Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Jozef Habánik

Príliš sa zaoberáme rebríčkami...

14.10.2015 | Jozef Habánik

V posledných rokoch sa národným športom a priam ľudovou tradíciou stalo bičovanie našich univerzít rôznymi hodnoteniami, rankingami a ratingami s cieľom dokázať, že nedosahujú požadovanú kvalitu.

  • Tlačiť
  • 2

V posledných rokoch sa národným športom a priam ľudovou tradíciou stalo bičovanie našich univerzít rôznymi hodnoteniami, rankingami  a ratingami s cieľom dokázať, že nedosahujú požadovanú kvalitu, porovnateľnú so zahraničím, vlastne porovnateľnú s čímkoľvek a mladí by teda nemali študovať vôbec, lebo dnes už dokáže vyštudovať každý, keďže školy sú málo náročné, dávajú tituly zadarmo, sú nekvalitné a treba ich zrušiť. Toľko v skratke obsah väčšiny článkov, ktoré sa objavujú bezprostredne po zverejnení akéhokoľvek rebríčka, či hodnotenia škôl a pripomínajú hon na čarodejnice. Čo však v skutočnosti rebríčky merajú? Dokáže rebríček naozaj odmerať celkovú kvalitu? Čím sa kvalita vlastne meria? Napríklad kvalitou manažmentu školy? Prísnosťou výučby? Možno objektívne porovnávať menšie a väčšie inštitúcie? Alebo v medzinárodnom hodnotení menšie a väčšie štáty, ktoré majú aj logicky viac univerzít a viac vedeckovýskumných inštitúcií a tým pádom aj viac vedeckých výstupov? Peniazmi, platmi, ziskom?

Sme uprostred štatistických búrok a objektívne, každý rebríček dokáže porovnávať iné výstupy. Viacero rebríčkov má metodické aj dátové obmedzenia. Celý sektor vysokého školstva je podstatne rozsiahlejší aj na hodnotenie. Kým univerzita s dvadsiatimi doktorandmi vykáže ročne určitý počet vedeckých výstupov, ďalšia s rovnakým počtom ich možno bude mať menej, pretože časť doktorandov bude riešiť projekt. Univerzity dnes získavajú významné množstvo finančných prostriedkov z EÚ a na každý projekt musia postaviť kvalitný projektový tím, ktorý to „odmaká“ od A až po posledné byrokratické Z.

Začnime napríklad jedným z najznámejších -  šanghajským rebríčkom ARWU. Ten hodnotí viac ako 1200 vysokých škôl, ale vo forme rebríčka zverejňuje len 500 najlepších. Až  30 % z celkového hodnotenia závisí od indikátorov, ktoré sú spojené s nositeľmi Nobelovej ceny a Fieldsovej medaily. Ostatné školy v nich nefigurujú.

URAP je turecký rebríček zostavovaný Inštitútom informatiky na Middle East Technical University. Hodnotí 2 500 vysokých škôl sveta s najvyšším počtom publikácií.

QS World University Ranking v súčasnej dobe zverejňuje detailné výsledky prvých 400 vysokých škôl. Kritériá sú sú založené na osobnej skúsenosti a individuálnom hodnotení. Až 50 % hodnotenia závisí od indikátorov získaných na základe dotazníkov medzi akademikmi a zamestnávateľmi.

CWTS Leiden Ranking, Performance Ranking of Scientific Papers for World Universities a University Ranking by Academic Performance (URAP). Indikátory týchto rebríčkov hodnotia výskumnú aktivitu škôl najmä na základe počtu publikovaných článkov, počtu citácií a vedeckej spolupráce s inými inštitúciami.

Webrebríčky sú u nás známejšie, hodnotia najmä prítomnosť vysokých škôl na webe – patria sem Webometrics a 4icu.org University Web Ranking. Webometrics pôvodne  vznikol za účelom motivovať vysoké školy k zvýšeniu ich online publikácií.

CWUR (Center for World University Rankings) je zostavovaný saudskoarabskou konzultačnou organizáciou a hodnotí viac ako 22 tisíc vysokých škôl sveta, pričom tvrdí, že ako jediný nepoužíva na hodnotenie vysokých škôl prieskumy a dáta poskytnuté samotnými vysokými školami. Na druhej strane až 50 % používaných indikátorov hodnotí kvalitu výučby na základe počtu absolventov, ktorí získali významné medzinárodné ocenenia a počtu absolventov zastávajúcich vrcholnú manažérsku pozíciu v top 2 000 spoločnostiach (podľa Forbes)

V rebríčkoch hodnotiacich kvalitu vysokých škôl v krajinách V4 máme smolu a to z jednoduchého dôvodu.  V porovnaní s ostatnými krajinami V4 má Slovensko celkovo najmenej vysokých škôl, teda logicky máme aj najmenej vysokých škôl umiestnených v rebríčkoch.

Inštitút vzdelávacej politiky uviedol vo svojej správe, že hoci sa medzinárodné rebríčky stali populárnym nástrojom vzájomného porovnávania produktivity a výskumu vysokých škôl, vyvolávajú širokú polemiku, a to najmä z hľadiska ich objektivity a vhodnosti výberu ukazovateľov, používaných pri hodnotení. Za limity niektorých rebríčkov považujú napríklad zjednodušený opis ich metodiky, či nemožnosť nahliadnuť na výpočet jednotlivých indikátorov. Inštitút pritom upozorňuje aj na to, že viaceré inštitúcie zostavujúce rebríčky otvorene hovoria, že nemajú ambíciu hodnotiť celkovú kvalitu vysokých škôl, ale merajú len kvalitu výskumu, či viditeľnosť škôl na internete.

Čo tým chcem teda povedať... Milí študenti, neupínajte sa len na rebríčky. Určite vám upresnia nejakú predstavu o budúcom vzdelaní, o kredibilite získaného titulu, o dĺžke obdivného „Óoooooo“ pri pohľade na Váš zarámovaný diplom, o konkurenčnom boji a množstve vedeckých výstupov jednotlivých škôl. Majte triezvy pohľad na jednotlivé indikátory, ktoré nepovedia všetko o celkovom skóre. Nestresujte, ak svoju vysnívanú školu nenájdete medzi 500 najlepšími univerzitami sveta, prípadne ak sa vaša fakulta náhodou ocitla v nejakom rebríčku na spodných priečkach. Vyberte si podľa vlastných kritérií, vlastných túžob, talentu a intuície, sledujte hospodárske dianie na Slovensku, trendy a typy nových investorov, ktorí sú šancou na rýchly rozvoj kariéry. Ak chcete byť dobrí a máte snahu, budete dobrí a skutočne úspešných profesionálov z Vás urobí reálny život a Vaše odhodlanie ísť za vytúženým cieľom.

  • Tlačiť
  • 2

Jozef Habánik

Jozef Habánik
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 1581
  • Priemerná diskutovanosť: 9
  • RSS blogu

O blogu

Rektor Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne. V rámci svojej vedecko-výskumnej činnosti sa venuje ekonomike, regionálnemu rozvoju a regionálnej politike. Je riešiteľom a koordinátorom viacerých vedeckých projektov (KEGA, VEGA, projekty programu cezhraničnej spolupráce SR a ČR). V minulosti pôsobil aj ako štátny tajomník ministra školstva.

Jozef Habánik

Jozef Habánik
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 1581
  • Priemerná diskutovanosť: 9
  • RSS blogu

O blogu

Rektor Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne. V rámci svojej vedecko-výskumnej činnosti sa venuje ekonomike, regionálnemu rozvoju a regionálnej politike. Je riešiteľom a koordinátorom viacerých vedeckých projektov (KEGA, VEGA, projekty programu cezhraničnej spolupráce SR a ČR). V minulosti pôsobil aj ako štátny tajomník ministra školstva.

Kalendár sa načítava...

Moje tagy

parkovanie