Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Jedovatá slina

Šeherezáda, Chodorkovský a my

23.02.2011 | Jedovatá slina

Keď polícia, súdy či prokuratúra vyprázdnia priestor, nastupujú samosudcovia

  • Tlačiť
  • 5

Do redakcie internetového denníka gazeta.ru prišla šarmantná žena so smutnou tvárou, nápadne pripomínajúca Šeherezádu – v tých častiach seriálu, keď k nej osud nie je práve najláskavejší. Bola nervózna a vystrašená. Porozprávala, ako to bolo na Chamovnickom oblastnom súde v procese s Michailom Chodorkovským a Platonom Lebedevom. Rozsudok nad obvinenými vraj nenapísal jej šéf, sudca Viktor Danilkin, ktorý proces viedol a rozhodoval, ale vnútili mu ho ľudia "zhora", z Moskovského mestského súdu. A ďalšie nelichotivé veci o súdoch a sudcoch.

Natália Vasiljevová sa minulý týždeň z pondelka na utorok stala mediálnou hviezdou. Jej "odhalenie" bolo hlavnou správou veľkých ruských televíznych staníc, informovali o ňom najčítanejšie internetové médiá, na druhý deň denníky. V Rusku i za jeho hranicami.

"Tá mladá čiernovlasá žena je buď jedna z najlepších agentiek sveta, alebo hrdinka, ktorá si zaslúži, aby ju zapísali do ruských, hádam i svetových dejín," napísala v denníku SME Petra Procházková. "Je to určite bomba," komentoval interview s ruskou Šeherezádou politický pozorovateľ rádia Kommersant FM Stanislav Kučer. Advokát Genri Reznik v utorok predpovedal, že "teraz budú mobilizované všetky sily na jej vykreslenie ako nie celkom normálnej klebetnice". Už v stredu sa potvrdzuje, že mal pravdu.

***

Pred niekoľkými týždňami vyšla kniha môjho priateľa Daniela Vilhelma Podnikal som s eštebákmi. Opisuje v nej vlastný podnikateľský príbeh. Osud k nemu nebol najláskavejší – ani keď do firmy priberal dvoch spoločníkov, ani v ďalších dieloch nekonečného seriálu súdnych sporov, výsledkom ktorého má byť podla scenára jeho nedobrovoľný odchod z firmy – bez peňazí a bez majetku. Nie, nie je politicky prenasledovaný, ani nesedí v base. Na tomto príbehu je zaujímavé niečo iné – činnosť, v tomto prípade vlastne prevažne trpnosť inštitúcií, ktoré zvykneme nazývať orgány činné v trestnom konaní. Vrátane súdov. Autor to pripisuje eštebákom a (neo)eštebáctvu.

Žiadna bomba. D. V. sa nestal agentom, hrdinom, ani mediálnou hviezdou. Nevidno ho v televízii, médiá neinformujú o jeho knihe. Len k štyrom desiatkam bezvýsledných súdnych sporov, ktoré vedie so svojimi úhlavnými spoločníkmi, pribudnú ďalšie dva. Za knihu. Za ohováranie, poškodzovanie dobrého mena a ktoviečo ešte. A jeho spoločníci naďalej trúsia, že "nie je celkom normálny".

***

Čo má teda spoločné kauza Chodorkovský s kauzou Vilhelm? Takmer nič. Žiadny podnikateľ na Slovensku – ani kdekoľvek inde – nedokáže ukradnúť sám sebe stovky miliónov ton ropy, ako sa to vraj, podľa objednaného rozsudku, podarilo M. Chodorkovskému. Už len preto, že toľko ropy nikto nemá ani nebude mať. V tomto smere na Slovensku len paberkujeme.

A nikto na Slovensku nemá proti sebe takého vplyvného a mocného muža, ako je Vladimir Putin. Jednoducho takého u nás niet a – dá Boh – ani nebude.

Je tu však predsa len jedna spoločná vec, ktorá veľký ruský a malý, ťažkopádne a neumelo popísaný slovenský príbeh spája – rovnaké či veľmi podobné devastačné a patologické spoločenské dôsledky toho, keď si polícia, prokuratúra a súdy (hoci z rôznych dôvodov) neplnia svoje funkcie tak, ako káže zákon. Keď z akýchkoľvek dôvodov – pod politickým tlakom, pod tlakom neschopnosti, dávnych "trojpísmenkových" bratstiev či všeobjímajúcej korupcie – vyprázdnia priestor a na ich miesto nastúpia "samosudcovia". Od ľudí z vládnúcich politických špičiek cez rôzne bandy ozbrojených hochštaplerov až po biele goliere úctyhodných, bohatých a vplyvných advokátov. Či všetkých dohromady v dojemnej systémovej synergii, deľbe práce a peňazí.

Tí potom súdia. Pravdaže už podľa vlastných zákonov. Ide o skvelý biznis. Aj preto je napríklad akákoľvek zásadnejšia reforma súdnictva, smerujúca k zvýšeniu vymáhateľnosti oficiálneho práva, proti ich záujmom. Je to teda úloha ťažká až neuskutočniteľná. Však, pán Medvedev? Držíme palce, pani Žitňanská.

Do redakcie internetového denníka gazeta.ru prišla šarmantná žena so smutnou tvárou, nápadne pripomínajúca Šeherezádu – v tých častiach seriálu, keď k nej osud nie je práve najláskavejší. Bola nervózna a vystrašená. Porozprávala, ako to bolo na Chamovnickom oblastnom súde v procese s Michailom Chodorkovským a Platonom Lebedevom. Rozsudok nad obvinenými vraj nenapísal jej šéf, sudca Viktor Danilkin, ktorý proces viedol a rozhodoval, ale vnútili mu ho ľudia "zhora", z Moskovského mestského súdu. A ďalšie nelichotivé veci o súdoch a sudcoch.

Natália Vasiljevová sa minulý týždeň z pondelka na utorok stala mediálnou hviezdou. Jej "odhalenie" bolo hlavnou správou veľkých ruských televíznych staníc, informovali o ňom najčítanejšie internetové médiá, na druhý deň denníky. V Rusku i za jeho hranicami.

"Tá mladá čiernovlasá žena je buď jedna z najlepších agentiek sveta, alebo hrdinka, ktorá si zaslúži, aby ju zapísali do ruských, hádam i svetových dejín," napísala v denníku SME Petra Procházková. "Je to určite bomba," komentoval interview s ruskou Šeherezádou politický pozorovateľ rádia Kommersant FM Stanislav Kučer. Advokát Genri Reznik v utorok predpovedal, že "teraz budú mobilizované všetky sily na jej vykreslenie ako nie celkom normálnej klebetnice". Už v stredu sa potvrdzuje, že mal pravdu.

***

Pred niekoľkými týždňami vyšla kniha môjho priateľa Daniela Vilhelma Podnikal som s eštebákmi. Opisuje v nej vlastný podnikateľský príbeh. Osud k nemu nebol najláskavejší – ani keď do firmy priberal dvoch spoločníkov, ani v ďalších dieloch nekonečného seriálu súdnych sporov, výsledkom ktorého má byť podla scenára jeho nedobrovoľný odchod z firmy – bez peňazí a bez majetku. Nie, nie je politicky prenasledovaný, ani nesedí v base. Na tomto príbehu je zaujímavé niečo iné – činnosť, v tomto prípade vlastne prevažne trpnosť inštitúcií, ktoré zvykneme nazývať orgány činné v trestnom konaní. Vrátane súdov. Autor to pripisuje eštebákom a (neo)eštebáctvu.

Žiadna bomba. D. V. sa nestal agentom, hrdinom, ani mediálnou hviezdou. Nevidno ho v televízii, médiá neinformujú o jeho knihe. Len k štyrom desiatkam bezvýsledných súdnych sporov, ktoré vedie so svojimi úhlavnými spoločníkmi, pribudnú ďalšie dva. Za knihu. Za ohováranie, poškodzovanie dobrého mena a ktoviečo ešte. A jeho spoločníci naďalej trúsia, že "nie je celkom normálny".

***

Čo má teda spoločné kauza Chodorkovský s kauzou Vilhelm? Takmer nič. Žiadny podnikateľ na Slovensku – ani kdekoľvek inde – nedokáže ukradnúť sám sebe stovky miliónov ton ropy, ako sa to vraj, podľa objednaného rozsudku, podarilo M. Chodorkovskému. Už len preto, že toľko ropy nikto nemá ani nebude mať. V tomto smere na Slovensku len paberkujeme.

A nikto na Slovensku nemá proti sebe takého vplyvného a mocného muža, ako je Vladimir Putin. Jednoducho takého u nás niet a – dá Boh – ani nebude.

Je tu však predsa len jedna spoločná vec, ktorá veľký ruský a malý, ťažkopádne a neumelo popísaný slovenský príbeh spája – rovnaké či veľmi podobné devastačné a patologické spoločenské dôsledky toho, keď si polícia, prokuratúra a súdy (hoci z rôznych dôvodov) neplnia svoje funkcie tak, ako káže zákon. Keď z akýchkoľvek dôvodov – pod politickým tlakom, pod tlakom neschopnosti, dávnych "trojpísmenkových" bratstiev či všeobjímajúcej korupcie – vyprázdnia priestor a na ich miesto nastúpia "samosudcovia". Od ľudí z vládnúcich politických elít cez rôzne bandy ozbrojených hochštaple

Do redakcie internetového denníka gazeta.ru prišla šarmantná žena so smutnou tvárou, nápadne pripomínajúca Šeherezádu – v tých častiach seriálu, keď k nej osud nie je práve najláskavejší. Bola nervózna a vystrašená. Porozprávala, ako to bolo na Chamovnickom oblastnom súde v procese s Michailom Chodorkovským a Platonom Lebedevom. Rozsudok nad obvinenými vraj nenapísal jej šéf, sudca Viktor Danilkin, ktorý proces viedol a rozhodoval, ale vnútili mu ho ľudia "zhora", z Moskovského mestského súdu. A ďalšie nelichotivé veci o súdoch a sudcoch.

Natália Vasiljevová sa minulý týždeň z pondelka na utorok stala mediálnou hviezdou. Jej "odhalenie" bolo hlavnou správou veľkých ruských televíznych staníc, informovali o ňom najčítanejšie internetové médiá, na druhý deň denníky. V Rusku i za jeho hranicami.

"Tá mladá čiernovlasá žena je buď jedna z najlepších agentiek sveta, alebo hrdinka, ktorá si zaslúži, aby ju zapísali do ruských, hádam i svetových dejín," napísala v denníku SME Petra Procházková. "Je to určite bomba," komentoval interview s ruskou Šeherezádou politický pozorovateľ rádia Kommersant FM Stanislav Kučer. Advokát Genri Reznik v utorok predpovedal, že "teraz budú mobilizované všetky sily na jej vykreslenie ako nie celkom normálnej klebetnice". Už v stredu sa potvrdzuje, že mal pravdu.

***

Pred niekoľkými týždňami vyšla kniha môjho priateľa Daniela Vilhelma Podnikal som s eštebákmi. Opisuje v nej vlastný podnikateľský príbeh. Osud k nemu nebol najláskavejší – ani keď do firmy priberal dvoch spoločníkov, ani v ďalších dieloch nekonečného seriálu súdnych sporov, výsledkom ktorého má byť podla scenára jeho nedobrovoľný odchod z firmy – bez peňazí a bez majetku. Nie, nie je politicky prenasledovaný, ani nesedí v base. Na tomto príbehu je zaujímavé niečo iné – činnosť, v tomto prípade vlastne prevažne trpnosť inštitúcií, ktoré zvykneme nazývať orgány činné v trestnom konaní. Vrátane súdov. Autor to pripisuje eštebákom a (neo)eštebáctvu.

Žiadna bomba. D. V. sa nestal agentom, hrdinom, ani mediálnou hviezdou. Nevidno ho v televízii, médiá neinformujú o jeho knihe. Len k štyrom desiatkam bezvýsledných súdnych sporov, ktoré vedie so svojimi úhlavnými spoločníkmi, pribudnú ďalšie dva. Za knihu. Za ohováranie, poškodzovanie dobrého mena a ktoviečo ešte. A jeho spoločníci naďalej trúsia, že "nie je celkom normálny".

***

Čo má teda spoločné kauza Chodorkovský s kauzou Vilhelm? Takmer nič. Žiadny podnikateľ na Slovensku – ani kdekoľvek inde – nedokáže ukradnúť sám sebe stovky miliónov ton ropy, ako sa to vraj, podľa objednaného rozsudku, podarilo M. Chodorkovskému. Už len preto, že toľko ropy nikto nemá ani nebude mať. V tomto smere na Slovensku len paberkujeme.

A nikto na Slovensku nemá proti sebe takého vplyvného a mocného muža, ako je Vladimir Putin. Jednoducho takého u nás niet a – dá Boh – ani nebude.

Je tu však predsa len jedna spoločná vec, ktorá veľký ruský a malý, ťažkopádne a neumelo popísaný slovenský príbeh spája – rovnaké či veľmi podobné devastačné a patologické spoločenské dôsledky toho, keď si polícia, prokuratúra a súdy (hoci z rôznych dôvodov) neplnia svoje funkcie tak, ako káže zákon. Keď z akýchkoľvek dôvodov – pod politickým tlakom, pod tlakom neschopnosti, dávnych "trojpísmenkových" bratstiev či všeobjímajúcej korupcie – vyprázdnia priestor a na ich miesto nastúpia "samosudcovia". Od ľudí z vládnúcich politických elít cez rôzne bandy ozbrojených hochštaplerov až po biele goliere úctyhodných, bohatých a vplyvných advokátov. Či všetkých dohromady v dojemnej systémovej synergii a deľbe práce.

Tí potom súdia. Pravdaže už podľa vlastných zákonov. Ide o skvelý biznis. Aj preto je napríklad akákoľvek zásadnejšia reforma súdnictva, smerujúca k zvýšeniu vymáhateľnosti oficiálneho práva, proti ich záujmom. Je to teda úloha ťažká až neuskutočniteľná. Však, pán Medvedev? Držíme palce, pani Žitňanská.

rov až po biele goliere úctyhodných, bohatých a vplyvných advokátov. Či všetkých dohromady v dojemnej systémovej synergii a deľbe práce.

Tí potom súdia. Pravdaže už podľa vlastných zákonov. Ide o skvelý biznis. Aj preto je napríklad akákoľvek zásadnejšia reforma súdnictva, smerujúca k zvýšeniu vymáhateľnosti oficiálneho práva, proti ich záujmom. Je to teda úloha ťažká až neuskutočniteľná. Však, pán Medvedev? Držíme palce, pani Žitňanská.

  • Tlačiť
  • 5

Jedovatá slina

Jedovatá slina
  • Počet článkov: 32
  • Priemerná čítanosť: 2448
  • Priemerná diskutovanosť: 2
  • RSS blogu

O blogu

Z redakcie TRENDU bez servítky

Jedovatá slina

Jedovatá slina
  • Počet článkov: 32
  • Priemerná čítanosť: 2448
  • Priemerná diskutovanosť: 2
  • RSS blogu

O blogu

Z redakcie TRENDU bez servítky

Kalendár sa načítava...

Moje rubriky