Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Jozef Hajko

Bez zmeny prístupu k Rómom budú regióny zaostávať

28.07.2017 | Jozef Hajko

Vládna podpora najmenej rozvinutým okresom nemieri do jadra problému, skôr ho zakrýva.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 34

Inštitút zamestnanosti 27. júla 2017 upozornil na to, že pozornosť vlády zameraná na najmenej rozvinuté oblasti Slovenska je potrebná, ale používané formy podpory sú nevhodné a finančná podpora nedostatočná.

Inštitút to dokumentoval na údajoch o nezamestnanosti. Kým počet nezamestnaných podľa úradov práce klesol od júna 2014 celoštátne o 42 percent, v dvanástich najmenej rozvinutých okresoch, ktoré vláda v poslednom období podporovala, z nezamestnaných ubudlo iba 33 percent. Regionálne rozdiely sa tak napriek proklamovanému úsiliu vlády nezmenšujú, ale zväčšujú.

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) upozorňovala na nevhodnosť a povrchnosť vládneho nástroja už pred piatimi mesiacmi. Ako autor analýzy som sa v prvom rade pristavil pri príčinách nezamestnanosti v najzaostalejších okresoch. Tie pomerne podrobne zmapovali vládni úradníci v akčných plánoch jednotlivých okresov.  

Zdokumentovali nízku či nevhodnú kvalifikáciu uchádzačov o zamestnanie, stratené pracovné návyky, uprednostňovanie nelegálnej práce s argumentom vyhnúť sa exekúciám. Poukázali na nevhodnú prípravu v školách, únik pracovitých ľudí z okresu, nedostatky v komunikácii s nezamestnanými.

Opatrenia predstavené vládou v akčných plánoch reagovali skôr na akútny stav, zameriavali sa na hasenie najvypuklejších problémov. Často sa v nich však vyskytli aj zámery skvalitniť vzdelávanie, rekvalifikácie, budovať tréningové centrá. Tvorcovia programov mali ambíciu zlepšiť komunikáciu a vtiahnuť do nej všetkých zainteresovaných, aby šanca pre nezamestnaných uplatniť sa na trhu práce bola čím vyššia. Tieto opatrenia hodnotila PAS ako pozitívne.

Na druhej strane, vláda sa rozhodla pokračovať v experimentoch sociálnych podnikov. Takéto pokusy nemôžu nahradiť najefektívnejší a najudržateľnejší spôsob zamestnávania cez súkromné firmy, kde majitelia konajú z vlastnej pohnútky. Ak sa vláda predsa podujala vytvárať nové pracovné miesta aj cez podporené súkromné firmy, potom zas hrozí, že za nimi budú politicky spriaznení lokálni podnikatelia. Upozorňujú na to skúsenosti z minulosti. Sprievodnými znakmi sú protekcionizmus, korupcia a neefektívnosť v používaní štátnych prostriedkov.

Rovnako možno súhlasiť s Inštitútom zamestnanosti, že finančná podpora je vzhľadom k sprievodnej mediálnej kampani nedostatočná. Z hľadiska priamo vyčlenených zdrojov na podporu najmenej rozvinutých okresov išlo v prípade tucta okresov o program so skromnými zdrojmi. Ak by sa realizovala v plnej výške, okresy by získali od roku 2016 do roku 2020 celkovo 1,15 mld. eur, pričom priama pomoc má byť niečo vyše 4 percent.

Aby sme pochopili, o akých číslach hovoríme, použijem porovnanie. Schválená štátna pomoc cez investičné stimuly, ktorá má tiež prívlastok regionálna, predstavovala v roku 2016 pri podpore ôsmich projektov celkovo 59 mil. eur. Ak spočítame podporené projekty za porovnateľné obdobie, za posledných päť rokov, ich objem je 1,76 mld. eur a priama podpora štátu predstavuje 391 mil. eur, čo je 22 percent z podporených investícií.

Z pohľadu uvoľnených zdrojov ide pri investičných stimuloch o oveľa významnejší program, ako je podpora najmenej rozvinutým okresom. Pritom mediálna aktivita vlády je pri investičnej pomoci minimálna, pretože stimuly sa často spájajú s podporou veľkých vybraných podnikateľov a dokonca sa používajú iba na udržanie, nie na vytvorenie nových pracovných miest.

Ak vláda venuje na zdanlivo rozsiahly päťročný program podpory najmenej rozvinutým okresom menej, ako dala v posledných piatich rokoch na investičné stimuly, alebo sľubuje týmto okresom iba dvojnásobok podpory, akú napríklad priamo poskytuje novej nitrianskej automobilke, potom to nesvedčí o jej reálnej zanietenosti osobitne sa zaoberať problémom nezamestnanosti.

Prehnané ambície vlády potvrdzuje ďalší údaj. Kým investori podporení v rokoch 2012 až 2016 investičnými stimulmi sľúbili pri veľkorysej podpore vytvoriť necelých 11 500 pracovných miest, v programe podpory najzaostalejších okresov ich má za oveľa menšie peniaze a v oblastiach s oveľa ťaživejšou situáciou na trhu práce vzniknúť do roku 2020 až 17 600, teda o polovicu viac.

Ak vládny program najmenej rozvinutým okresom neprináša výsledky a plnenie dlhodobých cieľov je otázne, čo robiť v prospech najzaostalejších oblastí? Inštitút zamestnanosti navrhuje uplatnenie inkluzívneho trhu. Zvýhodňovaní by mali byť zamestnávatelia, ktorí budú ochotní prijať do pracovného pomeru dlhodobo nezamestnaných, pričom o pomoc štátu by sa uchádzali vo verejnom obstarávaní. Do procesu by sa aktívne zapájala miestna samospráva.

Toto riešenie je určite prijateľnejšie, ako súčasná vládna politika, zvlášť ak sa bude stavať na súťaživosti, transparentnosti a nárokovateľnosti. Zároveň však treba otvorene pomenovať iný problém, ktorý s rastúcimi regionálnymi rozdielmi úzko súvisí. V akčných programoch tucta okresov to napokon naznačila sama vláda, ostala však len pri konštatovaniach.

Ako príklad použijeme jeden z prvých okresov s osobitnou pozornosťou zo strany vlády. V roku 2015 tvorili v okrese Kežmarok podľa odhadu okresného úradu práce v spolupráci s mestami a obcami, zhruba polovicu nezamestnaných a vyše tri štvrtiny dlhodobo nezamestnaných Rómovia.

Pri ďalších okresoch, kde sa v akčných plánoch podujali na podrobnejšie skúmanie príčin nezamestnanosti, nájdeme podobné vyhodnotenie. Často spomínajú vysoký podiel Rómov medzi nezamestnanými.

Ak sa pozrieme na situáciu v dvanástke okresov s najvyššou nezamestnanosťou, ktoré sa rozhodla vláda v roku 2016 osobitne podporovať, nájdeme tam všeobecne vysoký podiel rómskych uchádzačov o zamestnanie. Všetky tieto okresy sa zároveň nachádzajú v prvej dvadsiatke okresov s najvyšším podielom rómskej populácie na Slovensku.

Vyrovnávať regionálne rozdiely, nosiť chlieb do hladových dolín, či zachraňovať okresy s najvyššou nezamestnanosťou neznamená v zrozumiteľnejšom slovníku často nič viac, ako sa začať vážne zoberať rómskou problematikou.

Inkluzívne schémy môžu pomôcť Rómom, spomína to napokon aj Inštitút zamestnanosti. No súvislosti načim otočiť. Ak vláda dokáže vtiahnuť do pracovnej aktivity viac Rómov, veľká časť problémov súvisiacich so súčasnou vysokou regionálnou nezamestnanosťou bude vyriešená.

Politici si rómsku tému stále pohadzujú ako horúci zemiak. Je marketingovo nepríťažlivá a náročná na konkrétne riešenia. Z tohto hľadiska možno na vládny program pomoci najmenej rozvinutým okresom pozerať ako na zástupný problém.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 34

Jozef Hajko

Jozef Hajko
  • Počet článkov: 13
  • Priemerná čítanosť: 2387
  • Priemerná diskutovanosť: 14
  • RSS blogu

O blogu

Pôsobí ako analytik a publicista. V minulosti hlavne novinár a poradca poslancov Národnej rady SR. Jeden zo zakladateľov Podnikateľskej aliancie Slovenska, jej prvý riaditeľ a v súčasnosti člen jej vedenia. Autor viacerých kníh a štúdií so zameraním na ekonomiku, spoločenské témy a históriu Slovenska.

Jozef Hajko

Jozef Hajko
  • Počet článkov: 13
  • Priemerná čítanosť: 2387
  • Priemerná diskutovanosť: 14
  • RSS blogu

O blogu

Pôsobí ako analytik a publicista. V minulosti hlavne novinár a poradca poslancov Národnej rady SR. Jeden zo zakladateľov Podnikateľskej aliancie Slovenska, jej prvý riaditeľ a v súčasnosti člen jej vedenia. Autor viacerých kníh a štúdií so zameraním na ekonomiku, spoločenské témy a históriu Slovenska.

Kalendár sa načítava...