Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Ján Marônek

Časť 1. Zábezpeka na DPH ? Zlý inštitút je po novom ešte „horším a nebezpečnejším“.

17.02.2016 | Jan Maronek

Aké prekážky číhajú na podnikateľov

  • Tlačiť
  • 0

Úvodom sa ospravedlňujem za „žoviálnu“ formu tohto blogu, ako aj jeho pokračovania. Žiaľ môj vnútorný pocit a nestotožnenie sa s častými novelizáciami zákona o DPH je natoľko silný, že mi nedovoľuje písať tento príspevok „odborným, avšak pre mňa nie až tak osobným štýlom“. Vzhľadom k tomu, že celý inštitút zábezpeky na DPH a jeho „ ešte horšie“ novely  „vnímam ako ranu pod pás“, tak sa som rozpísal „trošku osobnejšie“.

Prejdem priamo k veci. Pre skladanie zábezpeky na DPH platia už nové pravidlá. Najzásadnejšia zmena je v tom, že nezaplatenie zábezpeky nemôže byť dôvodom na odmietnutie registrácie spoločnosti k DPH. Inak povedané, ak podnikateľ nezaplatí zábezpeku, tak bude registrovaný k DPH, avšak zábezpeka bude od neho zo strany daňového úradu vymáhaná. Už je jedno či pôjde o povinnú, zákonnú či dobrovoľnú registráciu k DPH.

To môže mať svoje výhody aj nevýhody. Výhodou je, že podnikateľ dosiahne registráciu k DPH bez ohľadu na zaplatenie zábezpeky.

Nevýhoda je však oveľa „silnejšia“ a spočíva v tom, že ak podnikateľ požiada o dobrovoľnú registráciu k DPH pred dosiahnutím obratu cca 49 tis Eur, tak zábezpeku jednoducho musí uhradiť, inak bude exekučne vymáhaná. Podľa „starej“ právnej úpravy malo za následok nezaplatenie zábezpeky „len“ zamietnutie žiadosti na registráciu, avšak už nie jej exekučné vymáhanie. Takéto riešenie je v podstate absurdné, nakoľko postihuje toho, kto využije svoje právo a podá žiadosť o registráciu. Inak povedané, podanie žiadosti ho môže zruinovať, nakoľko v exekúcii môže prísť aj o osobný majetok. Pritom stačí tak málo, napr. iba to, že bol napr. len spolumajiteľom spoločnosti v čase, keď jej konateľ nezabezpečil jej kontakt s daňovým úradom (spoločnosť nebola zo strany daňového úradu kontaktná), resp. konateľ spoločnosti opomenul a nepodávala daňové priznanie. Len pripomínam, že spoločník spoločnosti nekoná v mene spoločnosti, nemôžu ju zastupovať, nemôže za spoločnosť podpisovať, podávať daňové priznanie, viesť jej účtovníctvo, atď. Obchodný zákonník dokonca nepriznáva spoločníkovi ani len právo neobmedzeného vstupu do sídla spoločnosti (predmetné vyplýva z judikatúry: Uznesenie NS SR , sp. zn 4 Obo 122/2000, ktorá len potvrdzuje postavenie spoločníka ako majiteľa, resp. investora len s obmedzenými možnosťami zásahu do obchodného vedenia spoločnosti).

Môžem "sa na to pozrieť" aj tak, že ak mám akcie napr. banky, resp. inej spoločnosti, tak mám v podstate také isté práva ako spoločník v „eseročke“. Úprimne, čo môže taký obyčajný, jednoduchý človek voči vedeniu banky ? Má nejaké práva byť prítomný na valnej hromade, napádať jej uznesenia, ale ak je menšinový akcionár, či v našom prípade spoločník, tak „veľa vody nenamúti“. Obe právne formy aj „eseročka“ aj „akciovka“ sú kapitálové obchodné spoločnosti, preto pre obe platia viac menej podobné princípy – konkrétne ako sa majiteľ či už v podobe spoločníka v „eseročke“ alebo v podobe akcionára v „akciovke“ podieľa na reálnom fungovaní, rozumej bežnej prevádzky spoločnosti. Ak sa na ustanovenia o zábezpeke na DPH pozriem hlbšie a vykladám ich nielen z gramatického hľadiska, tak mi „vychádza“, že ja ako vlastník akcií s objemom 0,0001% nejakej väčšej spoločnosti, z ktorej mi plynú napr. majetkové výhody v podobe podielu na zisku, nepoznajúc ani vedenie spoločnosti a celý režim fungovania spoločnosti ako takej (napr. pri minoritnom vlastníctve akcií banky, resp. inej väčšej spoločnosti si to neviem predstaviť), môžem niesť následky za nezodpovedné konanie vedenia tejto spoločnosti, napr. jej štatutárneho orgánu. Ak táto spoločnosť (jej štatutárny orgán) neplní svoje povinnosti napr. podávať daňové priznania, je nekontaktná, resp. dlží na daňovom úrade, tak ja ako jej spoločník, akcionár, majiteľ nesiem bremeno toho, že ak budem raz chcieť podnikať a za tým účelom sa registrovať k DPH (SZČO, či formou napr. „eseročky“) „mám smolu“, lebo pri dodržaní zákona o DPH mi musí byť zo strany daňového úradu vyrubená zábezpeka na DPH a ja ju musím uhradiť. Ak ju neuhradím, tak nastane exekúcia môjho majetku za účelom jej vymoženia, hoc ani nemusím o tom vedieť (ako píšem vyššie pochybujem, že napr. ako „malý“ akcionár mám vedomosť o tom, či si štatutárny orgán plní svoje povinnosti) a dozviem sa to až listom z daňového úradu. Už však bude neskoro.. ak nezaplatím, tak nastáva exekúcia.. Podľa „starej“ právnej úpravy sa takýto prípad riešil „len“ zamietnutím žiadosti a hotovo. Neexistovala možnosť zábezpeku na DPH aj reálne vymáhať... Časté novely, hoc mienené s dobrým úmyslom, môžu žiaľ „narobiť viac škody ako úžitku“...

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)

Ján Marônek

Ján Marônek
  • Počet článkov: 8
  • Priemerná čítanosť: 1801
  • Priemerná diskutovanosť: 1
  • RSS blogu

O blogu

Som advokát a zakladajúci partner advokástkej kancelárie Marônek & Partners s.r.o. www.maronekpartners.sk. Zoberám sa najmä transakčným a daňovým poradenstvom, správou obchodných spoločností a korporátnym právom. 















 

Ján Marônek

Ján Marônek
  • Počet článkov: 8
  • Priemerná čítanosť: 1801
  • Priemerná diskutovanosť: 1
  • RSS blogu

O blogu

Som advokát a zakladajúci partner advokástkej kancelárie Marônek & Partners s.r.o. www.maronekpartners.sk. Zoberám sa najmä transakčným a daňovým poradenstvom, správou obchodných spoločností a korporátnym právom. 















 

Kalendár sa načítava...