Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Ján Marônek

Čo spôsobí zavedenie dane z dividendy a úprava paušálnych výdavkov v praxi ?

29.09.2016 | Jan Maronek

  • Tlačiť
  • 5

Čo sa vlastne mení v daniach a odvodoch ?

Medzi avizované legislatívne novinky a zmeny štátu v daňovej oblasti patrí najmä zavedenie dane z dividendy (podielu na zisku) vo výške 7%. Predmetné sa týka najmä kapitálových obchodných spoločností, akými sú napríklad „eseročka“, „akciovka“, iné. Ich typickým znakom je  zdanenie v prvom stupni na úrovni samotnej spoločnosti titulom dane z príjmov. Po zavedení dane z dividendy bude však nasledovať aj zdanenie na druhom stupni na úrovni majiteľa, akcionára, ktorému bude vyplatený už zdanený zisk na úrovni spoločnosti a to výške ďalších 7% z vyplateného zisku.

Zároveň dôjde k zrušenie zdravotného odvodu vo výške 14% z dividendy, kde bol ustanovený aj maximálny strop, čiže podnikateľ maximálne odviedol na zdravotnom odvode ročne cca 7100 Eur, hoc bol jeho podiel na zisku akokoľvek vysoký. Takýto strop pri zavedení dane z dividendy nie je.

Živnostníkom sa navýšia paušálne výdavky na 60% ich príjmov, maximálne však 20 tis Eur/rok. Čo je výhoda najmä pre tých, ktorí poskytujú služby dušeného charakteru.

Podnikatelia budú začínať ako živnostníci, resp. drobné eseročky prejdú na živnosti

Všetci viac menej poznajú vyššie uvedené avizované zmeny v daňovej oblasti ( daň z dividendy vo výške 7%, paušálne výdavky na 60% príjmov, maximálne 20 tis Eur/rok) a vedia si urobiť svoj vlastný názor na ich prínos pre podnikanie. Ako sa však tieto zmeny dotknú samotných právnych foriem, ktoré podnikatelia k podnikaniu využívajú ? Píšem o menších podnikateľoch a drobnejších formách podnikania. Úprimne, veľké firmy a podniky „neriešia“ daňové licencie, paušálne výdavky a dovoľujem si tvrdiť že ani dane z dividendy, nakoľko majú „kapacity“ na to aby sme predmetnému „elegantne“ vyhli. Vznikajú teda praktické otázky, či začínajúci podnikateľ zvolí živnosť alebo „eseročku“. Alternatívne či malé „eseročky“ nebudú prechádzať späť na živnosti. Osobne predpokladám práve tento trend, kedy dôjde k „znovuzrodeniu“ živností.

Zvýši sa platobná disciplína a vymožiteľnosť práva

Neviem, či to bolo cieľom vlády, ale predmetným krokom by malo logicky dôjsť aj k lepšej vymožiteľnosti práva na Slovensku. Práve vymožiteľnosť práva je najväčším problém pre podnikanie na Slovensku. Vymožiteľnosť práva v praxi je aj o rýchlosti súdov. Avšak to nie je ten najdôležitejší faktor. Oveľa dôležitejšia je bonita dlžníka. Inak povedané, či existuje po vyhratom súde (prevenčne už v čase podania žaloby), nejaký majetok dlžníka z ktorého sa možno uspokojiť. Majetok dlžníka však buď už nie je, nebol už na začiatku kontrahovania spolupráce alebo sa „časom upratal“. Pri eseročkách teda veriteľovi ostanú „holé ruky a nemá nič“, pri živnosti má však veľký „triumf“ a tým je postih osobného majetku živnostníka. Inak zasa povedané, ak podnikám cez eseročku, tak neručím za záväzky z podnikania svojím osobným majetkom, domom, autom, atď. Pri živnosti je to naopak. Ak sa teda zvýši počet živností na úkor „eseročiek“, tak by sa mohla zvýšiť aj platobná disciplína, a vo všeobecnosti aj vymožiteľnosť práva. Samozrejme, naráža sa zasa na skutočnosť, že „živnostničiť“ budú z dôvodu avizovaných zmien tí malí a drobní. Tí sú však spravidla poctiví, a teda predpoklad lepšej vymožiteľnosti práva sa nemusí naplniť.

Zvýši sa počet schránok, neaktívnych spoločností

Ono to znie paradoxne, najmä ak jedným z dôvodov, prečo štát zaviedol daňové licencie bolo aj vyčistenie registrov od tzv. spiacich, neaktívnych spoločností. Daňová licencia majiteľov takýchto spoločností nútila, k tomu, aby ich jednoducho zrušili. Ako „motivačne“ pôsobili štátom dané prechodné ustanovenia právnych noriem, ktoré určovali, že ak spoločnosť vstúpi do zrušenia do určitej lehoty, tak daňovú licenciu neplatí. Taktiež prípady oslobodenia od daňovej licencie za obdobie, v ktorom je spoločnosť v likvidácii. „Brzdou“ prečo sa spiace spoločnosti nezrušovali vo „veľkom“ bola jednak komplikovanosť zrušenia firmy (likvidácia v praxi trvá cca 6 mesiacov, je právne, účtovne aj finančne náročná),  ale aj úhrada zdravotného odvodu z podielu na likvidačnom zostatku (povinnosť platiť 14%). Následne zrušenie zdravotného odvodu z podielu na likvidačnom zostatku znovu trochu „naštartovalo“ likvidáciu „spiacich“, neaktívnych spoločností.

Novelou dôjde však k zavedeniu dane z dividendy, ktorá sa však má vzťahovať aj na podiel na likvidačnom zostatku. Inak povedané, ak zruším spoločnosť ešte tento rok, tak neplatím žiadnu daň (ani titulom zdravotného poistenia ani dividendy). Ak by podnikateľ však zrušil svoju firmu v nasledujúcom roku po schválení novely, tak musí odviezť z likvidačného zostatku 7%. Vznikne de facto nová povinnosť platby vo výške 7% z „toho čo firme po ukončení podnikania ostalo“. Pri väčšine neaktívnych spoločností je to spravidla na začiatku vložené základné imanie vo výške 5 tis Eur.

Vyššie uvedené bude platiť za predpokladu, že k rozdeleniu likvidačného zostatku dôjde ešte v roku 2016, alebo ak zákonodarca do prechodných ustanovení novely ustanoví, že na spoločnosť ktorá vstúpila do likvidácie pred účinnosťou novely, sa bude vzťahovať „starý“ režim (teda z likvidačného zostatku, hoc vyplateného v roku 2017, sa nebude platiť zdravotný odvod ani 7 % titulom zavedenej dane z dividendy).

Ak teda štát zaťaží daňou podiel na likvidačnom zostatku, tak „de facto“ sám štát je prekážkou k splneniu jeho cieľu vyčistiť registre a celkové podnikateľské prostredie od schránok v podobe neaktívnych spoločností. Zrušenie daňových licencií je navyše „požehnaním“ tejto prognózy, hoc ich zrušenie samozrejme podporujem.

Veď ktorý drobný podnikateľ, ktorý podniká formou eseročky a prejde na živnosť (z dôvodu dane z dividendy a paušálnych výdavkov), by platil za komplikovanú a drahú likvidáciu svojej „eseročky“ ? Prečo by mal odvádzať 7% z toho čo v „eseročke“ po ukončení podnikania ostalo ? Svoju „eseročku“ nechá „ležať a spať“, veď daňové licencie budú zrušené, nemusí za svoju „eseročku“ platiť, tak je jej zrušenie ďalšia starosť a výdaj navyše..

Opäť sa dostaneme na „začiatok“, k nárastu schránok, neaktívnych spoločností v registroch. Pritom by možno postačila len jednoduchá a strohá analýza dopadu legislatívnych zmien na podnikateľské prostredie. Následne reflektovanie tejto analýzy do legislatívneho procesu by bolo isto prínosom...

  • Tlačiť
  • 5

Ján Marônek

Ján Marônek
  • Počet článkov: 8
  • Priemerná čítanosť: 1801
  • Priemerná diskutovanosť: 1
  • RSS blogu

O blogu

Som advokát a zakladajúci partner advokástkej kancelárie Marônek & Partners s.r.o. www.maronekpartners.sk. Zoberám sa najmä transakčným a daňovým poradenstvom, správou obchodných spoločností a korporátnym právom. 















 

Ján Marônek

Ján Marônek
  • Počet článkov: 8
  • Priemerná čítanosť: 1801
  • Priemerná diskutovanosť: 1
  • RSS blogu

O blogu

Som advokát a zakladajúci partner advokástkej kancelárie Marônek & Partners s.r.o. www.maronekpartners.sk. Zoberám sa najmä transakčným a daňovým poradenstvom, správou obchodných spoločností a korporátnym právom. 















 

Kalendár sa načítava...