Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Výročie 14. marca 1939 stojí za pozornosť

13.03.2017 | Jozef Hajko

Diskusia (13 reakcií)

13.03.2017 | Juraj Mašláni

Už som to, myslím, kdesi napísal v recenzií knihy Jozefa Hajka. A keď nie, tak teraz: Hajko, ktorý ktorý vie o Slovenskom štáte viac, ako 98,7 percenta :-) súčasníkov, provokuje k diskusii. A - podľa mňa - jedine slobodná verejná diskusia je cesta k tomu, aby sme sa dokázali "vysporiadať" s nestráveným sústom, ktorým pre nás je a, žiaľ, stále zostáva Slovensko v rokoch 1938-1945. Problém je, že zmysluplne diskutovať o tejto etape nasich dejín dokáže vedomostne a intelektuálne dnes len málokto. Preto nestrávené sústo v spoločenskom vedomí zostáva. Preto aj kotlebovci, parazitujúci a víťaziaci na už hnijúcom, nami nestrávenom súste.

14.03.2017 | Brano L.

++

14.03.2017 | LPB

+

15.03.2017 | sunkaster1

diskutovat sposobom "co by bolo, keby" a podsuvat pritom niektore az fantazmagoricke myslienky len preto, aby sa diskusia uberala urcitým smerom, tak to nema daleko od videa matice slovenskej.

a velmi sa cudujem, ze taky seriozny dennik, akym je trend, dava takymto pseudoodbornikom tolko priestoru

15.03.2017 | sunkaster1

ano vyrocie 14. marca stoji za pozornost, ale predovsetkym preto, aby sme jasne pomenovali veci, ktore sa stali, t.j. ze vznikol fasisticky stat a bodka.

14.03.2017 | Brano L.

Mne sa tieto blogy p.Hajka veľmi páčia. Aj tento konkrétne. Fakt super napísané.

14.03.2017 | Don Quijote

Takto to dopadne, keď začnú novinári písať o histórii. Všetko čo sa v blogu nedrží historických faktov a snaží sa nám podsúvať, ako by sa Slovensko vyvíjalo nebyť 1. SR, je čistá fikcia. Autor to sám na začiatku spomína, preto neviem, prečo sa na tieto rozprávky podujal, ale ak to niekto myslí s históriou vážne, tak do vôd "keby bolo keby" nikdy nezájde. Ak sa zaujíma o históriu tak je to Ok, ale tu už ide podľa mňa ospravedlňovanie ľudáckeho režimu a to OK nieje. Veď aj slovenská ľudácka emigrácia písala o menšom zle a o nemožnosť voľby. Tento blog je na pol ceste ku Kotlebovi a dúfam, že nepíše v podobnom duchu aj svoje knihy. Navyše, tak, ako všetci novinári, ktorí sa dali na písanie histórie mu unikajú súvislosti. "Prvý raz vo vlastnej réžii a bez zahraničného tlaku sa mohli slovenskí politici vyjadriť k osudu krajiny v októbri 1938", toto autor nemôže myslieť vážne. Asi pán autor zabudol na zahraničný tlak Nemecka, Talianska, Francúzska, VB, Maďarska a Poľska. "Autonómne hnutie bolo už také rozbehnuté, že ho podporovala väčšina Slovákov", toto tvrdenie, ktoré mimochodom tak často používali vo svojej propagande ľudáci, sa nedá podoprieť žiadnym pramenným dôkazom, keďže neexistuje žiadny prieskum, ktorý by to potvrdil, ani neprebehlo žiadne referendum o autonómii. Ako pomôcka by sa dali použiť výsledky komunálnych volieb roku 1938, kde autonomistické sily väčšinu nezískali. Pokiaľ ide o Žilinskú dohodu, autor uvádza "Takže dohoda väčšiny slovenských politických strán žiadať autonómiu bola prirodzeným vyústením dovtedajších pohybov", vznik HSĽS - SSNJ, neviem, aký spôsobom na to autor prišiel, ale asi si nie úplne v dostatočnej miere uvedomuje realitu vtedajšej doby. K Žilinskej dohode neboli prizvaný zástupcovia všetkých relevantných politických strán tej doby, z rokovania boli dopredu vylúčený socialisti a komunisti, ostatné strany, ktoré mali na rokovaniach svojich zástupcov, boli v rozklade, keď špičky týchto strán sa buď pripravovali, alebo už boli emigrácii. Aj v stranách, ako napr. Agrárna strana, sa tak do popredia dostali sily, ktoré boli do vtedy v úzadí, ďalším motívom k pristúpeniu na dohodu s ľudákmi bol fakt, že sa tak mohli aspoň s časti podieľať na moci. HSĽS k tejto dohode pristúpila hlavne z dôvodu, až tragického nedostatku odborníkov hlavne v ekonomickej a hospodárskej oblasti. Takže participácia viacerých politických smerov na Žilinskej dohode bola skorej z núdze cnosť, ako "prirodzeným vyústením dovtedajších pohybov". Ďalej budem reagovať len na najväčšie prešľapy, ktorých sa utor dopustil. Nie je pravda, že Nemci boli pozvaný na potlačenie SNP, naopak SNP bola reakciou na obsadzovanie Slovenska Nemeckou branou mocou. Ľudácky režim má rozhodne na rukách viac krvi, ako komunistický v Československu. Spolupodielanie sa na likvidácii väčšiny židov, rómov a vraždy slovenských civilistov a zajatých povstaleckých vojakov, idú aj na vrub režimu Slovenského štátu, aj keď ich väčšinou vykonávali Nemci. Považovať NÁRUS za inštitúciu, ktorá presadzovala autonómiu Slovenska je ozajstný nezmysel. Išlo o projekt mladej slovenskej inteligencie, prevažne z radov agrárnikov. Vznikol s požehnaním Milana Hodžu a mal na starosti hlavne hospodárske zveľaďovanie Slovenskej krajiny, v mantineloch Hodžového chápania samosprávy, ktorú malo mať Slovensko v rámci ČSR. Aj keď mladý slovenský agrárnici neboli, až taký presvedčený čechoslovakisti, ako ich starší kolegovia, za autonomistov by som ich rozhodne nepovažoval. Jednoducho išlo o projekt tretej cesty, medzi centralizmom čechoslovakistov a separatizmom autonomistov. Na ďalšie rozoberanie blogu nie je na tomto mieste priestor, ale je tu ešte pár vecí, ktoré sú vnímané veľmi povrchne a autor sa vďaka tomu dopúšťa chyných záverov.

14.03.2017 | salamoon

dovolim si nesuhlasit s 3 vecami:

1. "Prvá Slovenská republika nemá na sebe síce toľko krvi, ako neskorší komunistický režim počas politických vrážd"

Toto si myslim, ze ste napisali len omylom a nebral som to vazne. Aj tie akoze oficialne cisla hovoria cosi ine. Okrem toho ste zabudli aj na obete rezimu po 89. Ano aj tie statisice nenarodenych deti chybajucich v demografii kvoli zlym socialno-ekonom. podmienkam vacsiny mozme nazvat obetami.

2. "Významným argumentom autonomistov v medzivojnovom období a ich nasledovateľov na začiatku 90. rokov bola ekonomická nerovnováha Česka a Slovenska udržiavaná pražskou vládou."

S tym sa da suhlasit za panovnika, scasti za prvej republiky, aj v sucasnoti, ked je udrziavana ekonomicka nerovnovaha medzi vych. a zap. castou Europy. A kedy vlastne nebola ? Vychod nikdy v historii nekolonizoval zapad, vzdy to bolo naopak a partitury pisal vzdy zapadny kapital. No nerozumiem preco ste tam nespomenuli obdobie 48-89, pocas ktorych sme ako predtym zaostala agrarna krajina s vysokou mierou vystahovaletva Cechov znacne dobehli a r. 1969 sme (Husak and co.) presadenim federacie po prichode Sovietov ziskali aj nove prerozdelenie ekonomickych kompentencii teda aj objemu financnych tokov z Prahy na Slovensko v prospech Slovenska.

3. "Sledujúc vývoj národnej kryštalizácie vo východnej polovici Európy po roku 1990 možno predpokladať, že Slováci by dnes speli k nejakej forme autonómie alebo samostatnosti aj bez udalostí z rokov 1938 – 1939 a 1990 – 1993."

Tento posledny odstavec- co by bolo keby bolo- je uplne bezpredmetny. Totiz, ak by Nemci vyhrali vojnu na vychodnom fronte (k comu chybalo prakticky len vitazstvo pri Stalingrande) a proti comu by az tak nenamietali ani Briti s Americanmi, dnes by sme ako narod ani krajina neexistovali. Nasi germansky priatelia s nami (ani dalsimi okupovanymi slovanskymi narodmi) totiz vobec do buducnosti neratali. Nasu buducnost videli v totalnej asimilacii / germanizacii vybranych cez rasove previerky, sterilizacia, vo vypareni osviencimskymi kominmi (ano po Zidoch, Ciganoch, komunistoch mali prist na rad aj dalsi a dalsi, inteligencia, evanjelici, Cesi..), v otrockej praci na nemeckej infrastrukture, velkostatkoch, surovinovych zdrojoch, hovorilo sa aj o rezervaciach kdesi na Sibiri atd. Staci si precitat rozne vtedajsie vyjadrenia a nazory nemeckych celnych predstavitelov na vychodne uzemia a Slovanov. Vzdy sme pre nich boli len menejcenna otrocka rasa, zdroj potrieb pre ich kapitál. Len dodam, ze takymto stylom dalej zrejme aj budeme.

14.03.2017 | IvanPe

Iba dodam dve veci:
1. Slovenska centralna banka bola pocas Slovenskeho statu vlastena Nemeckou risskou bankou, pravda nie hned pri vzniku ale postupne a cela. Preto je iluzia hovorit o akejsi samostatnosti, ci zvrchovanosti. Zo zlateho pokladu, ktore nechal previest do Banskej Bystrice vtedajsi guverner Narodnej banky Imrich Karvaš:
Historicky zbornik Matice slovenskej: "Po vyhlásení autonómie Slovenskej krajiny 6. októbra 1938 nastali zmeny aj v centrálnej banke. Do jej názvu sa prirodzene dostal spojovník - NÁRODNÁ BANKA ČESKOSLOVENSKÁ (NBČ-S), boli odvolaní českí úradníci zo Slovenska a na ich miesta prijímali úradníkov slovenskej národnosti. Za člena obchodnej správy vymenovali prednostu bratislavskej filiálky Martina Kollára, za člena bankovej rady Fraňa Tisa a Jozefa Rybára za člena revidujúceho výboru. Koncom februára 1939 sa stal viceguvernérom NBČS Jozef Fundárek.
Po päťmesačnom „autonómnom" pôsobení centrálnej banky 14. marca 1939 vyhlásil Snem Slovenskej krajiny samostatný Slovenský štát (s neskorším oficiálnym názvom „Slovenská republika"). Následne prvý raz v histórii vznikla slovenská centrálna banka - SLOVENSKÁ NÁRODNÁ BANKA (SNB) a to nariadením vlády č. 44 zo 4. apríla 1939 (keď už 16. marca bola bratislavská filiálka NBČ-S poverená funkciami centrálnej banky).
Hoci SNB vznikla ako nový právny subjekt (účastinná spoločnosť so základným kapitálom 100 miliónov Ks) a na činnosť NBČ-S oficiálne nenadväzovala, fakticky bola jej pokračovateľkou v organizačnom i personálnom zmysle (pri svojom vzniku prevzala 81 zamestnancov NBČ-S, koncom roku 1939 v nej pracovalo 170 zamestnancov). Na čele banky bol guvernér (prvým bol Imrich Karvaš)a viceguvernér (J. Fundárek) ktorých menoval prezident na šesť rokov. Vedúce miesta obsadili kvalifikovaní odborníci z NBČ-S: M. Kollár, Jozef Trnovec, Július Pázman a ďalší.
Prvé slovenské bankovky sa od česko-slovenských odlišovali len pretlačou „Slovenský štát". Ako prvé originálne slovenské bankovky prišli do obehu stokorunáčky 1. septembra 1941 (keď od vzniku štátu uplynuli dva roky a takmer šesť mesiacov).
Vážnym problémom nového štátu bol absolútny nedostatok devíz, pretože ich zásoby ostali v Prahe a Slovensko malo k dispozícii len devízy od exportných firiem a na valutových kontách bánk vo výške asi 30 mil. Ks. Z tohto dôvodu vláda nariadila povinné nahlasovanie pohľadávok a záväzkov v cudzine a ich povinnú ponuku SNB. Najväčším a zároveň najdôležitejším obchodným partnerom Slovenska bola Nemecká ríša a Protektorát Čechy a Morava, ktorý bol od 1. októbra 1940 začlenený do jednotného ríšsko-nemeckého colného územia, kam sa vyvážalo 80 % slovenskej produkcie a dovoz tvoril 70 % z celkového obchodného obratu. Na uskutočňovanie platieb sa využíval clearing.
Na podporu ekonomiky i devízových rezerv štátu bola vyhlásená národná zbierka na tzv. zlatý poklad. SR získala počas rokov 1941 - 1945 exportom, transakciami v zahraničí, z ťažby na Slovensku a tiež zo zbierky 7 107 kg zlata, ktoré bolo deponované vo švajčiarskych bankách. (Časť zásob drahých kovov z Kremnice -1 062 kg bola 14. októbra 1944 odvezená do Moskvy).
Pozitívne výsledky činnosti SNB narúšala vojna i povstalecký odboj. Guvernér Imrich Karvaš a niektorí ďalší zamestnanci sa zapojili do prípravy povstania, do banskobystrickej filiálky ..."

2. Autor si z akehosi neznameho dovodu zamiena pojmy ako Slovensko a Slovaci. Pritom je zrejme, ze na Slovensku zili aj ludia inych narodov ci narodnosti, mozno preto sa javi odsun "neprisposobivych, co ich treba naucit robit, teda prizivnikov" ako vhodny pocin, za ktory nakoniec historia bude sudit vacsieho pana. A mozno to je tym momentom, ktory v ociach dnesnych luzrov robi zo Slovenskeho statu vzor hodny nasledovania. Asi preto ma pan Kotleba riesenia, katolicke, "za boha za narod", proti prizivnikom.

14.03.2017 | Agát4

„Sledujúc vývoj národnej kryštalizácie vo východnej polovici Európy po roku 1990 možno predpokladať, že Slováci by dnes speli k nejakej forme autonómie alebo samostatnosti aj bez udalostí z rokov 1938 – 1939 a 1990 – 1993. ....... Do veľkej miery by to bolo vďaka určitej historickej pamäti, ktorú nemožno vymazať, nech už je akákoľvek.“ Asi som neporozumel textu. Keby nebolo udalostí z rokov 1938-1939 a 1990-1993, o akú „historickú pamäť“ by sme sa v tomto prípade opierali?

Hodnotiť znamená porovnávať. Čo je tým „etalónom“ ku ktorému porovnávame udalosti súvisiace so vznikom Slovenského štátu? Chceme ich posúdiť, či len odsúdiť lebo taká je objednávka?

Existujú historické fakty a existuje ich interpretácia. Interpretácia závisí od ideologického a politického pozadia interpréta a od politickej situácie v danom čase. Preto neexistuje historická pravda, iba viac či menej objektívne posúdenie historických faktov. Lebo hlavná funkcia histórie nie je poznávacia, ale výchovná (propagačná?). Pre vládnuce garnitúry je vždy interpretácia minulosti podporou pre legitimitu súčasnosti.

V minulom storočí sme prežili dva totalitné režimy. Ani s jedným sme sa nevyrovnali na úrovni. Problém vzniku a existencie Slovenského štátu sme odbili poukazovaním na holokaust a vyznamenávanie Nemcov po potlačení Povstania. Bez analýzy postavenia Slovákov v ČSR, bez posúdenia, či priniesol pre slovenský národ v tej neobyčajne komplikovanej situácii aj pozitíva. Komunistov a eštébákov máme vo vláde, v parlamente aj na pracoviskách zaoberajúcich sa históriou - doteraz. Historici sa s tým vyrovnali bez problémov lebo už od čias tridsaťročnej vojny sa držia zásady „čie je panstvo, toho je aj náboženstvo“.

Radi kritizujeme chyby tých, čo už nežijú a neuvedomujeme si, že aj dobu ktorú terraz žijeme budú raz posudzovať. Sľúbili politici v roku 1989, že nevstúpime do vojenských blokov? Vstúpili sme (bez referenda) a nič sme proti tomu neurobili. Sľúbil premiér, že na Slovensku nebudú vojenské základne NATO? Už sa budujú a nič proti tomu nerobíme. Podporili sme nelegálne bombardovanie Srbska a Iraku. Zahynulo tam množstvo nevinných ľudí. Protestovali sme? A to nie je svetová vojna. Na rozdiel od Mníchova a Viedenskej arbitráže sme boli pri tom a mohli sa vyjadriť! Veru, história je ošemetná záležitosť.

15.03.2017 | gejza77

"nik ešte nezmenil dejiny viac, než historici" ..... našťatsie, pán Hajko nie je historik a dejiny len popisuje, nemení ich - vďaka za blog

18.03.2017 | Peter Balašov

Poznal som postoje a nálady desiatok ľudí, ktorí vtedy žili, konali a v tej či onej miere aj ovplyvňovali dianie na Slovensku i keď neboli blízko pri kormidle. Boli to úradníci v banke, vojenskí velitelia, príslušníci odboja i ľudia ktorí mali v okruho priateľov židov a snažili s im pomôcť. Nie je to možno relevantné pre historikov, ale ja som tie výpovede a postoje vnímal a dodnes vnímam ako autentický obraz o tom čo sa dialo. Pri všetkej úcte k výpovedi, že históri nepozná "keby", vždy v tých výpovediah zaznievalo, že iné scenáre by boli ešte horšie. Zodpovednosť za čiernu škvrnu holokaustu a zodpovednosť za ňu nemožno nikdy vymazať ani zľahčovť a treba ju pripomínať, ale postoje, že vojnový slovenský štát to je len holokaust a násilie, je prejavom neschopnosti alebo neochoty dôsledne stráviť históriu a je ignorovaním úprimnej snahy väčšiny ľudí, ktorí vtedy žili, urobiť to najlepšie čo mohli nie len pre seba ale aj pre iných.

23.03.2017 | ompitál

pre agáta 4 --ste zrejme ďalší "nechápavec", ktorý vedome zamlčuje, o čo išlo v srbsku a kvíli nad jeho bombardovaním:
1. srbi napadli slovinsko, keď sa osamostatnilo -- mŕtvi vinou srbov
2. srbi napadli chorvátov, keď vyhlásili samostatnosť -- desaťtisíce mŕtvych vo vukovare a slavónsku -- vinou srbov
3. srbi napadli bosnu, keď sa chcela osamostatniť -- srbskí snajpri v sarajeve, tisíce mŕtvych, aj detí, aj žien -- z viny srbov
4. a čo srebrenica? najhorší masaker od 2. svetovej vojny a katynského lesa (aspoň v európe) 8000 bosnianskych mužov postrieľaných do tyla
5. prvé masakre v kosove, na ktoré sú srbi mimoriadne citliví -- zasa kopy mŕtvych
ešte vždy budeš tvrdiť, že tam nemalo nato zasiahnuť? malo dopustiť ďalšie vraždenie? a pritom nebombardovalo armádu, ale letiská, mosty, cesty, sklady munície -- pravdaže, nedá sa to tak, aby nikoho nezabili -- ale porovnaj srbské vraždy s obeťami bombardovania -- a až potom píš a neopisuj hlúpo zabehané floskuly

Jozef Hajko

Jozef Hajko
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 2519
  • Priemerná diskutovanosť: 13
  • RSS blogu

O blogu

Pôsobí ako analytik a publicista. V minulosti hlavne novinár a poradca poslancov Národnej rady SR. Jeden zo zakladateľov Podnikateľskej aliancie Slovenska, jej prvý riaditeľ a v súčasnosti člen jej vedenia. Autor viacerých kníh a štúdií so zameraním na ekonomiku, spoločenské témy a históriu Slovenska.