Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Ján Košturiak

Na Slovensku je to tak!

08.03.2012 | Ján Košturiak

Pre nás je dobré aj to najhoršie

  • Tlačiť
  • 36

Tomáša Baťa, kedysi povedal: “Pre nás je dobré len to najlepšie.” Keď sa pozerám okolo seba, mám niekedy pocit, že sme na jeho heslo už dávno zabudli.

Vrátil som sa práve od priateľa z Rakúska. Malá dedinka, kúsok od Salzburgu. Môj kamarát je kňaz a remeselník z obce mu práve vyrába Beichtstuhl (spovedelnicu). Boli sme ho pozrieť. Krásna práca z dreva. V dedine je veľa podobných remeselníkov. Niektorí robia práve dlažbu v kostole, iní nedávno maľovali faru, mladá sklenárka vymieňala rozbité sklo na farských dverách. Všetci majú niečo spoločné – sú upravení, robia čistú a profesionálnu prácu. Ak má práca trvať 2 hodiny, tak trvá dve hodiny a nie dva dni. Nič netreba reklamovať, prerábať a po skončení práce je všetko čisté ako predtým. Remeslo robia remeselníci, ktorí sa ho naučili v škole a vedia ho robiť perfektne. Žiadni fušeri. Na druhej strane stoja zákazníci, ktorí si ich remeslo a prácu vážia. Nepožadujú “prácu bez faktúry” a asi by sa zhrozili, keby im chcel remeselník dodať prácu s materiálom, ktorý niekde ukradol. U nás sa aj dnes mnohí potešia, ako dobre “nakúpili”. Ako za socíku!

Ten istý princíp platí pri nákupe pečiva v pekárni, domáceho masla, syra alebo mäsa od miestnych gazdov. Ich výrobky sú drahšie ako v supermarkete, ale sú kvalitné a domáce. Zákazníci to vedia oceniť.

Majster stolár nás zobral do vedľajšej budovy. Sú to vlastne dve prepojené stavby. Jedna slúži ako silo na štiepku, piliny, rôzne odrezky, konáre a vetvy stromov, ktoré vykupuje od gazdov z okolia. Odmeria hmotnosť, vlhkosť a zaplatí. V druhej budove je kotol na biopalivo a riadiaci systém. Starý gazda mi na počítači ukazuje 92 budov v dedine, do ktorých cez vyše 5 kilometrové vedenie dodáva teplo. Peniaze na projekt dali viacerí chlapi z dediny, asi 40% dostali od štátu. Starý pán, s tvrdými rukami, vlastní penzión, vyrába nábytok a vykuruje pol dediny. Nehrá sa na podnikateľa, celý deň chodí v montérkach a pracuje tvrdo do noci. Výnimkou je nedeľa, keď sa vyoblieka a ide do kostola.

Často počúvam reči o tom, ako treba na Slovensku vytvárať pracovné miesta, podporovať podnikanie a inovácie. Myslím si, že by sme mali začať sami od seba – tak ako gazda v rakúskej dedine a zákazníci, ktorí od neho nakupujú. Žiadne špekulácie a podvody, ale poctivé remeslo. Tak málo a tak veľa nám chýba k tomu, aby sme zmenili túto krajinu. Žiadne eurofondy ani politici to nevyriešia. Iba my – obyčajní ľudia v našom každodennom konaní.

Poďme ďalej. Na našej škole v Ulme pracujú študenti s profesormi na projektoch z firiem. Rovnako na našom Inštitúte IPA v Stuttgarte, ktorý je v tesnej blízkosti univerzity. Ani neviete, kto je zamestnanec firmy, inštitútu alebo univerzity. Vládne tu však jedno, čo nám tak na Slovensku chýba – spolupráca.

Za posledné mesiace sa na mňa obrátilo niekoľko výnimočných ľudí, ktorí majú patenty, vynálezy a pracujú na veciach, ktoré môžu pomôcť zachraňovať ľudské životy alebo rozbehnúť biznis v úplne nových oblastiach. Sú to Slováci, ktorí by chceli vytvoriť niečo, čo prerastie hranice tejto krajiny. Viete, čo robia? Píšu listy a tí šťastnejší si môžu prečítať aj odpovede. Píše sa v nich väčšinou, že sa treba obrátiť na iný úrad alebo úradníka, ktorí to majú v kompetencii.

Občas mi napíšu, študenti alebo doktorandi, ktorí študujú v zahraničí. Keď som v lete prednášal v Ulme, tak sa jeden za mnou zastavil. Študuje v Mníchove leteckú techniku a spolu s nim desiatky ďalších talentovaných mladých ľudí. Tipnite si, koľko z nich sa vráti domov?

Prečo to píšem? Lebo ma to trápi. Na jednej strane stretávam ľudí, ktorí majú nápady, projekty a chuť vytvoriť niečo veľké. Na druhej strane poznám ľudí, ktorí majú peniaze, ale nevedia sa rozhodnúť do čoho by ich mali správne investovať. Potom je tu štát, ktorý bude pravdepodobne vracať európske fondy do Brusselu, ktoré sme ešte nedokázali rozkradnúť. Máme vyše 30 univerzít a Akadémiu vied, ktorá skúma celú zemeguľu aj vesmír okolo nás. A výsledok? Posúďte sami. Ako to celé prepojiť?

K prezidentovi republiky sa objednajú manažéri ázijskej firmy v čiernych oblekoch a pýtajú dotácie. Rozmýšľam, ako by sa tváril Barack Obama, keby sa k nemu objednal Miro Trnka, že chce rozšíriť prevádzku ESETu v San Diegu, alebo Vlado Levársky z OMS, že chce začať vyrábať v  Amerike novú generáciu LEDkových svietidiel. Myslíte, že by sa s nimi bavil o dotáciách?

Čítal som knihu Start Up nation, ktorá popisuje, ako sa taká malá krajina, ako Izrael, stala svetovým lídrov v oblasti IT firiem. Jasné, už teraz počujem argumenty, že my nie sme Izrael. Mohli by sme ale prekonať aspoň niekoľko bariér, ktoré nám bránia stať sa výnimočnou krajinou s vlastnou hospodárskou stratégiou. Stratégiou, ktorá by bola dlhšia ako jedno volebné obdobie.

Hlavné bariéry, ktoré ma napadli sú:

  1. Uspokojenie sa s priemernosťou a averzia k výnimočnosti
  2. Závisť, vzájomné boje a neschopnosť spolupráce
  3. Tolerancia darebáctva, zlodejstva a korupcie
  4. Hľadanie jednoduchých a pohodlných cestičiek k “úspechu”

Na Slovensku je to tak! Hovorím si, ale táto odpoveď ma neuspokojuje. Je nám to jedno? Rezignovali sme? Alebo máme strach? Zo všetkých imperatívov v Svätých evanjeliách je vraj najviac zameraných práve na odvahu (21), v ktorých nás Ježiš vyzýva aby sme sa nebáli, neobávali, mali odvahu, vzchopili a vzmužili sa.

Sedávam často s úspešnými podnikateľmi. Jeden z nich mi nedávno hovoril: „Keby som na začiatku svojho podnikania vedel to, čo viem dnes, nikdy by som do toho nešiel.“ Mal veľký sen a odvahu, ktorými prekonal strach a obavy. Mnohí darebáci v našej krajine sa radi vyhrážajú svojim kritikom trestnými oznámeniami, ale veci sa napokon obracajú proti nim samotným. Ak niekto vo fabrike robí nepodarky alebo zlú prácu, našou povinnosťou je upozorniť ho a pomôcť mu tento nedostatok odstrániť. Ak to robí vedome, zneužíva svoje postavenie, požaduje provízie alebo sa obohacuje na úkor firmy, našou povinnosťou je prispieť k tomu, aby bol z firmy čo najskôr vyhodený. A tak ďalej...

Tento víkend určite nezmení našu krajinu. Bolo by to príliš jednoduché. Bariéry, ktoré som uviedol, sú veľmi hlboko v každom z nás. Verím, že sa postupne prebudíme a uvedomíme si, že zmena nepríde zvonku, ale musí prísť zvnútra. Tým, že si budeme klásť vyššie ciele a nároky sami na seba, že prestaneme závidieť lepším a nebudeme tolerovať nepoctivosť, že si znovu uvedomíme, to, čo vedeli už veľmi dávno naši starí rodičia - že bez poctivej práce, dobré koláče nikdy nebudú.

 

  • Tlačiť
  • 36

Ján Košturiak

Ján Košturiak
  • Počet článkov: 30
  • Priemerná čítanosť: 7487
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Pracovník spoločnosti IPA s.r.o., www.ipaslovakia.sk, www.kosturiak.com

Ján Košturiak

Ján Košturiak
  • Počet článkov: 30
  • Priemerná čítanosť: 7487
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Pracovník spoločnosti IPA s.r.o., www.ipaslovakia.sk, www.kosturiak.com

Kalendár sa načítava...