Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Jozef Hajko

Slovensku sa darí, veď mu iní pomáhajú

23.03.2018 | Jozef Hajko

Závislosť od eurofondov môže už čoskoro vyliečiť bolestivé privretie zdrojov z Európskej únie.

  • Tlačiť
  • 11

Bohatneme. Tak to stále počúvame z vyjadrení vládnych politikov a asi ešte aj určitý čas počúvať budeme. Skutočne, Slovensko sa po vstupe do Európskej únie v roku 2004 podujalo dobiehať najvyspelejšie štáty a relatívne sa mu to darí. Priemerná životná úroveň obyvateľov je najvyššia v histórii.

Podľa meraných ekonomických ukazovateľov, ako je hrubý domáci produkt, je Slovensko na tom uspokojivo. Reálny medziročný rast od troch do štyroch percent nie je na zahodenie, najmä ak nezaznamenáva výraznejšie výkyvy. Miera nezamestnanosti klesá, priemerné reálne mzdy rastú.

Všetko je však relatívne. Stačí, keď sa pozrieme na čísla o konvergencii hospodárskeho rastu. Národná banka Slovenska vlani na jeseň zverejnila aktuálne údaje. Výkonnosť slovenskej ekonomiky meraná v parite kúpnej sily je na úrovni 77 percent priemeru celej Európskej únie.

To sa zdá povzbudivé, najmä ak si uvedomíme, že pri vstupe do Európskej únie bol tento ukazovateľ pod 60 percentami. Vývoj bol sľubný, v roku 2012 sa Slovensko vyšvihlo na úroveň 76 percent. No odvtedy napriek hospodárskemu rastu prešľapuje na mieste, vlani zaznamenalo iba 77 percent. Oveľa lepšie tom nebude ani v nasledujúcich rokoch. Do roku 2019 by sa malo podľa Národnej banky Slovenska dostať iba tesne nad úroveň 80 percent.

Sny z roku 1989, že Československo po odbúraní komunizmu rýchlo dobehne vyspelé západné štáty, sa nenaplnia ani tri desaťročia po týchto revolučných udalostiach. V roku 2019 sa Slovensko dostane na štyri pätiny priemernej výkonnosti rozšírenej Európskej únie, pričom do základne treba započítať aj také štáty, ako sú Bulharsko, Rumunsko či Chorvátsko. Najvýznamnejší partner – Nemecko – ostane stále nedostihnuteľný.

Pritom Slovensko čerpá z Európskej únie významnú pomoc, aby dobiehalo najvyspelejších. V roku 2018 by malo pritiecť z Bruselu do Bratislavy takmer 1,4 miliardy eur. Opačným smerom vo forme odvodov do spoločnej európskej pokladnice pôjde zhruba polovica prijatej sumy. Na predstavu, o aké čísla ide, poslúži porovnanie, že štátny rozpočet plánuje tento rok získať daňové príjmy vo výške 11,4 miliardy eur.

Čerpanie európskych fondov spôsobuje, že verejné investície na Slovensku sú dnes bytostne závislé na týchto príjmoch. Dokazuje to príklad Národnej diaľničnej spoločnosti. Tento rok jej síce zdroje z Európskej únie vyschli, ale v predchádzajúcich troch rokoch sa podiel európskych fondov na jej celkových výdavkoch pohyboval medzi 22 až 42 percentami.

Keď nahliadneme do štruktúry štátneho rozpočtu, nájdeme ďalšie významné závislosti. Rozpočet ministerstva pôdohospodárstva je tento rok pokrytý eurofondmi na 80 percent, ministerstva hospodárstva na 48 percent, životného prostredia na 46 percent. Príznačné je, že z jednej pätiny je financovaný eurofondmi aj Úrad vlády Slovenskej republiky, teda inštitúcia, ktorá zabezpečuje činnosť výkonnej moci na Slovensku.

Ak sa pozrieme na rast slovenského hospodárstva a životnej úrovne z tohto uhla pohľadu, pochopiteľne nám napadne, či nestojí hlavne na transferoch z bohatšieho západu kontinentu. Ak pripustíme, to môže byť tak, pre Slovensko sa ukazuje výrazné riziko ďalšieho vývoja.

Súčasné programové obdobie v Európskej únii sa končí v roku 2020. Zatiaľ nikto nevie, čo bude ďalej. Isté je len to, že po odchode Veľkej Británie zo spoločenstva sa kohútik disponibilných zdrojov privrie.

Hlavná otázka je, ako budú hľadieť dominantné európske štáty na budúcnosť zoskupenia. Či sa pôjde ďalej cestou vyrovnávania rozdielov alebo sa zvolí nejaký iný kľúč redistribuovania spoločných peňazí. O tom sa intenzívne rokuje práve v týchto mesiacoch.

Nech to už dopadne akokoľvek, Slovensko dlhodobo nemôže počítať s ďalšími štedrými príjmami. Príčiny sú dve. Hoci tempo približovania k priemeru je slimačie, neodvratne smeruje k zániku pozície Slovenska ako čistého prijímateľa pomoci. To sa posilní predpokladaným prijatím ďalších chudobných členov z Balkánu.

Druhá príčina spočíva v politickom riziku. Nevôľa presúvať peniaze do trucovitých štátov Višegrádskej štvorky v západnej časti kontinentu rastie. Ktovie, možno sa ešte tento rok dočkáme prekopania pravidiel udeľovania budúcej pomoci tak, aby vlády v Budapešti či Varšave negatívne pocítili svoju odbojnosť. Bratislava sa popri tom môže zviezť.

Ak by Slovensko po roku 2020 prišlo o výživné finančné injekcie z Bruselu, nemuselo by to byť len na škodu. Pocítilo by to na slabšom hospodárskom raste i životnej úrovni, no v spoločnosti by to mohlo naštartovať režim morálneho ozdravenia.

Na Slovensku sa potvrdilo, že rozdeľovanie pomoci zvládajú najvyšší úradníci ťažko, lebo osobnému obohacovaniu sa nedá odolať. Vyzerá to tak, že aj po takmer 30 rokoch od pádu komunizmu je stále aktuálny scenár – čím menej štátu, tým lepšie.

  • Tlačiť
  • 11

Jozef Hajko

Jozef Hajko
  • Počet článkov: 21
  • Priemerná čítanosť: 2539
  • Priemerná diskutovanosť: 11
  • RSS blogu

O blogu

Pôsobí ako analytik a publicista. V minulosti hlavne novinár a poradca poslancov Národnej rady SR. Jeden zo zakladateľov Podnikateľskej aliancie Slovenska, jej prvý riaditeľ a v súčasnosti člen jej vedenia. Autor viacerých kníh a štúdií so zameraním na ekonomiku, spoločenské témy a históriu Slovenska.

Jozef Hajko

Jozef Hajko
  • Počet článkov: 21
  • Priemerná čítanosť: 2539
  • Priemerná diskutovanosť: 11
  • RSS blogu

O blogu

Pôsobí ako analytik a publicista. V minulosti hlavne novinár a poradca poslancov Národnej rady SR. Jeden zo zakladateľov Podnikateľskej aliancie Slovenska, jej prvý riaditeľ a v súčasnosti člen jej vedenia. Autor viacerých kníh a štúdií so zameraním na ekonomiku, spoločenské témy a históriu Slovenska.

Kalendár sa načítava...