Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Radšej sedieť v base ako v škole

25.05.2012 | Ján Košturiak

Diskusia (23 reakcií)

25.05.2012 | Brain

Vystizne napisany blog. Palec hore...

25.05.2012 | Jozef Hvorecký

Podporujem všetky vaše myšlienky.
Žiaľ, poznajúc domáce prostredie, viem, že nič iné ako metóda postupných krokov nepomôže, lebo sa to nebude dať presadiť. (Len si predstavte tie výkriky o rušení autonómie univerzít!)
Prvým cieľom by malo byť narušiť nemenné štruktúry, v ktorých môže jedinec prežiť "od maturity po hrob" na tej istej VŠ.
V Nemecku majú dobrú zásadu: Kto skončí doktorantúru, má na danej univerzite zarazený služobný postup na 7 rokov.
Som presvedčený, že táto jednoduchá podmienka by mnohých mladých priviedla na iné pracoviská. Vďaka tomu by poznávali aj iné prostredie a nadobúdali odlišné skúsenosti.
Osobne by som pridal to ešte trochu zosilnil: Docentom ani profesorom by sa nemal stať nikto, kto by nestrávi aspoň 3 roky na zahraničnej vysokej škole. Čím ďalej, tým lepšie. (Dĺžky pobytov by sa mohli sumarizovať).

25.05.2012 | Ján Košturiak

Pán Hvorecký, rozumieme si. Autonómia univerzít je v podstate anarchia. Nemecký systém trochu poznám, učím tam už 20 rokov. Profesor, ktorý nastupuje za šéfa inštitútu, musí byť z inej školy, aby sa zabránilo intelektuálnemu incestu a aby sa priniesol nový vietor.

Áno máte pravdu, že treba narušiť existujúce štruktúry a stojace vody. Myslím si aj obrovské sebavedomie mnohých profesorov vyplýva z toho, že vôbec nechápu kde je svet.

Keď som pracoval na TU Wien, tak väčšina ľudí na našej katedre boli vlastne zamestnanci z firiem, pre ktoré robili projekty. Moji študenti v Ulme majú povinnú prax jeden rok a potom si dokončia štúdium. Ich požiadavky na nás profesorov sú podstatne vyššie ako u slovenských alebo českých študnetov. Sú tam však aj kultúrne rozdiely - moji nemeckí študenti neodpisujú, práce odovzdávajú precízne vypracované - obsahom aj formou. Myslím si, že majú silný základ už zo základnej školy.

Naše projekty vo Fraunhofer IPA Stuttgart sú financované tak, že štát prispieva iba na také úlohy, ktoré si objednali firmy a prispeje takou čiastkou ako vyčlenil zákazník z priemyslu. Na Slovensku sa chcú všetci hrať na základný výskum. Výsledkom je, že sa väčšinou naozaj iba hrajú a štat to platí.

Pobyty v zahraničí by mali byť úplnou samozrejmosťou. U nás však ešte donedávna dominoval systém, ktorý volám "zborníky zo Zakopaného" - urobí sa medzinárodná konferencia v Tatrách, profesori sa prejdú, niečo vypijú a vzájomne sa citujú - Poliaci Slovákov a Slováci Poliakov. Čiarky nepustia.

25.05.2012 | Jozef Hvorecký

Pojem "intelektuálny incest" je veľmi výstižný. Odteraz ho budem používať. Výmenou ponúkam môj obľúbený "citačný stroj" pre mechanizmus vzájomného citovania.
Princíp intelektuálneho incestu už dávno poznám. Jeho škodlivosť som sa už mnohokrát pokúšal vysvetliť na rôznych fórach. Nikto však tieto argumenty nechápe - alebo sa aspoň tak tvári.

25.05.2012 | milanll

Jan, blahozelam k dalsiemu vynikajucemu blogu.

Plne sa s nim zhodujem, iba by som chcel doplnit jednu malu poznamku, k tej o silnom zaklade uz zo zakladnej skoly.

Ja si totiz myslim, ze zacat treba skor a tu je jedno riesenie, ktore pozna cely vyspely svet: http://en.wikipedia...

Pokial by sa co najrychlejsie zaviedlo na Slovensku, nasledujuca generacia by uz mohla byt na urovni generacie Zapadu.

25.05.2012 | FB

toto vyzerá ako manifest o tom, co robit dalsich 100 rokov, manifesty sa dobre čítajú, ibaže - ako hovorí klasik - i have no use for the appeal, inými slovami - sú irelevantné z hľadiska praxe

chcelo by to platiť drobnejšími, aj keď veľké bankovky majú väčšie grády, uznávam

25.05.2012 | hulo11

Prepáčte, ale to čo ste napísali je pojednanie o všeobecnosti a komplexnosti vesmíru - kritizujete, že nemôžu vznikať nové univerzity a zároveň žiadate zrušiť polovicu starých. Žiadate učiť filozofiu a históriu a zároveň kritizujete odtrhnutie školy od praxe a výučbu encyklopedických znalostí. Žiadate školy pri firmách a pre potreby firiem a zároveň kritizujete úzku špecializáciu a neschopnosť riešiť nové alebo všeobecné problémy, ktoré presahujú daný odbor(a potreby danej firmy).

25.05.2012 | salamoon

..nieco ako spojena vyucovacia hodina prirodopisu a nabozenstva

25.05.2012 | redpepper

Mne sa zdá tento blog značne schizofrenický a zmätočný. Môže to vyplývať z toho, že autor mieša viaceré oblasti vzdelávania: základné, stredoškolské, vysokoškolské a univerzitné. V mnohom má pravdu, ale ja nemôžem súhlasiť s tézou, že zákazníkmi škôl sú zamestnávatelia. U mňa sú to stále študenti a profesionálne je pre mňa dôležité, aby študenti, ktorí u mňa končia, získali pokiaľ možno, čo najlepšie vzdelanie a boli kompetitívni natoľko, aby sa uplatnili vo svete a nie len na Slovensku. Výskum a vzdelávanie na univerzitách by malo byť chronologicky omnoho vpredu, a nie aby sa na univerzitách primárne riešili projekty, ktoré sú práve aktuálne. Ja nie som proti takýmto projektom (prepojenie univerzít a praxe), ale tým najdôležitejším by mali byť študenti. Nerada by som videla, aby univerzity boli pod tlakom lobistických skupín z praxe.

25.05.2012 | salamoon

Uvedomujem si, ze nie o tom mal byt clanok, ale ked uz o skolstve tak vseobecne hovorite, zaujimave je, ze som v nom nezachytil aspon naznaceny taky 'detail' ako ucitelske ohodnotenie, ktore ma za nasledok, ze uz 20rokov kvanta pedagog. absolventov, ucitelov-profesionalov (vacsinou ti najlepsi a najtalentovanejsi) koncia mimo zakladneho prip. stredneho skolstva, kde by boli potrebni a ktore je pre formovanie zmyslania a osobnosti ziakov najdolezitejsie. Myslim si, ze osobnost pedagoga je taktiez dolezita pre kvalitny vystup, obzvlast pri mladsich vekovych kategoriach, ked sa zmyslanie a logika dietata najviac formuje. No a za malo penazi, malo muziky. Slovensko stratilo kvoli totalnej degradacii ucitelskeho povolania a dlhodobeho financneho podvyzivenia celu jednu generaciu takychto ludi, kt. mohli postupne svojim mladickym entuziazmom prirodzene vymienat a vyvijat tlak na zmenu myslenia a postupov aj u starsich rocnikov. Ján, isli by ste si to skusit full-time ako zivitel rodiny (s Master's..) za nastupny 500 brutto ?

Cosi sa tu hovorilo v poslednych tyzdnoch hovorilo o Finsku a jeho vzdelavacom systeme. Len nikto akosi nespomenul kolkoze to verejnych financii ide do skolstva tam, ze vsetko potrebne vybavenie ku kazdoddennej praci mate plne k dispozcii a aj to, ze o ludsky potencial nemaju skoly nudzu aj preto, lebo povolanie ucitela je aj vdaka ohodnoteniu prestiznejsie ako pravnika alebo lekara. Pocas vyucovania totiz nemusite rozmyslat ci ist este vecer po skole do Tesca dokladat regaly uz dnes alebo az cez vikend.

Piznam sa, ze podobne ako vyssie diskutujuci som mal pocit, ze si trosku odporujete. Slobodna kreativna polyhistoria mi zo danymi zakonitostami exaktnych a specializovanych prirodnych vied akosi nejdu dokopy.

25.05.2012 | salamoon

Aby som tu poslednu vetu dokoncil a bola pochopena spravne, moje viacrocne skusenosti z roznych firemnych a biznis prostredi su take, ze polyhistorcina, vseobecny talent, rozhlad, logika..su vacsinou presne opak toho o co tam ide, a ze to zamestnavatelov na vacsine pozicii (na svk duplom) ani nezaujima, skor naopak byva to kontraproduktivne. A zvycajne cim vacsi organizacia, tym mensie, monotonnejsie a specializovanejsie ohnivko v celom retazci ste.

V tomto kontexte sa priznam, ze nie celkom tiez chapem ako napr. specializacia v nemocniciach ohrozuje bezpecnost pacientov. Ja si myslim, ze cim je svet, pokrok komlexnejsi, naroky na produktivitu a v praci na zamestnancov vyssie, biznis viac koncetrovanejsi, tym ste nuteni byt v realnom pracovnom zivote a coraz vacsich pracovnych timoch viac specializovanejsi, teda stale lepsi v tom co robite. Casy ked doktor Jesenius zvladal cely spital su uz davno prec. Neviem si predstavit spickoveho chirurga niekde na Emergency ficiaceho 24, 36h. non-stop sichty so svojim profi-timom filozofov, a s potom na cele riesacieho pripady z havarii ci dlhodobe diagnozy, ktory ma pocas pracovnej doby riesit cosi ine ako svoju pracu - teda operovat, pripadne vo chvilach mimo prace (samozrejme okrem konickov) sa vzdelavat/venovat niecomu inemu ako tomu co suvisi s jeho rozvijajucim sa oborom. Citanie z Biblie alebo vyklad o dorskom slohu na greckom Partenone zrejme nikomu zivot s prestrelenym bruchom nenavrati, ci ?

09.08.2012 | rgu

K tej specializacii: Vediet o nejakej oblasti velmi vela a o inych vobec nic znamena, ze nenajdes rychle/dobre riesenie problemu, ktoreho povod lezi inde, ale skusas ho riesit s tym co vies. Proste nevies nastudovat a pouzit nieco o com si nikdy nepocul/necital. A s lekarmi je to to vyborny priklad. Zdravie a ludske telo su tak komplikovane systemy, ze hranie sa iba na vlastnom piesocku bez celkoveho prehladu moze zabit.

25.05.2012 | vtpzilina

Pan profesor, myslim, ze pri jednom linku si sa pomylil :-) - http://www.masnapad...
To je forma, ktorou sa snazime malo prispiet, aby studenti na ZU vedeli, co je "zazitkove vzdelavanie".

Inak, bohuzial, je to velmi pravdive a bolestne citanie. Napriek tomu som optimista. Mozno preto, ze sa stretavam s mnohymi ludmi, najma mladymi doktorandmi, ktori chcu a robia veci inak. Chodia na staze do zahranicia a snazia sa skusenosti aplikovat doma. Skoda ale, ze nemaju zhora podporu, skor naopak. Preto si myslim, ze tadial vedie cesta. Musime ich ako externe organizacie podporovat a pretlacat do povedomia. Aby citili niekde podporu a skoly po dvoch rokoch neopustali s pocitom, ze proti veternym mlynom...

Juraj Kavecky

25.05.2012 | onds

mam tak trochu pocit že za týmto "postraš a zachráň" článkom je skôr snaha o SEO na web vlastnej firmy.

26.05.2012 | čendeš

pán Košturiak, ktosi povedal, že formou exizencie pravdy je jej nepolapitelnosť. Aj svojim článkom ste nepolapili pravdu, pretože tá je zložitá a mnohovrstevná. Prečítal som si ho však so záujmom, no niečo mi tam nesedí. Nebudem bojovať s vaším názorom na pedagógov a školstvo. V mnohom je možné súhlasiť s vami, no nie celkom súhlasím s tým, že biedna úroveň absolventov škôl je determinovaná iba školami, či už základnými, strednými alebo vysokými. Mám konkrétnu skúsenosť. Moje deti vychovávali nemotivovaní učitelia, v zle fungujúcich školách a nemali kopec tých predmetov ktoré odporúčate. A čuduj sa svete, v živote sa im darí. Dcéra končí bakalára na univerzite v Londýne. Keď dnes porovnáva úroveň znalostí britských spolužiakov, tak je na tom o mnoho lepšie. Iste, jej výhodou je, že je absolventkou slušného gymnázia na Slovensku (kde mali aj logiku a filozofiu a učili sa písať eseje). V silnom kontraste s tým, syn skončil na strednom odbornom učilišti, kde si sem tam vyučujúci aj vypili počas výuky. No hrôza, nemusím to rozvádzať. Po nejakom čase, keď si nevedel najsť prácu na Slovensku, odišiel do Nórska (s pár eurami vo vačku a bez extra pomoci z domu). A čo tam? No nerobí v mäsokombináte, ako mnoho iných slovákov, ktorých školy boli ešte ako tak napojené na podniky (napr. potravinárske), ale pracuje ako metalografický inšpektor v nadnárodnej spoločnosti a rieši problémy aj takých konštrukcií, akými sú ropné plošiny s kolegami z Dánska či Fínska. A to ako učeň sa u nás "nenaučil pracovať v interdisciplinárnych tímoch, neriešil nové situácie a problémy, ktoré ešte nie sú popísané v knihách". Jeho škola "nebola úzko prepojená s podnikom".
Čo tým chcem vlastne povedať? Je to skutočne iba tými školami? Nezáleží aj na motivácii, ktorú si prinášajú (alebo neprinášajú) z rodinného prostredia? Nezáleží aj na adaptačných procesoch vo firmách, kde začínajú pracovať mladí ľudia? Nezáleži aj na vôli mladých ľudí presadiť sa, zdolávať prekážky? Neformuje pasívny postoj mladých ľudí aj súčasná spoločnosť, ktorá nám neustále ponúka nejaké vzory či dokonca istoty? Neštudoval Samuel Mikovíni na univerzite, kde sa aj memorovali texty? A kde vlastne, a ako študovali stavitelia pyramíd, či antických chrámov ktoré obdivujeme aj v súčasnosti? Príliš veľa otáznikov, však. Nemáme tu do činenia s darwinovským prirodzeným výberom?

26.05.2012 | salamoon

Vidim to zcasti podobne. Hladanie vinnikov len medzi slov. skolami, statom, zlymi ucitelmi, 'nekvalitnymi' absolventmi..nepomoze. Je to aj o motivaciach, o rodinnom backgrounde, a hlavne o potrebach. Motivacia byt MacGyvermi a vôla neustale zdolavat akesi prekazky, byt coraz viac produktivnejsi a dlhsie pracujucejsi ma tiez svoje hranice, kedze coraz viac pozorujeme (aj medzi vzdelanymi ludmi) jav tzv. pracujucej chudoby, co je znacne demotivujuce.
Chyba dopyt, nie su pracovne miesta. Realne mzdy a kupyschopnost vacsiny dlhodobo stagnuje, praca sa stava devalvovany a prebytkovy lahko dostupny tovar. Je to tak ako hovorite, pokial firma skutocne potrebuje a chce cloveka, tak ho nema (aspon v zahranici) ziaden problem zaskolit, pri splnani aspon zakladnych poziadaviek/predpokladov zaradit do adaptacneho procesu (teraz nemyslim na ultraspecializovane pozicie, kde uz je potrebny specificky trosku vedeckejsi zaklad). Ak jednoducho cloveka nepotrebuju ci davaju pri vybere (aj vzhladom na zaujem) extra doraz na setrenie mzdovych nakladov, tak ziadna skola vypustajuca dokonalych Supermanov sama o sebe nic neriesi. Taktiez sem vstupuju faktory ako dynamicky sa meniace globalne prostredie, toky kapitalu, jeho stahovanie z miesta na miesto, tlak na striedanie zamestnani atd., ktore tieto idealy o perfektnom absolventovi a este perfektnejsej skole posuvaju presne ako hovorite do "mnohovrstevna".

26.05.2012 | Strummer

"Realne mzdy a kupyschopnost vacsiny dlhodobo stagnuje, praca sa stava devalvovany a prebytkovy lahko dostupny tovar."

Pochopitelne, ved pocas 20teho storocia narastol pocet obyvatelov planety 5-nasobne. V kombinacii so zmensujucim sa mnozstvom zdrojov, ktore mame k dispozicii, je sucasny vyvoj uplne logicky. O par destaroci az storoci nas caka navrat z demokracie do feudalizmu (neo-feudalizmu). On totiz jeden z hlavnych dovodov prechodu z feudalneho na kapitalisticke zriadenie bol prave nedostatok pracovnej sily (po morovej epidemii v 14tom storoci), a neskor prebytok zdrojov (vdaka post-kolumbovskej kolonialnej expanzii). Dnes je ale pracovnej sily obrovsky prebytok, vdaka globalizacii nemusi byt lokalna, a zdroje dochadzaju. Neexistuje dovod, preco by akykolvek vlastnik vyrobnych prostriedkov platil statisicom pracujucich v zapadnej spolocnosti za to, ze svojou prehnanou spotrebou drancuju zmensujuce sa rezervy prirodnych zdrojov, ak moze na zvysenie svojho bohatsva vyuzit miliony cinanov pracujucich za misku ryze.

28.05.2012 | parlost

Ono je dobré připomenout, že zdroje můžeme rozčenit na ekonomické a potenciální. Ekonomické zdroje jsou ty, které umíme využít, potenciální ty, které zatím využít neumíme. S rozšiřující se zásobou znalostí tak dochází k růstu množství zdrojů, protože umíme využít i ty, které do té doby pro nás byli nedostupné. Myslím, že nějaký energetických kolaps určitě nehrozí. Odvozovat nějaký vývoj dopředu je většinou velmi nepřesné, protože predikci tvoříme v rámci současných pravidel, nikoliv těch budoucích. V devadesátých letech hudební průmysl považoval za největší ohrožení svého průmyslu (a dá se říci, že vydírání svých zákazníků) vypalovačku. Asi ani v nejhorším snu by je nenapadl současný stav způsobený technologickými změnami.
Druhou věcí je, zda nás bude země schopna uživit... zda vyprodukujeme dost jídla. Tady těžko říci. Za zmínku však stojí, že přelidnění je problémem lokalit, na které máme jen omezený vliv. Evropa i USA jsou schopny se uživit a jejich populace výrazně stárne. Přírůstky jsou ve značné míře důsledkem přistěhovalectví. Na druhou stranu Afrika nebo Indie jsou problémem..., jenže zatím jej nijak nepociťujeme. To oni umírají hlady, když to řeknu takto hnusně.
Nekvalifikovaná práce je devalvovaná a lehce dostupná. Naopak, kvalifikovaných pracovníků je stále poměrně velký nedostatek. Vždyť jen stačí chvilku poslouchat a slyšíte nářky na nedostatek kvalitních učitelů, nedostatek programátorů, atp.

28.05.2012 | parlost

Máte pravdu, i z prachu a popela může povstat zdatný jedinec. Jenomže naším úkolem je vystavět takové systémy, které by umožnili být uspěšnými více lidem. Někteří lidé se rodí s vlastnostmi, které jsou vhodné pro současný svět. Jsou zdravě sebevědomí, sociálně obratní, talentovaní na jazyky atp. Jsou lidé jako Steve Jobs, kteří dokážou být úspěšní bez dostudované vysoké školy. Ale většina lidí se potřebuje na své povolání připravit. Velkou roli v tom, co píšete, hraje role zázemí. Není jedno, zda člověk pochází ze sociálně slabé vrstvy, z rodiny, kde vzdělání nic neznamená, z rodiny, která se nestará o vývoj svého dítěte. Tak jako naše společnost nechce nechat umírat jedince, kteří onemocní, tak zrovna tak bychom neměli přistopit na společnost,která se nebude snažit zdokonalovat systémy rozvíjející jejich jedince. Navíc se často podceňuje role štěstí. Neustále se hovoří o tom, jak motivovaný a cílevědomý člověk se povznese z prachu a získá svůj vytoužený život (americký sen). Bohužel historie sleduje jen vítěze. V této hře o úspěšný život je mnoho poražených, kteří se nijak nelišili od těch úspěšných - jen měli méně štěstí.
Vámi uvedený přiklad nijak nevyvrací potřebu a důležitost změn. Když zmiňutete pyramidy: jejich stavba probíhala tak, že byli tisíce otroků a jen pár lidí, kteří měli dané know-how. Dnes zastávají práci otroků stroje. Zato je třeba více přemýšlejících lidí, protože čím více lidí přemýšlí, tím spíše se posuneme vpřed. Srovnejte pokrok v Egyptě s pokrokem, který udělala západní civilizace za poslední dvě století.
No a svým způsobem tu máme co dělat s darwinovským přírodním výběrem. Jenže, srovnejte úmrtnost člověka před tisíci lety a dnes? Srovnejte úmrtnost u nás a v současné Africe. Je vidět, že více jak jakýkoliv jiný druh se můžeme z přirozeného výběru vyvázat. Co platí pro přežití určitě platí i pro uplatnění se v námi tvořené civilizaci. Samozřejmě, vždy tu budou jedinci, kteří budou lepší než jiní... ale my můžeme pomoci výrust těm, kteří by to jinak nezvládli stejně jako pomáháme těm, kteří se zraní nebo onemocní.

26.05.2012 | navstevnicka

- Do vzdelávania bude treba vrátiť výučbu logiky, ... chápania súvislostí,...výučbu filozofie, histórie, umenia ale aj schopnosti filtrovania informácii, identifikácie trendov a porozumenia princípov fungovania sveta.

- Dať deťom slobodu a rozvíjať ich tvorivosť, nehovoriť im “daj pokoj a nevymýšľaj”, objavovať v nich jedinečný talent a zapaľovať túžbu po poznaní. Viac ich počúvať ako do nich tlačiť množstvo zbytočných informácií.

Myslím si, že dnešný systém vzdelávania nepotrebuje vychovať ľudí rozmýšľajúcich, identifikujúcich, alebo dokonca chápajúcich súvislosti...
To by potom nebolo možné jednoducho zmanipulovať a "získať" rôznymi formami populistických prednesov či veľa a zároveň nič nehovoriacimi napísanými traktátmi...;)

Ale - v rodine je ideálna pôda na výchovu osobností... tam sa má preberať poznatková rovina, rozhovormi identifikovať, riešiť, objavovať, filtrovať a chápať súvislosti, vyvodzovať závery - jednoducho budovať samostatnú tvorivú osobnosť. Bez pochybností - aj rodičia musia sami v sebe túto podstatu rozvíjať a chcieť vštepovať deťom. Škola môže byť viac-menej iba informačným kanálom. Ostatné je na rodičoch. A prípadne v širšej rodine.

26.05.2012 | Jozef Hvorecký

Milá návštevníčka!
Medzi výchovou v rodine a vzdelávaním v škole je určite rozdiel. A máte nepochybne pravdu aj v tom, že na rodinu ten, komu na východe detí záleží, môže viac spoľahnúť. Ak by sme však Váš názor doviedli do extrému, tak vlastne školy ani netreba. S tým asi tiež nesúhlasíte.
Preto si treba spolu s pánom Košturiakom povedať: Ak sa domnievame, že škola funguje zle, čo treba spraviť na to, aby fungovala lepšie? Preto by bolo najlepšie, keby sa diskusia vyvíjala smerom: Môže aj škola rozvíjať tvorivosť?
Osobne sa domnievam, že áno. Len náš súčasný školský systém kladie učiteľom, deťom i rodičom všemožné prekážky - a nastavuje podmienky tak, aby rovnaké prekážky kládol aj manažment škôl, respektíve, aby sa dobre darilo predovšetkým tým pracovníkom školstva, ktorí tvoriví nie sú.

28.05.2012 | parlost

Problémem ve vaší teorii je to, že ti rodiče toto mohou činit jedině tehdy, kdy to sami umí. Pokud rodiče projdou školou, která je to nenauči, jak to mohou pak učit děti? To je jakobyste považovala za zbytečné učit děti čtení, protože to je přece mohou naučit doma. Jenže problém by nastal, kdyby sami rodiče číst neuměli. Trochu v dnešní době přehnaný příklad, ale v oblasti logiky, systémového myšlení, atp. je většina rodičů opravdu "analfabety". Ale i kdyby to rodiče všechno znali, je zde další problém, a to je čas, který dítě se svými rodiči stráví. Mnoho let nazpět lidé žili více v rodině. Dnes jsou rodiče celý den v práci (standardní pracovní doba 8 hodin, dojíždění dejmetomu 2 hodiny, 8 hodin je třeba na spánek, atp.). Vliv rodiče na dítě je sice podstatný, ale časově velmi omezený.

01.06.2012 | vlado4

Pán Hvorecký, ja by som k tým 3 rokom pobytu na zahraničnej škole pridal ešte 3 roky pôsobenia v praxi.

Ján Košturiak

Ján Košturiak
  • Počet článkov: 30
  • Priemerná čítanosť: 7487
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Pracovník spoločnosti IPA s.r.o., www.ipaslovakia.sk, www.kosturiak.com