Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Parkovacia politika nesmie byť len o poplatkoch

22.07.2016 | Jozef Habánik

Diskusia (17 reakcií)

22.07.2016 | Roman Kanala

Hovorím si, v tomto článku niet obvyklých hlúpostí, až je to divnô. Žiadne nesprávne údaje, žiadne logické kotrmelce, dokonca to dáva i zmysel. No fajn.

Ale treba položiť otázku, čo ten text robí na eTrende, keď témou je výslovne lokálny problém a miesto pre taký článok je skôr v trenčianskom mestskom časopise. Aby to zaujímalo aj iných, bolo by treba niečo všeobecné a zovšeobecňujúce. Nie je spomenuté ani to podstatné, ktoré je miestnym známe, ale ostatní o tom nemusia vedieť: ako má vôbec fungovať ten navrhovaný systém.

Napríklad v Ženeve sú parkovacie karty pre rezidentov za 200 frankov ročne. Držitelia môžu vo svojej zóne parkovať celý rok neobmedzene. Ostatní len hodinu s parkovacími hodinami. Zelení mužíci chodia a udeľujú pokuty 40 Frs za prekročenie parkovacej doby alebo za pretočenie kotúča bez opustenia miesta. Mimo rezidenčných štvrtí sú parkovacie miesta spoplatnené od 1 do 4 Frs za hodinu. NIekedy je sadzba progresívna, a tak po 3 hodinách je 1 frank za 15 minút. Potom sú ešte zóny s parkovaním 12 či 15 hodín, kde je možné nechať auto celý deň zadarmo. To je hlavne pre dochádzajúcich Francúzov. Miesta s neobmedzeným parkovaním zadarmo vymizli úplne.

Vo francúzskych mestách sú modré miesta na hodinu a potom biele miesta neobmedzené, ale nie v centre. Treba parkovať trochu ďalej. Okrem toho sú aj parkometre na mince.

Z článku nie je možné sa dozvedieť ani to, ktorý z tých systémov má byť uplatnený v Trenčíne.

23.07.2016 | IvanPe

No, mna zaujala veta: "Úlohou regulácie by malo byť uvedomenie si toho, že auto je nadštandard."
Zakladnym rozdielom medzi slovenskou parkovacou politikou a zenevskou bude pradepodobne fakt, ze v uzemnych planoch slovenskych miest sa este ani teraz, a uz vobec nie za bolsevika, nepocita s tym, ze kazdy byt bude mat aspon jedno auto. Tento fakt sa potom nahradza spoplatnenim, ktore ale nasledne nesluzi na riesenie byvania (lebo parkovanie suvisi s byvanim), ale je iba dalsia dan, prijem statu.
Preto sa nam na Slovensku javia dalsie platby zbytocne lebo aut bude pribudat a poplatky stupat. Alternativa dopravy neexistuje, verejna doprava je draha, pomala, nedochvilna, navzajom nenadvazujuca, bicykle su rizikom smrti a mesta ktore maju s dopravou najvacsie problemy nemaju peniaze, vacsina vyberu je totiz prijmom statneho rozpoctu a nasledne prerozdelovana. Atd.
Aj ja by som rad v slovenskej verejnej doprave neochorel, nikto by ma neohrozoval, a nacas a rychlo cestoval do prace. Podla mna je cena za parkovanie vynutenym nakladom za nefunkcnu verejnu dopravu a bolsevicke uzemne planovanie.

24.07.2016 | martin33

Neviem akou MHD si cestoval ty, ale ja ju pouzivam pravidelne a ani som tam neochorel (vacsinu chorob som chytil na "meetingoch" na pracovisku), ani ma tam nikto neohrozoval a co sa tyka dochvilnosti, tak ked si mam vybrat cestovat 30 minut MHD, alebo 10 minut autom a nasledne 20 minut kruzit kym najdem parkovacie miesto (s nezanedbatelnym rizikom, ze ho nenajdem vobec), tak pouzijem radsej MHD.
Parkovacia politika ktora zvyhodni rezidentov a kratkodobe parkovanie nerezidentov na ukor dlhodobeho parkovania nerezidentov je dnes nevyhnutna v kazdom meste. Paci sa mi hlavne myslienka progresivneho narastu ceny parkovneho (samozrejme len pre nerezidentov) - napriklad prva hodina zadarmo, potom postupny narast a od 5. hodiny trebars 10 €/hodinu.

24.07.2016 | IvanPe

V Bratislave, vsi, vecer nackovia riesili neexistujucich agresivnych ciganov.
MHD: 5 min cesta na autobus, ak ide presne, ale normalne cakanie cca 10 min, ale uz isiel aj skor takze aj ja musim byt na zastavke aspon o 5 min skor. Cesta 15 min, prestupovanie 5 min dalsie cakanie 5-10 min a jazda 15 min. Cize pouzitie MHD celkom do 30 min, spotrebovany cas aj s rezervou a cestou priemerne 55 min.
Auto: 10 min cesta, parkovanie 10-20 min, spolu max 30 min aj so zdrzanim na semaforoch a zacpami. O flexibilite pocas dna a presunoch na rokovania a rychlych nakupoch, ani nehovorim.
Inak to parkovanie a jeho spoplatnenie sa paci aj mne, ale iba za podmienky, ze vybrane peniaze sa pouziju na parkovanie a nove parkovacie miesta, podzemne garaze a pod.

25.07.2016 | Roman Kanala

Preto som začal jazdiť na skútri. Teraz už chodím pešo, lebo novú budovu univerzity mám na 15 minút chôdze, železničnú stanicu tiež na 15 minút, letisko 15 minút autobusom. Ale predtým som mal do práce asi 5 km, to je hodina peši, 30-40 minút MHD, alebo 10-15 minút na skútri. Skúter jazdí rýchlosťou auta, ale zaparkuje všade a hlavne zadarmo.

V Bazileji už spoplatnili aj miesta pre skútre v centre. Ostatní pozerajú, ako sa im to osvedčí. V Ženeve to možno zavedú tiež, lebo bicykle a skútre sú individuálne dopravné prostriedky. Zelení sú odnož socialistov a uznávajú len kolektívnu dopravu. http://blog.etrend....

25.07.2016 | IvanPe

V Bratislave sa da skuter pouzivat tak 2-4 mesiace v roku, inak je na to zima, alebo potrebujem prevlek.

25.07.2016 | bluehen

Jazdit na comkolvek nekrytom vyzaduje sa v praci prezliekat, co vsak nemeni moc na veci - kto je hnily 70% roka ho z auta maloco dostane - tych 30% dazd, sneh suhlas vtedy to celkom nefunguje

25.07.2016 | Roman Kanala

Ja mám BMW C1. To je ten skúter so strechou a veľkým kufrom.

Skútre trpia rovnakým neduhom, ako autá pred 100 rokmi. Kufor. Ten bol kedysi naozaj veľký kufor a k autu bol pripevnený koženými popruhmi. Niečo podobné máme dnes na motorkách a skútroch. Nezmyselne malé kufríky pripevnené mimo vozidla.

BMW C1 bol prvý skúter s bezpečnosťou auta. Deformačná zóna nad predným kolesom, dva oceľové kruhy držiace predné sklo, nárazníkové štuple na bokoch. A všetko ako v aute: bezpečnostné pásy z oboch strán, stierače, vyhrievané sedadlo, rukoväte, voda ostrekujúca predné sklo, vzduch fúkaný pod predné sklo, katalyzátor s lambdou, benzín 95 oktánov, ABS. Ale hlavne veľký kufor, ktorý je aerodynamicky integrovaný do vozidla.

Bohužiaľ sa tam urobilo pár poriadnych chýb. Jednak koncepcia, chceli to mať 125 cm3, aby sa na tom dalo jazdiť s vodičákom B ako pre auto. Tak tam dali vysootáčkový jednovalec so štyrmi ventilmi, ktorý má dobrý točák až pri vysokých otáčkach, takže spotreba 5 litrov ako auto. Druhá veľká chyba bola, že to poskladali z dielcov a len dali label BMW. Karoséria Bertone, elektronika Bosch, motor Rotax, brzdy Brembo. Výsledok je vysoká cena. Stálo to ako Smart. Cez 10 tisíc eur. Tak sa to predávalo len v mestách ako Ženeva, Paríž, Mníchov, Rím, kde sú ľudia, čo majú peniaze.

Potom zvýšili kubatúru na 176 cm3 a nazvali to C1-200, a potom niekedy v 2001-2002 ukončili výrobu. Škoda. Teraz by sa to dalo obnoviť, dať tomu dve predné kolesá, motor 400 cm3, k ABS pridať protiklzové ESP a bolo by to zas skvelé mestské vozítko, kde človek má i v daždi kravatu suchú. Jazdí ako auto, veci odvezie ako auto, parkuje sa ako skúter.

https://en.wikipedi...

27.03.2017 | Brano L.

Určite príjem za parkovanie nie je príjmom štátu.
Ak v meste dovolia vyberať nekontrolovateľne parkovné súkromnej firme, je to problém toho mesta.
Ak si niekto myslí, že lacno sa to dá vyriešiť, tak sa šialene mýli. Je potrebné stavať podzemné a a poschodové parkovacie garáže ,ktoré však stoja veľa peňazí. A keďže majitelia tátošov nie sú ochotný vycálovať 10 000 eur za nové garážové miesto alebo možno cca 500-1000 eur za jedno miesto ročne, tak sme v neriešiteľnom a bludnom kruhu.
MHD na Slovensku nie je zatiaľ extrémne drahá, chodte do Švajcu a uvidíte, koľko stojí verejná hromadná doprava - sú to pre nás poriadne pálky.

22.07.2016 | libertarian

Tato téma sa týka všetkých miest, ba už aj dediniek.
V našej dedinke požadoval akýsi zúfalec - aby v celej obci, na každom volnom mieste, bol zákaz zastavenia. Mal zaujem vybabrať s ludmi z blízkeho krajského mesta, ktorí sem chodia na huby a parkuju v obci.
Nie, že by niekomu prekážali. LENŽE :
Ak ktokolvek z našej dedinky ide autom do toho mesta (a chodí tam väčšina, aj za prácou, aj nákupy a návštevy) , tak našinec nemá šancu zaparkovať v tom meste bez šialeného poplatku) 3 až 15 Eur za jedno parkovanie. Čo je pre mnohých 5 percent mesačného príjmu.
V tom meste maju dovolené parkovať iba rezidenti, ostatní za šialené poplatky. Nemáme nemecké platy!!!

To rezidenčné parkovanie je vo svojej podstate šialené. Po jeho absolutnom zavedení zostanú VŠETKY autá zaparkované pred domom majiteľa - a nikde nik nebude môcť chodiť.
Ešte pred 20 rokmi bolo v mestách hodne volných miest na parkovanie - lenže mestskí PÁNI, t.j. majitelia miest popredávali za bakšiše volné miesta, a dnes .......

22.07.2016 | Roman Kanala

V Ženeve beriem auto, len keď idem niekam ďalej. Len tak jazdiť po meste sa nevyplatí. Odísť z dobrého miesta je jednoduché, nájsť miesto pri návrate je zložitejšie. Parkovať môžem nielen v našej ulici, ale v celej štvrti.

Takí, čo sú na okraji zóny, to majú horšie. Napríklad môžu parkovať na jednej strane ulice, ale druhá strana je už v inej zóne. Aj keby tam našli miesto, už na ňom môžu ostať len hodinu, alebo riskovať pokutu. Tak môžu počkať 10 minút, či sa nejaké dobré miesto neuvoľní. Alebo krúžiť po okolí a hľadať miesto. Alebo si kúpiť parkovaciu nálepku pre dve zóny a mať väčšiu šancu nájsť miesto. Alebo si zaplatiť súkromné parkovisko v podzemnej garáži - ale namiesto 200 frankov ročne platiť 150-200 Frs mesačne.

27.03.2017 | Brano L.

Konečne ste to napísali. Nie je to o tom, platiť 200 CHF ročne, ak chceš zaparkovať, musíš si zaplatiť 150-200 CHF za súkromnú podzemnú garáž. Ak chceš naozaj parkovať.
Takže nejako takto to skončí aj u nás. Nie je problém kúpiť si auto, ale zaparkovať ho.

22.07.2016 | slv

Zvýhodniť parkovanie vybraným skupinám obyvateľstva považujem naozaj za správne. Avšak zarazili ma dve vety:

1.Je mi veľmi ľúto, ak sa na študentov hľadí ako na samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré majú neobmedzené finančné zdroje.

"neobmedzené finančné zdroje???" - to autor nemôže myslieť vážne.

2. Poznám ich motivácie k štúdiu, príbehy a nezriedka aj ich ekonomickú situáciu, ktorá je častokrát, verte mi, náročnejšia ako finančná situácia dôchodcu.

náročnejšia finančná situácia ako u dôchodcov a pritom chodia do školy automobilom???

Je naozaj potrebné zvýhodniť parkovanie všetkým študentom vrátane tým, ktorých rodičia "maju neobmedzené finančné zdroje? Alebo skôr 5 šudentom, ktorí makali celý rok vrátane prázdnin a spoločne si kúpili jazdenku, pretože na nešťastie ich rodičia nemajú "neobmedzené finančné zdroje?


23.07.2016 | IvanPe

Presne tak treba zvysit dane tym co este maju z coho paltit, to ze kazdy piaty slivak je ohrozeny chudobou ti nevadi.

24.07.2016 | bluehen

Ked idem obcas okolo tej skoly prvy pocit co napadne ci tam este vobec funguje, nikde ani zivej duse, neviem kolko studentov tam ma auta, ale vidiet tam kopec nevyuziteho priestoru okolo budov, ktory sa da lacno premenit na parkovacie plochy a univerzita este moze aj zarobit.

25.07.2016 | Roman Kanala

Toto je asi ten najlepší príspevok v tejto diskusii. Ešte keby to napadlo ich rektora.

Jozef Habánik

Jozef Habánik
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 1582
  • Priemerná diskutovanosť: 9
  • RSS blogu

O blogu

Rektor Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne. V rámci svojej vedecko-výskumnej činnosti sa venuje ekonomike, regionálnemu rozvoju a regionálnej politike. Je riešiteľom a koordinátorom viacerých vedeckých projektov (KEGA, VEGA, projekty programu cezhraničnej spolupráce SR a ČR). V minulosti pôsobil aj ako štátny tajomník ministra školstva.