Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Ján Marônek

Tak to na Slovensku chodí s registráciou k DPH

27.08.2013 | Jan Maronek

Aké prekážky číhajú na podnikateľov

  • Tlačiť
  • 0

V tejto úvahe sa pozriem na príbeh podnikateľa,  ktorý registroval spoločnosť k DPH. Nedosiahol stanovený obrat a ani nechcel čakať na jeho dosiahnutie, tak požiadal o tzv. dobrovoľnú registráciu k DPH. Pri tomto druhu registrácie číhali na neho nasledovné prekážky, príklad a postup z praxe:

●       Podnikateľ ako neplatiteľ DPH si nemôže uplatniť zaplatenú DPH z nakúpených služieb

●       Preukázanie, že podnikateľ je zdaniteľnou osobou

●       Zloženie Zábezpeky

●       Dlhá lehota na získanie osvedčenia k DPH

Podnikateľ ako neplatiteľ DPH si nemôže uplatniť zaplatenú DPH z nakúpených služieb

Podnikateľ chce podnikať a za týmto účelom si založiť „eseročku“. Navštívi právnika a predmetnú vec mu zverí. Právnik mu založí spoločnosť a vystaví za svoje služby faktúru s DPH, nakoľko je platiteľom DPH. Po založení spoločnosti podnikateľ menom spoločnosti zaplatí za ďalšie služby súvisiace s poradenstvom, účtovníctvom atď. Podnikateľ (jeho spoločnosť) zaplatila DPH na vstupe, avšak túto DPH si nemôže uplatniť na výstupe, nakoľko nie je v čase nákupu služieb platiteľom DPH. Zaplatená DPH titulom nakúpených služieb je „navždy preč“, nakoľko v rozhodnom čase podnikateľ nebol platiteľom DPH. Samozrejme, podnikateľ sa logicky pýta, prečo nemôže byť platiteľom DPH od vzniku spoločnosti, resp. prečo by si nemohol uplatňovať zaplatenú DPH z nakúpených služieb? Na druhej strane právnik, ktorý mu dodával služby uvažuje nad tým, či sa mu vôbec oplatí byť platiteľom DPH, nakoľko poskytuje služby pri relatívne nízkych vstupných nákladoch (jeho hlavným vstupom je jeho know-how), avšak v prípade zakladania spoločností nie je konkurencieschopný, nakoľko jeho služby sú o 20% drahšie oproti iným dodávateľom, ktorí nie sú platiteľmi DPH. Podnikateľ, uvedomujúc si že zaplatí DPH „zbytočne“, sa bude orientovať na dodávateľa, ktorým bude neplatiteľ DPH, nakoľko jednoducho zaplatí o 20% menej. Právnik začína uvažovať nad jeho ústavnými právami, ako je právo podnikať, právo rovnosti, uvažuje nad tým, či ho štát takýmto postupom nediskriminuje. Nechápe, prečo si jeho klient nemôže započítať DPH z nakúpených služieb. Len z tohto dôvodu môže stratiť klienta, je to nespravodlivé. Prečo neplatí pravidlo ako pri nákupe majetku, kde táto možnosť je? Ak kúpi podnikateľ napríklad automobil v čase, keď je neplatiteľ DPH, tak si môže nárokovať zaplatenú DPH, avšak pri službách nie. Záver tohto prípadu pravdepodobne skončí tak, že právnik si založí ďalšiu spoločnosť, ktorá bude neplatiteľom DPH, prostredníctvom ktorej bude dodávať služby výlučne neplatiteľom DPH, aby bol konkurencieschopný. Právnik v znamení hesla „tak to na Slovenskú chodí“ nájde inú cestu, ktorou sa defekty právnej úpravy dajú obísť. Podnikateľ v znamení hesla „tak to na Slovensku chodí“ bude čakať a odkladať nákup ďalších služieb pokiaľ sa nestane platiteľom DPH, uvedomujúc si, že to môže trvať aj mesiace.

Preukázanie, že podnikateľ je zdaniteľnou osobou

V nadväznosti na vyššie uvedené sa rozhodne podnikateľ registrovať k DPH. Po podaní žiadosti a predložení výpisu z obchodného registra, ktorým preukazuje, že ide podnikať ho zaskočí vyjadrenie daňového úradu. Ten totiž požaduje od podnikateľa reálne preukázanie vykonávania podnikateľskej činnosti, inak povedané požaduje od podnikateľa faktúry o nákupe služieb, tovaru, majetku, zmluvy o budúcich spoluprácach, podnikateľský zámer. Podnikateľ nechápe, nemá to predsa logiku. Chce sa registrovať k DPH, aby si mohol uplatniť DPH z nakúpených služieb. Ako môže daňový úrad od neho pýtať doklady o nákupe služieb, tovaru, už reálne vykonávanie podnikania, keď nie je platiteľ DPH? Veď predsa je nútený nakupovať aj od platiteľov DPH, a teda platiť DPH, ktorá sa mu navždy stratí. Tento začarovaný kruh zjavne nemá logiku, avšak je žiaľ dnešnou praxou. Podnikateľ zasa uzatvára predmetnú vec v znamení hesla „tak to na Slovensku chodí“. Nakúpi služby aj s DPH, oželie predmetnú „stratu 20%“ a podá žiadosť o registráciu k DPH so všetkými požadovanými dokladmi.

Zloženie Zábezpeky

Podnikateľ cca po mesiaci získava od daňového úradu rozhodnutie o zložení zábezpeky. Je prekvapený, že má zložiť na účet daňového úradu 4000,- €. Nechápe predmetnej výške zábezpeky, keďže zákon minimálny limit stanovuje na 1000,-€. Podnikateľ nemal na daňovom úrade nikdy nedoplatky, avšak stal sa „obeťou“ prepočtu x faktorov spracovaných počítačovým programom, výsledkom ktorých bola suma 4000,-€. Podnikateľ žiada vysvetlenie, na základe čoho má platiť 4000,-€. Vzhľadom k tomu podá voči predmetnému rozhodnutiu daňového úradu odvolanie. Žiaľ zasa naráža na legislatívnu prekážku, nakoľko podané odvolanie nemá odkladný účinok (inak povedané, musí zábezpeku zaplatiť vopred bez ohľadu na to, ako bude o jeho odvolaní rozhodnuté). Po zaplatení 4000,- € zisťuje, že táto suma bude viazaná na účte daňového úradu 12 mesiacov a nemá z nej nárok na žiadne úroky. Podnikateľ tak po strate úroku, a znehodnotení jeho peňazí o mieru inflácie, ale najmä po vynaložení peňazí, ktoré na rozbeh podnikania tak veľmi potrebuje, zasa uzatvára predmetnú vec v znamení hesla „tak to na Slovensku chodí“.

Dlhá lehota na získanie osvedčenia k DPH

Po 20 dňoch od úhrady finančnej zábezpeky vo výške 4000,- € podnikateľovi prichádza „vysnívané“ osvedčenie o registrácii k DPH. Po 2 mesiacoch, návštevách daňového úradu, písaní podnikateľského zámeru, podpisovaní a vyhotovovaní zmlúv, zaplatení 4000,- € dostáva podnikateľ pre neho veľmi dôležité rozhodnutie. Ak takýto postup je výsledkom „len akéhosi“ registračného konania, tak aké by to bolo komplikované s „reálnym“ daňovým konaním, resp. s konaním na súde, ktoré by mali mať hlbší charakter a nejde len o registráciu, uvažuje podnikateľ. Záverom podnikateľ aj získava výsledok o prešetrení jeho odvolania, v ktorom finančné riaditeľstvo potvrdzuje postup daňového úradu. Iný výsledok len ťažko očakávať, keďže daňové úrady postupujú na základe usmernení finančného riaditeľstva a teda spochybňovanie vlastných usmernení by nebolo šťastným riešením. Podnikateľ už nechce konať v duchu hesla „tak to na Slovensku chodí“, chce bojovať, ale keď si predstaví, aké komplikované bolo „len akési“ registračné konanie, tak si nevie predstaviť a „zažiť“ zložitosť súdneho konania, ktoré má hlbší charakter a nejde len o registráciu. Nad podnikateľom nakoniec zvíťazí heslo „tak to na Slovensku s registráciou k DPH chodí“. Na znak potvrdenia a vnútornej spokojnosti s heslom si takýto postoj obháji jasnou odpoveďou na otázku.... „A kto by sa vôbec súdil s daňovým úradom ?????“

Vyššie uvedené sa žiaľ v praxi naozaj uplatňuje. Podnikateľ, verný „slovenskému charakteru“, „znesie čo to dá“, úradník sa odvoláva na postupy a usmernenia, ktorým ani sám neverí, resp. nechápe.  Osobne registračnému konania neprikladám až takú vážnosť, aby podnikateľ musel podstúpiť všetky vyššie uvedené kroky. Jedná sa len o registráciu a nič viac. Registračné konania v iných predpisoch sú len „formálnymi konania“, ktoré začnú žiadosťou a končia jej vyhovením. To čo sa uskutočnilo z registračného konania v daňovom konaní je komplikovaný proces s množstvom prekážok. Toto konanie začína mať charakter materiálneho konania. Materiálne konanie je však „prešpikované“ množstvom „poistiek a bŕzd“, ktoré majú zabrániť ujme na právach zúčastnených strán. Absenciu odkladného účinku podaného odvolania voči rozhodnutiu o vyrubení zábezpeky ešte „zvládnem“. Ak ale novelou zákona o DPH, ktorá je/bude momentálne prerokovaná v parlamente, prejde aj ustanovenie so znením „o zamietnutí registrácie k DPH rozhodne daňový úrad rozhodnutím, voči ktorému nebude možné podať odvolanie“, tak z pôvodnej registrácie, z ktorej sa stáva komplikovaný a materiálny proces sa stráca aj možnosť obrany, vyššie uvedenej „poistky“ pred štátnou mocou.

Navrhovanú novelu, najmä zavádzaný inštitút kontrolných výkazov možno hodnotiť kladne, a pri jeho úspešnom zavedení do praxe by mohol znížiť i daňové úniky a podvody. Žiaľ, komplikovanie registrácie, nevyrieši a ani neeliminuje daňové podvody a úniky. Tento krok skôr „ublíži“, nakoľko zjavne sťažuje štart podnikania a paradoxne neumožňuje z produkcie odvádzať DPH a „plniť“ tak štátnu kasu.

Vyššie uvedené vychádza z osobných názorov, skúseností a praxe autora.

 

  • Tlačiť
  • 0

Ján Marônek

Ján Marônek
  • Počet článkov: 8
  • Priemerná čítanosť: 1801
  • Priemerná diskutovanosť: 1
  • RSS blogu

O blogu

Som advokát a zakladajúci partner advokástkej kancelárie Marônek & Partners s.r.o. www.maronekpartners.sk. Zoberám sa najmä transakčným a daňovým poradenstvom, správou obchodných spoločností a korporátnym právom. 















 

Ján Marônek

Ján Marônek
  • Počet článkov: 8
  • Priemerná čítanosť: 1801
  • Priemerná diskutovanosť: 1
  • RSS blogu

O blogu

Som advokát a zakladajúci partner advokástkej kancelárie Marônek & Partners s.r.o. www.maronekpartners.sk. Zoberám sa najmä transakčným a daňovým poradenstvom, správou obchodných spoločností a korporátnym právom. 















 

Kalendár sa načítava...