Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Prečo by ženy mali platiť nižšie dane

12.07.2007 | Ján Žilinský

Diskusia (6 reakcií)

12.07.2007 | Feri Macfričkins

a teraz si zober takéto isté problémy pri progresívnom zdanení... teda bohatí vs. chudobní
administratívne výdavky, spoločenská ujma (bohatí sa vyhraňuju voči chudobným)

ale ani rovná daň nie je nejako čistá ak je jej sadzba privysoká, náklady na administráciu a kontrolu sú takisto vysoké, spoločenská ujma to zostáva vo forme potlačenia prirodzenej solidarity

a to ešte nie sú zmienené ostatné formy dane, povinné odvody, poistenie, poplatky vo forme legislatívnych nariadení (ak chceš podnikať musíš byť vybavený tak a tak, robiť iba to a to)

čím menšia daň, tým lepšie a logicky najlepšou daňou je žiadna (podobne aj s ostatnými formami daní)

12.07.2007 | Ján Záborský, TREND

Opravte ma, ak sa mýlim, ale moja predstava je zhruba takáto:

1.) Pri nižších daniach by mali ženy väčšiu motiváciu pracovať (a muži, naopak, menšiu) kvôli vyššiemu marginálnemu príjmu v porovnaní s opačným pohlavím.
2.) Ženám (predovšetkým, ale nielen, v partnerských dvojiciach) by sa viac oplatilo vymeniť spomínané "domáce povinnosti" za pracovné, pričom domáce povinnosti by sa presunuli na mužov.
3.) Dostaneme sa postupom času do fázy, kde logika autorov bude znamenať, že zvýhodnení by mali byť naopak muži, pretože spomínané nerovnomerné rozloženie povinností by tentoraz bolo v neprospech mužov. Takže by im bolo treba dať nižšie dane ako ženám. Presne podľa vety:

There is nothing more hypocritical than to invoke equal treatment in some areas (taxation) for those who are not treated equally in many other areas (labour market, sometimes family allocation of tasks, child bearing costs, etc).

Bludný kruh ako vyšitý.

12.07.2007 | JZ

Velmi dobre ste ten kruk popisali, vcera som sa zamyslal podobne, ale vobec mi nenapadlo podopriet to este ich vlastnym citatom...

Mozno by mali taketo odpovede:
- kedze muzska praca je neelasticka, nehrozi, ze by pracovali tak malo na trhu a tak vela doma
- vlada moze znovu intervenovat a pokusit sa mnozstvo prace uviest do rovnovahy (bola by tak sice v kruhu, ale obodobia by sa asi menili pomaly)

A viem si predstavit aj arguement, ze muzi by takymto sposobom mohli splacat nepravosti z minulosti (muzi mali v dejinach vzdy lepsie postavenie). Proste take reparacie, aj ked je to pritiahnute za vlasy...

16.07.2007 | Jaroslav Borovička

Jan Zaborsky se bohuzel zameril na jednu vetu z clanku, ktera je velmi nestastna. Cely ekonomicky argument clanku totiz neni o "spravedlive" delbe domaci prace mezi muze a zenu (uz proto, ze ekonomie nevi, co je to spravedlive), ale o efektivni alokaci zdroju. Bohuzel se autorum podaril mistrovsky kousek, a sice rozmelnit jeden konkretni pozitivni argument (kapitola 2) hromadou normativnich argumentu (kapitola 3) bez jasneho cile.

Clanek tak spojuje dohromady dve casti, kde prvni z nich neprinasi moc noveho a druha z nich nic konkretniho.

Prvni cast clanku je o tom, jak efektivne vybirat dane z prijmu (labor taxes). Jako takovy neprinasi nic prevratneho - skutecnost, ze efektivni daneni je neprimo umerne elasticitam je dobre znama. Ale presto je to ta zajimavejsi cast. Z hlediska efektivni alokace zdroju (a opet zduraznuji, neni to o spravedlnosti) je skutecne vyhodnejsi, aby zena byla danena nizsi mezni sazbou. To se dnes ostatne casto deje jako vedlejsi efekt v zemich s progresivnim zdanenim, protoze zeny maji statisticky nizsi prijmy, a to at uz z jakychkoliv duvodu.

Jan Zilinsky ma pravdu v tom, ze zavadeni takoveho opatreni do praxe by nejspis bylo slozite a nevyvazilo by vyhody. Stejne ma Jan Zaborsky pravdu v tom, ze by se v pripade velkeho rozdilu ve zdaneni mohly role first-earners a second-earners v rodine casem obratit, cimz by doslo ke zmenam elasticit (ale opet to neni o spravedlive delbe prace). Autori clanku tyto skutecnosti nakousnou ve druhe casti, ale jen nakousnou - viz nize.

Ponauceni z prvni casti ale muze byt napriklad takove, ze napriklad spolecne zdaneni manzelu v zemich s progresivnim zdanenim ma ten neprijemny dopad, ze zvysuje uplatnovanou mezni danovou sazbu pro partnera, ktery vydelava mene (a to je vetsinou zena), coz jde proti smyslu efektivni dane. To samozrejme neznamena, ze by spolecne zdaneni manzelu bylo kvuli tomuto jedinemu argumentu nesmyslne, ale vzdycky je dobre mit kompletni prehled o vsech dopadech. Cilem teoretickych modelu neni jejich okamzita a bezhlava aplikace do praxe, protoze jsou ve vetsine pripadu skutecne prilis jednoduche na to, abychom z nich vyvozovali realne politiky. Jejich cilem ale je, abychom si uvedomili vsechny potencialni dopady kazde realne politiky, kterou zavadime (viz napriklad to spolecne zdaneni).

Druha cast clanku je zamerena daleko vice normativne a bohuzel jsou argumenty v ni zcela rozmelnene - od pozitivni diskriminace, pres roli odboru, az po vyznam zamestnani zen a peci o deti. Kazdy z tech argumentu ma svuj vyznam, ale oddiskutovat ho na pul strance nezbytne vede k tomu, ze se nakonec nedozvime nic. Normativni argumenty maji hacek v tom, ze neni snadne se na nich shodnout - a aby byly verohodne, potrebuji dukladnou analyzu a podlozeni fakty. To autori bohuzel nedelaji. Misto toho, aby autori dale zkoumali, jake dopady na efektivitu by melo rozdilne zdaneni v realne uskutecnitelnych politikach, tak myslenku pohrbili v hromade uvah, z nichz kazda by vydala na samostatny clanek, a zaroven by vyzadovala mnohem podrobnejsi rozbor.

12.07.2007 | mch

podla nazvu som sa zlakol, ze pojde o dalsiu nekriticku obhajobu empirickej ekonomie, v zmysle, vcera sme vyskumali vztah X a kym neobjavime nejaky lepsi empiricky podopretejsi vztah Y, tak sa ma X stat dogmou pre hospodarsku politiku... nastastie nie, tento clanok sa mi pacil...
--
zaujimal by ma vseobecnejsi nazor autora na podobne empiricke studie a ich aplikovatelnost...

13.07.2007 | berbelka

Ján Žilinský

Ján Žilinský
  • Počet článkov: 9
  • Priemerná čítanosť: 3271
  • Priemerná diskutovanosť: 6
  • RSS blogu

O blogu

Slovenskej ekonomike fandím zvonku. Na plný úväzok riešim ekonomické záhady vo Washingtone, DC. Zaujíma ma výskum o behaviorálnej ekonómii, finančnej gramotnosti a rád čítam aj aplikované makro.



Niekedy užitočné, niekedy sarkastické a rôzne iné klebety nájdete na mojom Twitteri.