Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Jozef Hajko

Víťazný február 1948 mal dôležitú predohru

24.02.2018 | Jozef Hajko

Československo za od Západu ekonomicky odpútalo už v roku 1947, politický prevrat len potvrdil primknutie k Sovietskemu zväzu.

  • Tlačiť
  • 6

Pred 70 rokmi sa poloústavnou cestou dostali v Československu k moci komunisti. Riadenú demokraciu, kde vládli povolené strany združené v Národnom fronte, vystriedala totalitná vláda jednej strany.

Prevrat potvrdil úplné primknutie Československa k Sovietskemu zväzu, čo malo devastujúce ekonomické dôsledky. Štát, ktorý patril v medzivojnovom období medzi najvyspelejšie na svete, sa postupne prepadol do šedivého priemeru. Práve nespokojnosť so zaostávaním za životnou úrovňou západného sveta bola hnacím motorom, ktorý spustil pád komunistického režimu na konci 80. rokov minulého storočia.

No ak by si niekto myslel, že výhybku od ekonomickej orientácie na Západ smerom na Východ preklopili komunisti 25. februára 1948, mýlil by sa. Zmena prišla o niečo vyše pol roka skôr.

V roku 1947 prišli Spojené štáty americké s novou myšlienkou, ktorá razantne zasiahla do ekonomického i politického vývoja v Európe. Dovtedajšie pôžičky zničeným európskym štátom, ktoré boli určené na nákup najnutnejšieho materiálu a potravín, mal nahradiť Marshallov plán.

Marshallov plán spočíval v tom, že mohutné pôžičky nesmerovali na uspokojovanie spotreby vyhladovaných Európanov, ale podporovali investície riadené jednotlivými vládami. Popri tom, že tieto zdroje umožnili obnovenie a rozvoj výroby, nepriamo nútili európske štáty k spolupráci.

Práve Marshallov plán zmenil postoj Francúzov či Belgičanov, ktorí oželeli nutkavú myšlienku okupované Nemecko úplne zničiť, aby sa vybrali cestou jeho ekonomického obnovenia. V podmienkach žičlivého Marshallovho plánu vznikli zárodky francúzsko-nemeckej spolupráce v oceliarskom priemysle, ktoré sa stali predzvesťou budúcej oveľa širšej Európskej únie.

Spojené štáty boli v tomto období skutočnou svetovou mocnosťou. Svedčí o tom napríklad skutočnosť, že zastrešovali viac ako polovicu svetového obchodu. Tento štát bol jediným, ktorý mohol zásadne zasiahnuť do vývoja v Európe. Ak by neprišla pomoc spoza Atlantického oceánu, Európa by upadla do dlhého obdobia stagnovania, s veľkou pravdepodobnosťou by ju zasiahli vlny hladomoru a nových konfliktov.

Spojené štáty pochopiteľne sledovali aj svoje vlastné ciele. Len ekonomicky obnovená Európa sa mohla stať ich skutočným obchodným partnerom a miestom odbytu zámorských výrobkov. A len sebavedomé vlády európskych štátov, ktoré ponúkali svojim obyvateľom ekonomickú perspektívu, mohli čeliť nebezpečenstvu komunistických prevratov, ktoré hrozili vo Francúzsku či Taliansku.

Štáty západnej Európy sa do Marshallovho plánu zapojili. Vo východnej časti Európy, kam sa dostali sovietske vojská, to bolo zložitejšie. Okrem Československa už všade vládli komunisti, no napriek tomu sa pokúsilo koketovať s ponúkanou americkou pomocou ešte Poľsko.

Poľská komunistická vláda veľmi rýchlo pochopila, že od Američanov nesmie nič žiadať. Československo malo koaličnú vládu Národného frontu, kde boli komunisti v menšine, preto sa k účasti na Marshallovom pláne prihlásilo s plnou vážnosťou. Vláda schválila v lete 1947 vyslanie delegácie na rokovania do Paríža.

Potom však prišla studená sprcha. Stalin si predvolal do Moskvy predsedu vlády Klementa Gottwalda a oznámil mu, že účasť Československa na programe by Sovietsky zväz pokladal za nepriateľský akt, ktorý by odporoval vzájomnej medzinárodnej zmluve.

K. Gottwald neváhal a na diaľku zvolal zasadnutie československej vlády a odporučil jej, aby sa Marshallovho plánu zriekla. Tá sa podvolila nátlaku a tak aj urobila. O nasledujúcom vývoji v Československu tak už jednoznačne rozhodovala Moskva. Ak by nebol február 1948, prišlo by niečo iné, ale bolo by len otázkou času, kedy by komunisti úplne uchopili moc.

Pri Marshallovom pláne nešlo len o milióny dolárov pomoci, ktoré nutne potrebovala ekonomika sužovaná povojnovým rozvratom, nebývalou neúrodou a nedostatkom všetkého. Išlo o budúcu ekonomickú orientáciu.

Československo bolo vzájomným obchodom, vrátane dodávok surovín, drvivo orientované na Západ. Ten sa práve cez Marshallov plán začal neskôr integrovať a budovať základy budúcej ekonomickej prosperity. V tomto kľúčovom bode Československo zaváhalo a podľahlo diktátu Stalina. Pritom nešlo len o krok komunistov, ale prakticky všetkých vtedajších legálnych politických strán.

Sovietsky zväz, ktorý sám trpel obrovským nedostatkom a nízkou úrodou, poskytol Československu na zalepenie očí potravinovú pomoc. Neskôr prišli dodávky surovín. Politika diktovala ekonomike a preklopenie orientácie zo Západu na Východ malo byť jednoznačné a nemenné.

Práve toto preklopenie spôsobilo Československu výrazné ekonomické škody. Prerušenie kontaktov s obnovujúcim sa Západom ho odtrhlo od moderných technológií a pripútalo k menej rozvinutým štátom východnej Európy.

Po februári 1948 všetky štáty sovietskeho bloku poslušne aplikovali politickú doktrínu narastajúceho triedneho boja, čo inými slovami znamenalo prípravu na novú svetovú vojnu, ktorú očakávali v Moskve. Znamenalo to budovanie ťažkého priemyslu na úkor spotreby. Životná úroveň v Československu klesala a nepriaznivý vývoj dovŕšila menová reforma v roku 1953, ktorá priniesla ďalšiu etapu ožobračovania obyvateľov.

Až po smrti Stalina v roku 1953 začal komunistický režim v Československu hľadieť viac na životné podmienky obyvateľov. To však už bola západná Európa v rozbehnutom vlaku. Marshallov plán sa vydaril a zaostávanie Československa za vyspelým svetom sa stalo realitou všedného dňa až do začiatku 90. rokov 20. storočia.

  • Tlačiť
  • 6

Jozef Hajko

Jozef Hajko
  • Počet článkov: 21
  • Priemerná čítanosť: 2541
  • Priemerná diskutovanosť: 11
  • RSS blogu

O blogu

Pôsobí ako analytik a publicista. V minulosti hlavne novinár a poradca poslancov Národnej rady SR. Jeden zo zakladateľov Podnikateľskej aliancie Slovenska, jej prvý riaditeľ a v súčasnosti člen jej vedenia. Autor viacerých kníh a štúdií so zameraním na ekonomiku, spoločenské témy a históriu Slovenska.

Jozef Hajko

Jozef Hajko
  • Počet článkov: 21
  • Priemerná čítanosť: 2541
  • Priemerná diskutovanosť: 11
  • RSS blogu

O blogu

Pôsobí ako analytik a publicista. V minulosti hlavne novinár a poradca poslancov Národnej rady SR. Jeden zo zakladateľov Podnikateľskej aliancie Slovenska, jej prvý riaditeľ a v súčasnosti člen jej vedenia. Autor viacerých kníh a štúdií so zameraním na ekonomiku, spoločenské témy a históriu Slovenska.

Kalendár sa načítava...