Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Jana Žitňanská

Kauza „home schooling“

20.11.2011 | Jana Zitňanská

Mýty v diskusii o domácom vzdelávaní

  • Tlačiť
  • 45

Keď sme pred niekoľkými dňami spolu s kolegom Radoslavom Procházkom predložili v parlamente novelu školského zákona s cieľom novelizovať paragrafy týkajúce sa „domáceho vzdelávania“, nečakala som, že sa okolo tejto témy rozprúdi taká intenzívna verejná diskusia a že sa v nej objaví tak veľa mýtov. Takže aspoň v skratke ponúkam pár faktov a argumentov.

Dnešný stav

V prvom rade, nie je to nijaká revolučná novinka. Domáce vzdelávanie na Slovensku existuje od roku 2008 a v súčasnosti sa doma vzdeláva niekoľko desiatok detí. O takúto formu vzdelávania môžu už dnes požiadať rodičia detí so zdravotným znevýhodnením, so špecifickými potrebami, ale aj rodičia úplne zdravých detí. Rodičia dnes svoje deti môžu vzdelávať, ak majú ukončené vysokoškolské pedagogické vzdelanie pre prvý stupeň základnej školy, a deti sa môžu učiť doma s rodičmi iba v prvých štyroch ročníkoch školy.

Okrem toho musia dnes rodičia zo zákona splniť aj ďalšie podmienky, ktoré kontroluje inšpekcia a kmeňová škola žiaka: od materiálno-technického zabezpečenia výučby až po zostavenia individuálneho vzdelávacieho programu. Deti vzdelávané takouto formou musia polročne predstúpiť pred komisiu a absolvovať skúšky zo všetkých predmetov. A rodičia musia škole aj školskej inšpekcii umožniť kontrolu vyučovania a vyučovacieho prostredia, kedykoľvek o to tieto inštitúcie požiadajú.

Zákon hovorí jasne: ak dieťa zlyhá pri takomto preskúšaní, automaticky sa vracia do školy.

Zaujímavé porovnania

Ako prebieha domáce vzdelávanie v krajinách, kde je jeho tradícia podstatne dlhšia? Vo Veľkej Británii, v Rakúsku, Francúzsku či v Spojených štátoch môžu deti doma študovať až do 18 rokov. Zákon neukladá žiadne minimálne vzdelanie pre rodičov, majú len povinnosť nahlásiť, že deti sa budú vzdelávať doma. Dokonca v mnohých krajinách nie sú povinné ani priebežné testovania detí.

Ani napriek týmto veľmi „liberálnym“ podmienkam však domáce vzdelávanie nie je pre klasické školy nijakou hrozbou, týka sa len nepatrného zlomku detí.

Zaujímavé sú však výsledky porovnaní, ktoré ukazujú, že deti vzdelávané doma majú v týchto krajinách v priemere lepšie výsledky ako ich rovesníci študujúci na školách. A nie sú sociálne vylúčené (ako sa obávajú niektorí psychológovia), pretože bežne navštevujú krúžky a zúčastňujú sa na akciách a súťažiach svojej „kmeňovej“ školy.

Čo vlastne chceme zmeniť?

Nechceme žiadne revolučné zmeny. Skôr – po vzore susedného Česka, ktoré nám je kultúrne a historicky najbližšie – chceme umožniť aj rodičom bez pedagogického vzdelania vyučovať svoje deti, a to nielen na prvom, ale aj druhom stupni. Učitelia by pedagogické minimum mali mať, pretože majú plné triedy rôznorodých detí, ale rodičia majú len svoje vlastné deti a kritérium pedagogického vzdelania je preto len zbytočnou byrokratickou prekážkou.

Ďalej chceme prenechať kontrolu učenia v domácnosti len na školy (ktoré zo zákona kontroluje inšpekcia) a chceme umožniť, aby bolo domáce vzdelávanie povinne nahradené návratom do školy až v prípade druhého „zlyhania“ pri testovaní dieťaťa. Jednorazový výkyv môže mať množstvo príčin, opakované zlyhanie už náhodné zrejme nebude.

Existujú obavy, či rodičia budú vedieť najmä na druhom stupni „byť odborníkmi“ na všetky predmety. V čase nekonečných možností internetu (kde okrem vzorových vyučovacích hodín nájdete aj často oveľa lepšie študijné materiály než ponúkajú naše učebnice) je to však neopodstatnená obava. Navyše, ako ukazuje prax, títo rodičia sa spolu kontaktujú, pomáhajú si, odovzdávajú si skúsenosti a sami sa neustále vzdelávajú (rovnako ako dobrí učitelia).

Treba si však na rovinu povedať, že nie každé dieťa je vhodné pre takúto formu vzdelávania a nie každý rodič je schopný takto svoje dieťa vzdelávať. Domáce vzdelávanie takisto nie je predzvesťou zániku klasických škôl či výraznej redukcie počtu učiteľov. Jednak ide o veľmi doplnkovú možnosť, ktorú vždy využije len malá menšina, a navyše – v celom tomto procese sú klasickí učitelia veľmi dôležití, pretože nielen pomáhajú radami rodičom, ale tiež preskúšavajú tieto deti.

Čo teda chceme? Aby si každý rodič mohol slobodne a zodpovedne vybrať spôsob, akým pripraví svoje dieťa na život. A domáca škola je jednou z legitímnych ciest.

P.S.:

Keď som pred viac ako 20 rokmi žila s rodičmi v Alžírsku a učila sa s nimi a sestrou doma, ani vo sne mi nenapadlo, že túto formu vzdelávania raz budem obhajovať v parlamente a na verejnosti. Mimochodom, moji rodičia nemali pedagogické vzdelanie, mali k dispozícii len učebnice, metodické príručky (často nezrozumiteľné) a svoje vlastné vedomosti. Museli sme vedieť všetko, aby sme dokázali odpovedať, keď na konci roku učiteľka otvorila učebnicu ktoréhokoľvek predmetu na ktorejkoľvek strane. A naše vysvedčenia svedčia o tom, že námaha a obeta rodičov nebola márna.

<

  • Tlačiť
  • 45

Jana Žitňanská

Jana Žitňanská
  • Počet článkov: 25
  • Priemerná čítanosť: 3939
  • Priemerná diskutovanosť: 11
  • RSS blogu

O blogu

Poslankyňa NRSR. Podpredsedníčka hnutia Nova.

Jana Žitňanská

Jana Žitňanská
  • Počet článkov: 25
  • Priemerná čítanosť: 3939
  • Priemerná diskutovanosť: 11
  • RSS blogu

O blogu

Poslankyňa NRSR. Podpredsedníčka hnutia Nova.

Kalendár sa načítava...