Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Jozef Hajko

Triezvy pohľad na Tisa chýba

18.04.2017 | Jozef Hajko

Dnes uplynulo 70 rokov od popravy prezidenta prvej Slovenskej republiky Jozefa Tisa.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 24

Proces s Jozefom Tisom, ktorého súčasťou bolo ešte posudzovanie viny Ferdinada Ďurčanského a Alexandra Macha, vyvrcholil v apríli 1947. Uskutočnil sa v atmosfére povojnového revanšu a niesol znaky politického boja.

Tiso ako hlava prvej Slovenskej republiky bol nesporne zodpovedný za činy, ktoré sa udiali počas rokov 1939 až 1945. Preto jeho argumenty pri procese postavené na tvrdeniach, že nebol informovaný alebo že nebol priamym vykonávateľom, boli neprijateľné. Týka sa to napríklad postupu voči židovským občanom či vedeniu vojny proti Sovietskemu zväzu.

Ak však máme komplexne vnímať túto postavu, potom jej musíme pričítať, že previedla Slovensko ťažkými rokmi druhej svetovej vojny. Ako hlave štátu mu musíme napríklad prisúdiť, že Slovensko počas tohto obdobia ekonomicky neskolabovalo, ba naopak, do povojnového obdobia sa mu podarilo vstúpiť v neporovnateľne lepšej kondícii, než v akej boli Čechy a Morava.

Stačí, keď sa pozrieme na správu, ktorú pred Národným súdom predniesol nezávislý odborník Alojz Matura. Z jeho výpovede vyplýva, že obrana slovenského hospodárstva pred agresívnym nemeckým vplyvom bola počas rokov 1939 až 1945 účinná. Kým v Protektoráte Čechy a Morava vznikli za toto obdobie škody vo výške 387 miliárd korún, na Slovensku predstavovali niečo vyše 6 miliárd korún. Vo vzťahu k národnému dôchodku predstavovali v Česku škody viac ako dvaapolnásobok dôchodku odhadovaného na rok 1946, na Slovensku to bola len pätina tohto dôchodku, čiže relatívne 12-krát menej.

Nedá sa všetko merať peniazmi, no je isté, že ak Tisa súdili ako hlavu štátu zodpovednú za všetko, potom mu rovnako mali prisúdiť previnenia i zásluhy. Otázka je, či o takéto posudzovanie vôbec išlo.

Tiso bol pre povojnovú reprezentáciu nepohodlná osoba. Sám tvrdil, že mu išlo predovšetkým o záchranu národa. Keď ho v marci 1939 tlačil Hitler do vyhlásenia samostatného Slovenska, aby medzinárodne legitimizoval zabratie zvyšku Čiech a Moravy a pripravil si útok z juhu na Poľsko, a zároveň hrozil rozkúskovaním krajiny medzi susedné štáty, Tiso vzal rozhodnutie na svoje plecia. Nie div, že potom chcel mať rovnaké slovo pri ďalších krokoch, a moci sa nemienil vzdať.

Tisov postoj bol neoblomný, pri hrozbe obnovenia Československa neváhal naplno sa spolčiť s Nemcami a vnútorné povstanie označiť za boľševický puč. Tento postoj ho logicky zaradil do kategórie povojnových porazených, a to tým skôr, že komunisti skutočne chytali opraty do rúk.

Tiso sa ako katolícky kňaz navyše podujal posunúť do roly mučeníka, ktorého osobná obeť bude živnou pôdou na obnovenie samostatného štátu. Preto bol v rukách dominantnej Demokratickej strany horúcom zemiakom. Títo politici, z ktorých mnohých Tiso veľmi dobre osobne poznal, šípili, že jeho popularita medzi obyvateľmi je stále vysoká a hrdelný verdikt nad ním ich môže stáť popularitu.

Úplne inak rozmýšľali komunisti, ktorý neváhali pri procese držať v rukách iniciatívu. Vajatanie demokratov využili a označili ich za zakuklených ľudákov. Zámer im vyšiel dokonale a už necelého pol roka po Tisovej poprave napriek menšinovému postaveniu úplne ovládli politickú scénu na Slovensku a dali tak Klementovi Gottwaldovi návod, ako vo februári 1948 urobiť to isté vo väčšom v Prahe.

Spolitizovanie procesu s Jozefom Tisom tak znemožňuje objektívne posúdenie jeho viny a vlastne nahráva tým, ktorí označujú verdikt Národného súdu za nespravodlivý. Iste, môžeme porovnávať, že podobné verdikty vyniesli inde, napríklad v Chorvátsku. No keď sa pozrieme do susedného Česka, kde počas protektorátu mali rovnako svojho prezidenta a vládu, uvidíme, že meter nebol rovnaký. Priznáva to aj sám predseda Národného súdu Igor Daxner, ktorý v pamätiach kritizoval, že proti členom protektorátnej vlády boli rozsudky oveľa miernejšie.

To zaváňa účelovosťou procesu proti Tisovi, ktorý bol reprezentantom samostatného Slovenska, ktoré sa nemalo v budúcnosti obnoviť. Tiso to veľmi dobre pochopil, a preto sa snažil bohorovne stotožniť so slovenským národom, hoci v ňom mal svojich priaznivcov i odporcov.

Na záver ešte jeden citát, ktorý vyriekol Tisov sudca Daxner v pamätiach po niečo vyše desiatich rokoch od procesu: „Marxistický rozbor a triedne stanovisko boli aj v rukách súdu pevnými zbraňami pri posudzovaní vinníkov. Preto treba zdôrazniť, že len vďaka tejto ideologickej zbrani mohol Národný súd splniť svoju úlohu v ťažkom boji s reakciou. Pokusy novoľudákov o zvrat udalostí pred Víťazným februárom aj po ňom, ich protištátna činnosť sú toho najlepším dôkazom. Jedine Komunistická strana Československa prebojovávala tieto náhľady čo najdôslednejšie a len jej možno ďakovať, že národná očista sa vykonala.“

Dôsledný antikomunista Tiso teda ani nemohol skončiť inak. Triedne súdnictvo nemohlo urobiť väčšiu službu pre tých, ktorí dnes považujú Tisa za nevinného, ba dokonca adepta na svätého.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 24

Jozef Hajko

Jozef Hajko
  • Počet článkov: 13
  • Priemerná čítanosť: 2386
  • Priemerná diskutovanosť: 14
  • RSS blogu

O blogu

Pôsobí ako analytik a publicista. V minulosti hlavne novinár a poradca poslancov Národnej rady SR. Jeden zo zakladateľov Podnikateľskej aliancie Slovenska, jej prvý riaditeľ a v súčasnosti člen jej vedenia. Autor viacerých kníh a štúdií so zameraním na ekonomiku, spoločenské témy a históriu Slovenska.

Jozef Hajko

Jozef Hajko
  • Počet článkov: 13
  • Priemerná čítanosť: 2386
  • Priemerná diskutovanosť: 14
  • RSS blogu

O blogu

Pôsobí ako analytik a publicista. V minulosti hlavne novinár a poradca poslancov Národnej rady SR. Jeden zo zakladateľov Podnikateľskej aliancie Slovenska, jej prvý riaditeľ a v súčasnosti člen jej vedenia. Autor viacerých kníh a štúdií so zameraním na ekonomiku, spoločenské témy a históriu Slovenska.

Kalendár sa načítava...