takým šéfom realizácie by ani nevyplával. A jeho firma nikdy nebude svetová, ale rýchlo skrachuje.

B: Vybuduje malú, možno strednú lokálnu firmu. Tá mu zabezpečí pokojný život, aj jeho rodine. A ľudia u neho budú v podstate spokojne pracovať. Len takáto firma nemôže snívať, že dakedy bude stavať také veľké projekty ako bol Titanic.

C: Väčšina svetových firiem je postavená okolo detailistov a egoistov. Ani Edison, Tesla, Jobs, Buffet, ... by neboli so svojimi firmami tam kde sú keby sa nechali "obabrávať" nehotovými vecami. A áno Titanic bol veľký prúšvih. Priamo poškodil tisíce ľudí, nepriamo státisice, ale za dva roky prišla 1. svetová, a proti tomu to bola epizódka. Lodiari sa dokonca poučili a dnes plávajú aj väčšie lode. A aj keď oni (tie väčšie lode) havarujú, tak ako v prípade Titanicu to nie je pre zle urobenú loď. Je to pre chyby ľudí a momentálne zlé okolnosti. Ak by sme to brali štatisticky, tak sa vsadím, že na celkový počet mŕtvych ľudí v lodnej doprave, Titanic nepredstavuje ani štatistickú odchýlku. A práve Jobs mal v svojej kariére viac Titanicov ako jeden. I napriek tom je Apple najväčšia firma súčasnosti (kapitálovo)...

19.04.2012 | hulo11

Ja som Titanic pochopil inak - myslím si, že autor neriešil stavbu, ale vedenie lode(teda nie lodiara, ale kapitána). Ako píšete, havária bola zhodou nepriaznivých okolností a chýb ľudí. Konkrétne kapitána, ktorý rozhodne a neohrozenie viedol svoj tím... nebyť zhody nepriaznivých okolností, mohol vďaka svojmu vedeniu prekonať svetový rekord v rýchlosti a byť na výslní ako Apple.

20.04.2012 | Jozef Hlaváč

Ďakujem za reakciu. Príbeh sa samozrejme môže vyvíjať aj spôsobom, ako ho popisujete vy. Hodnotenie na konci berte skôr ako môj názor, na ktorý nemám seba menšie faktické odôvodnenie. To čo som v ňom zatiaľ len naznačil, sa však v skutočnosti javí oveľa vážnejšie. Ego a jeho vplyv na profesionálny rast jednotlivcov i firiem prestáva byt prehliadané a hlavne tabuizované. Podľa niektorých zdrojov negatívne dopady ega spôsobili americkým firmám väčšie škody ako akýkoľvek iný jednotlivý faktor. Niektorí špičkoví svetoví manažéri či politici stoja pred súdmi a snažia sa obhájiť jednania, ktoré len ťažko vedia rozumne vysvetliť.
Vo vlastnom profesionálnom príbehu som zažil mnoho ľudí, ktorí napriek vysokému IQ, túžbe uspieť i profesionálnemu vybaveniu kariérne skolabovali. Vidiac príbeh Radičovej vlády mám pocit, že téma ega nie je cudzia ani Slovensku. Dopyt po zlepšení podnikateľského prostredia; súdnictvo, korupcia, bol obrovský a stále na Slovensku je. Vládu prevzali desiatky odborníkov s programom, ktorý bol jasne koncipovaný a mal sa len zrealizovať. Napriek tomu to všetko vybuchlo. Aj v tomto príbehu vidím veľké JA, ako "neviditeľný", avšak rozhodujúci element, ktorý zabránil Radičovej tímu sadnúť si za jeden stôl, dať hlavy dokopy a jednoducho krok po kroku zrealizovať, čo už bolo pripravené. Množstvo JA, často krát predvádzajúcich sa v médiách miesto za pracovným stolom zabránilo vytvoriť jednoliaty tím, ktorý by disciplinovane posúval vývoj dopredu.
Príbeh, ktorý som v tomto blogu použil je nevinný a naozaj nejde o to, či ryba bola alebo nebola dopečená. Berte to, prosím, ako pokus jemne otvoriť tému, ktorej otváranie (spýtajte sa personalistov) pravidelne hrozí výbuchom. Trochu vážnejšie sa k nej chcem vrátiť v svojom nasledujúcom blogu.

20.04.2012 | milanll

Jozef,
priznam sa, ze po precitani tohto blogu, som nedokazal urcit, kam s nim vlastne smerujete.

Neberte to prosim ako urazku, ale tie odpovede boli dost predvidatelne.
Zageneralizujem, ked poviem, ze pomerne presne vyjadruju dnesne Slovensko.

Nejdem to vsak dalej rozpitvavat, aby som ten vybuch nesposobil predcasne.

Som vsak nesmierne zvedavy na pokracovanie tejto vasej aktivity.
Ak sa vam podari najst cestu tymto sposobom - klobuk dolu a ja sa k vam okamzite pridam - ak sa budem tento sposob od vas schopny naucit a prebrat ho.

Zatial vam prajem vela stastia v pokracovani.
Som rad, ze sa zacinaju objavovat prve lastovicky tohto druhu.

Milan Zitnak

.

P.S Mam k vam prosbu:
Podla mojho nazoru, pri dvoch rozdielnych kulturach a z nich vyplyvajucich rozlicnych postojoch, vyplyvajucich z rozdielnych hodnot, pouzivam skor priame porovnania, na odovzdanie odkazu a myslienky.
Casto sa mi totiz stavalo, ze jednoduchy nezainteresovany opis, posobi skor ako objekt zvedavosti, namiesto stotozonovania sa s pribehom a stanovovania ,,role model''.
Samozrejme, je to cesta na hrane noza, casto velmi emotivna a sposobujuca vami spominane vybuchy.
Stale vsak, myslim si, ze pokial sa nejde do extremu a dokaze sa to uhrat v pozitivnom tone, mohlo by to mat urcite ucinky.
Okrem teda faktu, ze ja sam casto ten radikalny prejav pouzivam.
Poprosim vas o odpoved na otazku:
myslite si,ze tento sposob by tiez mohol teoreticky fungovat a najma, ake su jeho negativa a slabosti?

Vdaka za pripadnu odpoved.

20.04.2012 | Jozef Hlaváč

Súhlasím s Vami problém ega môže byt typicky pre Slovensko, a myslím si, že aj je. Ale presne tak je, podľa môjho názoru, typicky aj pre Nemecko, Kóreu, Afriku či Spojené štáty. Je to ľudský problém, ide naprieč národmi či rasami.
Za mojich mladých čias to bola absolútne tabu otázka, i keď o nej každý rozprával. Zúrivosť alebo namyslenosť pána riaditeľa sa pokladala za prejav jeho sily, a v konečnom dôsledku za pozitívnu stránku. Dnes to už tak celkom nie je. Téma ega sa otvára a jej význam rastie. V mnohých firmách skončíte ani neviete ako. Budem o tom však pokračovať v ďalšom blogu, dúfam že sa mi to podarí trochu posunúť.
K tej druhej časti vašej poznámky (za P.S.:) by som potreboval nejaký konkrétny príklad ak sa dá, aby som si bol istý že jej správne rozumiem. Ďakujem.

21.04.2012 | milanll

Ospravedlnujem sa za neskoru odpoved, ale najskor som ju 3X napisal a zakazdym potom 3X zmazal.

Nie je to totiz nieco, co chcem napisat verejne.
Pokial mate zaujem o pokracovanie, moj email je milanzitnak@hotmail.com
Pokial nie, neurazim sa.

21.04.2012 | odar.125

Pridám jeden názor, aj keď nie som zamestnaný vo veľkej firme ani na riadiacej funkcii. Pracujem s ľuďmi /zákazníkmi v službách/,veľa sa rozprávame a problematiku EGO a jeho vplyv na život riešime dennodenne.
Blog vnímam ako ľahké načrtnutie problematiky, preto som zvedavý na pokračovanie.
Myslím, že spoločnosť /min.slovenská/ sa dostáva do nie veľmi prospešného stavu a EGO hrá prehnane silnú úlohu pri rozhodovaniach na akejkoľvek úrovni. Nie je to problém len riadiacich pracovníkov, ale aj podriadených. Ak by aj nadriadený chcel pristupovať racionálne, prípadne demokraticky, stáva sa, že stratí autoritu u podriadených, ktorí uznávajú "autoritársky režim". A práve ľudia, preferujúci vodcovské riadenie spoločnosti, sú schopný "zaraziť nôž do chrbta". A že tých vodcu-chtivých občanov je dosť /až priveľa/.
Ľudia sa často rozhodujú v prvom rade za seba a sú schopný potopiť lepšie riešenia, len preto, lebo s tým prišiel niekto iný. Firmy a v konečnom dôsledku aj spoločnosť tým značne trpí, lebo pokrok/progres nieje taký, aký by mohol byť. A samozrejme trpia tým aj medziľudské vzťahy /myslím, že to je ešte horšie/.
Je to v psychike a osobnostnej výbave každého z nás. Veľa máme od rodiny a veľa nám dala spoločnosť ktorá nás formuje. Každá generácia má svoje špecifiká a riadiaci pracovník by mal byť vybavený nie len technickými, ale aj psychologickými schopnosťami. No, ale to by sme museli asi žiť v inej civilizácii.
P.S. Mám jednu otázku pre spoludiskutujúcich : V súvislosti s nastupujúcou generáciou /20-30/,nezaťaženou komunizmom a riadeným hospodárstvom, ktorá nás mala priviesť do modernej a fungujúcej spoločnosti. Tiež máte pocit,že je ešte egoistickejšia, miestami anarchistická a hlavne /čoho sa obávam/ "jednokroková" - urobíme jeden krok a potom sa uvidí.

22.04.2012 | milanll

Velmi, velmi, velmi dobry priklad s tymi podriadenymi, vyzadujucimi od svojho nadriadeneho absolutnu autoritu.
Toto totiz pokladam za jednu z hlavnych pricin, preco na slovensku vznikla oligarchia a zaroven je tak rozsirena korupcia.

Pricniu toho vidim v hierarchickej spolocnosti, ktora sa nachadza na Slovensku a v ktorej podriadeny a clovek na nzisom spolocenskom stupni, sa sprava uplne oddane vsetkym tym,ktori su na vyssom hierarchickom stupni, ako on sam.
Preto si policia nerobi na Slovensku svoju ulohu, preto nefunguju sudy - trestnopravne stihanie pre vyvolenych, preto uradnici sa nikdy nepostavia podnikatelom.
Zaroven preto nefunguju ani zakladne sluzby - jednak su nedostupne, zaroven sa kazdy hanbi vykonavat si svoje povolanie a remeslo, pretoze ho poklada za ponizujuce a radsej sa hra na vyssiu spolocensku poziciu - aj ked je iba imaginarna.
Preto politici kradnu - narod si nevazi chudobnych, skromnych a cestnych, ale jeho vzormi a idelami su bohati ludia za vodou.

Je to sice zvlastne, ale podla mna, na Slovensku este stale vladne poddanstvo.
Oficialne sice bolo zrusene v 19. storoci, ale stale pretrvava v mysliach ludi.
Slovensko potrebuje revoluciu - zmenu myslenia.

.

Co sa tyka odpovede na P.S:
ano, mladsia eneracia je taka, ako si ju opisal.
Ibaze, ona je iba radikalnejsim obrazom starsej generacie, ktora ju tak vychovala.
Stale, je 300 000 Slovakov v zahranici, ktori na vlastnej kozi, niektori spesne, niektori menej, zazivaju ine formy a hodnoty spravania sa.
Oni by mohli byt teoretick nadejou.
Ich navratu vsak brani jedna nesmierne zavazna skutocnost - ktoru tu nejdem momentalne opisovat.
Este poznamka k tomu jednokrovemu postupu - tento sposob napredovania je spravny.
Ovela vacsi problem je kratkozrake myslnie, ktore nedokaze stanovit ciel cesty a zaroven cestu vyvoja.
Ked je toto uskutocnovane systemom - spravme krok a potom sa uvidi, vtedy nastava skutocny problem.
Ja sa sice teraz ospravedlnujem za vtiahnutie politiky do tejto diskusie, ale aj ked uplne vsetky strany rozmyslaju takto kratkozrako, najviditelnejsim a zaroven najkratkozrakejsim uvazovanim sa moze pochvalit prave SaS na cele so Sulikom a zaroven cela pravica.
Ich egoizmus a neschpnost vidiet dalej, ako 30cm od seba, je uplne neskutocna.
Najhorsie vsak je, ze toto ich kratkozrake videnie sa udomacnilo v slovenskej spolocnosti, ako to spravne a pokrokove.
Vdaka Bohu, uz sa to podstatne zmenilo.

23.04.2012 | hulo11

Samozrejme, že nastupujúca generácia je egoistickejšia - vyrastala a formovala sa v časoch prechodu k demokracii, v časoch divokej privatizácie a investičných podvodov typu kupónová privatizácia a BMG-invest. Vzorom úspešného podnikateľa boli Fruni a Rezeš. Pritom je zaťažená minulým režimom, veď ju vychovávali komunisti a ľudia presiaknutí ich ideológiou. Súdružke učiteľke sme jedného dňa začali hovoriť pani, ale ona aj jej výchovné metódy sa menili len pozvoľne...
Čo sa týka jednokrokovosti: z Vášho pohľadu sa tu podľa mňa prekrýva prechod od plánovaného hospodárstva a päťročníc k trhovému hospodárstvu, kde sa všetko podriaďuje momentálnemu dopytu s nedostatkom skúseností, čo je ale typické pre každú mladú generáciu. No a samozrejme vplyv má aj dnešná neistá doba a kríza, kedy sa podmienky(trh, legislatíva) menia ako na bežiacom páse.

Jozef Hlaváč

Jozef Hlaváč
  • Počet článkov: 7
  • Priemerná čítanosť: 3029
  • Priemerná diskutovanosť: 9
  • RSS blogu

O blogu

Po 18 rokoch práce a života v zahraničí sa vraciam späť na Slovensko. V pozíciách General manager alebo Market specialist som pracoval v podstate na všetkých kontinentoch sveta; najdlhšie v Holandsku a Južnej Kórey. V rámci práce pre Heineken Export v Amsterdame som viedol lokálne tímy v Dubaji, Libanone, Izraeli, Nigérii, Južnej Afrike, Arube, Filipínach a Réunione. Neskôr som založil prvú pobočku Heinekenu v Južnej Kórey a bol jej prvým riaditeľom.
Slovensko je krásna krajina, kde nielen ja, ale aj mnohí iní, ktorí chvíľu vandrovali, chceme žiť.

Jozef Hlaváč